en en

Výskumné štúdie

Dôležité zistenia ekonomického výskumu NBS sú prezentované formou výskumných štúdií (Working Papers – WP). Štúdie prispievajú do odbornej diskusie o aktuálnych ekonomických problémoch v oblasti menovej politiky, fiškálnej politiky, makroekonomického modelovania, hospodárskej a menovej únie, reálnej konvergencie a finančnej stability. S cieľom osloviť širšiu odbornú verejnosť sú v súčasnosti publikované predovšetkým v anglickom jazyku. K dispozícií je však vždy aspoň netechnické zhrnutie v slovenskom jazyku. Analýzy a zistenia mimo rámca výskumnych štúdií sú publikované príležitostne ako Occasional Papers (OP).

Najzaujímavejšie výsledky výskumu sú zároveň často publikované v odborných a recenzovaných vedeckých časopisoch. Najvýznamnejšie externé publikácie sú uvedené v profiloch výskumných pracovníkov.

Výskum je primárne realizovaný pracovníkmi odboru výskumu, vítaná je však aj spolupráca pracovníkov iných útvarov NBS alebo externých spoluautorov.

Ak si želáte, aby sme Vám zasielali nové výskumné štúdie v elektronickej forme, napíšte nám email na adresu research@nbs.sk.

Working Papers ISSN 2585-9269
Occasional Papers ISSN 2585-9277

Rok 2022

WP 5/2022
Očakávania cien nehnuteľností, zadlženosť domácností a makro-prudenciálne politiky na Slovensku
Indrani Manna, Martin Šuster, Biswajit Banerjee

Abstrakt: V štúdií analyzujeme tvorbu očakávaní cien nehnuteľností v štandardnom novo-keynesiánskom DSGE modeli kalibrovanom na Slovensko. Rozlišujeme makroekonomické dopady endogénnych a exogénnych zdrojov šokov v očakávaniach a úlohu fiškálnej a makro-prudenciálnej politiky pri zvládaní týchto šokov na trhu s bývaním. Zisťujeme, že endogénne šoky (v porovnaní s exogénnymi šokmi) majú silnejší efekt na očakávané ceny nehnuteľností a v ich dôsledku aj na rast úverov a zadlženia domácnosti . Tieto šoky však môžu mať popri raste cien aj pozitívne dôsledky a to vo forme zvýšenej schopnosti splácať dlh na expandujúcom trhu nehnuteľností. V oblasti hospodárskej politiky z analýzy vyplýva, že obmedzenia na hodnotu úveru k nehnuteľnosti (LTV) účinnejšie vplývajú na dynamiku cien nehnuteľností, a preto sú účinnejšou makro-prudenciálnou politikou než regulácia pomeru splátok k príjmu. Makro-prudenciálne nástroje nastavené ako funkcia pomeru dlhu domácností k HDP posilňujú transmisné kanály a v prípade endogénnych šokov sa ukazujú ako kontraproduktívne, no sú účinné pri zvládaní exogénnych šokov. Zisťujeme tiež, že účinným nástrojom na obmedzenie rastu cien nehnuteľností môže byť aj správne nastavenie dane z nehnuteľností, ktoré efektívne fungujú aj v súhre s inými politikami. Ukazujeme tiež, že endogénne refinančné rozhodnutia domácností možno efektívne využiť ako transmisný kanál menovej a makro-prudenciálnej politiky prostredníctvom včasnej koordinácie týchto politík.
úplné znenie v AJ

WP 4/2022
Dokážu odhady produkčnej medzery zlepšiť predikcie inflácie na Slovensku?
Nataliia Ostapenko

Abstrakt: Štúdia porovnáva rôzne prístupy k meraniu produkčnej medzery z hľadiska ich spoľahlivosti v reálnom čase a skúma ich užitočnosť a informačnú hodnotu pri predikovaní inflácie na Slovensku. Výsledky naznačujú, že odhadnutý cyklus z modifikovaného Hamilton filtra, z bayesovkého VAR modelu so zmiešanou frekvenciou údajov ako aj z dynamického faktorového modelu sú ekonomicky relevantné a poskytujú podobné výsledky ako oficiálne odhady centrálnej banky, navyše sú stabilné v čase. Spomedzi skúmaných, odhad cyklickej pozície vychádzajúci z VAR modelu so zmiešanou frekvenciou údajov predikuje infláciu na Slovensku lepšie ako ostatné prístupy, a to až do nedávneho obdobia vysokej inflácie v rokoch 2021-2022.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2022
Environmentálne a spoločenské preferencie a investovanie do kryptomien
Pavel Ciaian, Andrej Cupák, Pirmin Fessler, d’Artis Kancs

Abstrakt: Jednotlivci a domácnosti investujú do finančných aktív nielen na základe (vyššej) očakávanej výnosnosti, ale aj na základe environmentálnych, spoločenských a riadiacich hľadísk (Environmental-Social-Governance, ESG). Pomerne málo sa vie o subjektívnych ESG preferenciách investorov, a ich vplyve na investovanie do rôznych finančných nástrojov. Kontroverzie okolo ESG stopy určitých tried kryptoaktív – najmä z dôvodu ich energeticky náročnej ťažby – ponúkajú potenciálne zaujímavý predmet skúmania. Využitím jedinečného reprezentatívneho zisťovania o financiách jednotlivcov pre rakúsku populáciu skúmame, či environmentálne a spoločenské preferencie investorov môžu vysvetliť prierezové rozdiely v skladbe jednotlivých portfólií, pričom sa primárne zameriavame na kryptomeny, ktoré porovnávame so štandardnými finančnými aktívami ako akcie a dlhopisy. Naše výsledky naznačujú silnú závislosť medzi environmentálnymi a spoločenskými preferenciami investorov a pravdepodobnosťou držania kryptomien, ale žiadny štatisticky významný vzťah pre akcie a dlhopisy.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2022
Epidémia vírusu COVID-19 na Slovensku pohľadom behaviorálneho SIR modelu
Michal Marenčák

Abstrakt: Cieľmi štúdie sú konzistentné vyhodnotenie vývoja pandémie pomocou modelu, identifikovanie kľúčových zlomov a udalostí na Slovensku, ako i preskúmanie a porovnanie alternatívnych scenárov. Výsledky ukazujú, že pre dianie na Slovensku bola, je a bude mimoriadne dôležitá miera očkovania, ktorá síce patrila medzi najnižšie v EÚ, no podľa zistení tejto štúdie už aj to pomohlo znížiť počet úmrtí na Slovensku o 12 až 18 tisíc životov. Miera očkovania na úrovni krajín EÚ s najvyššou mierou zaočkovanosti mohla kumulatívny počet úmrtí znížiť o ďalších približne 8 000.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, súbory pre replikáciu

WP 1/2022
Nové skutočnosti o pružnosti cenotvorby v eurozóne
Erwan Gautier, Cristina Conflitti, Riemer P. Faber, Brian Fabo, Ludmila Fadejeva, Valentin Jouvanceau, Jan-Oliver Menz, Teresa Messner, Pavlos Petroulas, Pau Roldan-Blanco, Fabio Rumler, Sergio Santoro, Elisabeth Wieland, Hélène Zimmer

Abstrakt: Na základe CPI mikro dát pokrývajúcich približne 60 % európskeho spotrebného koša za obdobie 2010-2019 dokumentujeme nasledovné nové zistenia o rigidite spotrebiteľských cien v eurozóne: (i) každý mesiac sa v priemere zmení 12,3 % cien, v porovnaní s 19,3 % v USA; keď však vylúčime zmeny cien v dôsledku zliav, podiel cien upravených každý mesiac je 8,5 % v eurozóne oproti 10 % v Spojených štátoch; ii) rozdiely v cenovej rigidite cien sú medzi krajinami eurozóny dosť obmedzené, rigidita sa líši medzi druhmi tovarov; (iii) priemerný nárast ceny (resp. pokles) je 9,6 % (13 %) pri zahrnutí tržieb a 6,7 % (8,7 %) bez tržieb; heterogenita medzi krajinami je výraznejšia pre veľkosť ako pre frekvenciu zmien cien; iv) distribúcia zmien cien je veľmi rozptýlená: 14 % zmien cien v absolútnom vyjadrení má hodnotu nižšiu ako 2 % a 10 % cien vyššiu ako 20 %; v) celková frekvencia zmien cien sa s infláciou príliš nemení a príliš nereaguje na agregátne šoky; vi) zmeny inflácie sú obyčajne spôsobené zmenami súhrnnej veľkosti zmien cien. Dekompozíciu sme zistili, že zmeny v podiele zvýšenia cien medzi všetkými zmenami sú dôležitejšie ako pohyby vo veľkosti zvýšenia cien alebo veľkosti poklesu cien. Tieto zistenia sú v súlade s očakávaniami menu cost modelu v prostredí s nízkou infláciou, kde sú idiosynkratické šoky relevantnejším motorom úpravy cien ako agregátne šoky.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

OP 1/2022
Náklady na život slovenských domácnosti
Brian Fabo
, Martin Guzi, Barbora Šofranková

Abstrakt: Zákonom stanovené životné minimum a minimálna mzda neodrážajú skutočné životné náklady. Prezentujeme výpočet životných nákladov pre jednotlivca a rodinu s dvoma deťmi na základe reálnych cenových mikrodát. Náš prístup vychádza z potreby pokryť stravu, primerané bývanie, základné oblečenie a obuv, dopravu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšími nevyhnutnými výdavkami. Naša metodológia umožňuje výšku životných nákladov dlhodobo sledovať a aktualizovať vždy keď budú zverejnené čerstvé dáta.
úplné znenie v AJ

Rok 2021

WP 5/2021
Čo určuje toky na trhu práce na Slovensku?
Ján Klacso, Eva Štulrajterová

Abstrakt: V štúdii analyzujeme toky na trhu práce na základe údajov z Výberového zisťovania pracovných síl. Toto zisťovanie nám umožňuje analýzu vplyvu sociodemografických charakteristík na toky medzi zamestnanými, nezamestnanými a neaktívnymi. Analýza zahŕňa štvrťročné dáta od prvého štvrťroka 2005 do prvého štvrťroka 2020. Samostatne sa zameriavame aj na obdobie krízy v rokoch 2009 a 2010. V prípade zamestnaných patria medzi najvýznamnejšie faktory vzdelanie, rodinný stav a počet odpracovaných rokov v súčasnom zamestnaní. Čím vyššie je najvyššia dosiahnutá úroveň vzdelania a čím dlhšie pracuje človek v danom zamestnaní, tým je menšia pravdepodobnosť toho, že príde o prácu. Ženatí/vydaté a pracujúci na plný úväzok majú takisto menšiu pravdepodobnosť straty práce. Vzdelanie je významným faktorom aj v prípade nezamestnaných alebo neaktívnych. Čím vyššia je dosiahnutá úroveň vzdelania, tým je väčšia pravdepodobnosť zamestnať sa. Výsledky pre krízové obdobie sú kvalitatívne podobné odhadom na celom období. Najväčšia zmena nastáva pri vplyve vzdelania. V prípade zamestnaných, vysokoškolské vzdelanie výrazne znižuje pravdepodobnosť straty zamestnania počas krízy v porovnaní so stredoškolským vzdelaním.
úplné znenie v AJzhrnutie v SJ

OP 3/2021
Analýza vplyvu opatrení v oblasti poskytovania úverov domácnostiam
Martin Cesnak, Ján Klacso, Roman Vasiľ

Abstrakt: Národná banka Slovenska pomerne aktívne zavádzala limity na úvery domácnostiam od roku 2014. V tejto štúdii sa zameriavame na komplexnú analýzu dopadu týchto limitov. Limit v oblasti DSTI sa dotkol najmä najrizikovejších dlžníkov s najviac stredoškolským vzdelaním a nižším príjmom. Limit DTI presahujú najmä dlžníci s vyšším objemom úverov a vyšším dosiahnutým vzdelaním. Limit LTV sa týkal najmä mladých klientov do 35 rokov. Dopad jednotlivých limitov na objem novoposkytnutých úverov bol ovplyvnený pravdepodobným predzásobením, postupným sprísňovaním limitov, ako aj inými legislatívnymi zmenami. Najväčší vplyv sa odhaduje v roku 2019, kedy bol objem novoposkytnutých úverov nižší približne o 17 % v dôsledku zavedených limitov. Odhady poukazujú na pomerne mierny vplyv zavedených limitov na ceny nehnuteľností. Súčasná koronakríza je prvé obdobie možnej materializácie nakumulovaných systémových rizík. Aj keď limity v oblasti LTV ešte nemohli zaúčinkovať z dôvodu malého počtu zlyhávaní kvôli možnému odkladu splátok, ukazuje sa predovšetkým vhodnosť zavedenia DSTI limitov. Najviac dotknutí dlžníci po prepuknutí koronakrízy sa ukázali byť tí, ktorí už pred krízou vykazovali vysoké hodnoty DSTI. Títo dlžníci si aj vo väčšej miere žiadali o odklad úverových splátok.
úplné znenie v AJ, úplné znenie v SJ

WP 4/2021
Majetok a šťastie: odhad pomocou inštrumentálnych premenných s využitím metadát
Zuzana Brokešová, Andrej Cupák, Anthony Lepinteur, Marian Rizov

Abstrakt: V tejto štúdii analyzujeme vzťah medzi bohatstvom (aktívami) a spokojnosťou so životom. Použitím mikrodát zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností zo Slovenska v roku 2017 najskôr ukazujeme, že reálne aktíva (ktoré sú hlavnou zložkou bohatstva domácností) a subjektívny pocit šťastia silne pozitívne korelujú. Endogenitu majetku ošetrujeme vďaka metadátam zisťovania: používame hodnotenia anketárov kvality obydlí respondentov ako inštrumentálnu premennú hodnoty nehnuteľného majetku. Ukazujeme, že odhad pomocou metódy inštrumentálnych premenných je pozitívny a vyšší ako základný odhad pomocou metódy najmenších štvorcov, čo potvrdzuje, že reálne aktíva sú v zisťovaniach merané s určitou chybovosťou. Taktiež využívame metadáta, aby sme ukázali, že život vedľa susedov s lepšou kvalitou obydlia výrazne znižuje pocit šťastia respondentov. Naše výsledky naznačujú, že približne polovica celkového vplyvu reálneho majetku na spokojnosť so životom je relatívna.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2021
Hodnotenie cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku – štrukturálny prístup
Martin Cesnak, Ján Klacso

Abstrakt: V práci používame metódu „borrowing capacity approach“ a metódu „intrinsic value approach“ za účelom posudzovania cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku. Odhadujeme maximálnu dosiahnuteľnú cenu nehnuteľnosti pre danú domácnosť, pričom aplikujeme LTV, DSTI a DTI parametre v súlade s makroprudenciálnymi limitmi implementovanými Národnou bankou Slovenska. Uvažujeme možnosť dofinancovania nehnuteľnosti pomocou spotrebiteľského úveru v prípade, že domácnosť nedisponuje dostatočnou finančnou rezervou. Pre odhady používame priemerné príjmy zo Štatistického úradu SR ako aj internú úverovú databázu NBS, ktorá nám poskytne lepší obraz o priemernom príjme dlžníkov. Výsledky prvej metódy poukazujú na možné nadhodnotenie rezidenčných nehnuteľností počas predkrízového obdobia v rokoch 2007 a 2008. Po kríze, klesajúce úrokové miery a rastúce príjmy viedli k výraznému zvýšeniu dostupnosti bývania. Od roku 2014 implementácia opatrení v oblasti obozretného poskytovania úverov domácnostiam zapríčinila zníženie dostupnosti bývania, a to najmä pre domácnosti, ktoré nemajú dostatočnú finančnú rezervu. Z výsledkov vyplýva, že za istých okolností môžu tieto opatrenia zmierniť tlak na rast cien nehnuteľností, a to dokonca aj v prostredí historicky nízkych úrokových mier, nízkej nezamestnanosti a rastúcich príjmov.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2021
Tak blízko, pritom tak ďaleko – trhy práce v krajinách V4
Michal Benčík

Abstrakt: Skúmame ponukové faktory trhov práce v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Spoločná hospodárska história naznačuje, že dlhodobé vzťahy by mali mať podobnú povahu. Zisťujeme však, že kým pre Českú republiku a Maďarsko existuje dlhodobý vzťah miery nezamestnanosti k reálnym mzdám, zásobe kapitálu a výmenným reláciám (terms of trade), takýto vzťah neexistuje pre Poľsko a Slovensko. Tu možno trendy na trhu práce lepšie popísať dlhodobým vzťahom pre reálne mzdy. Toto zistenie odhaľuje štruktúrne rozdiely v krajinách Vyšehradskej štvorky. Tieto rozdiely súvisia s rozsahom, v ktorom sa ponuka práce prispôsobuje šokom. Prakticky z nich vyplýva, že pre Slovensko by bolo efektívnejšie robiť hospodársku politiku zameranú na stabilizáciu ponuky na trhu práce, ako flexibilné zamestnávanie alebo priemyselné politiky. Naopak, pre Českú republiku sú efektívnejšie dopytovo orientované politiky zamerané na mzdy.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

OP 2/2021
Osudy zadlžených domácností počas koronakrízy: výsledky prieskumu na Slovensku
Andrej Cupák, Martin Cesnak, Ján Klacso, Martin Šuste
r

Abstrakt: Pomerne malý podiel domácností očakáva vážne problémy so splácaním svojich dlhov po skončení splátkových prázdnin. Výsledky naprieč šiestimi vlnami prieskumu Národnej banky Slovenska ohľadom finančnej situácie zadlžených domácností ukazujú, že splátkové moratórium bolo veľmi dôležitým opatrením. Príjmy, ako aj pracovná činnosť mnohých domácností boli negatívne zasiahnuté, pričom splátkové moratórium pomohlo zachovať likviditu týchto domácností počas krízy. Domácnosti využívali odklad splátok najmä v začiatkoch krízy, časom však preferovali individuálnu dohodu so svojou bankou. Kríza Covid-19 zasiahla najmä domácnosti, ktoré boli vysoko zadlžené už pred krízou, pracujúce v citlivých odvetviach, s nižším vzdelaním alebo s veľkým prepadom príjmov. Krízou silnejšie zasiahnuté domácnosti plánujú držať vyššiu finančnú rezervu na zvládnutie budúcich rizík, ako aj lepšie diverzifikovať svoju príjmovú činnosť do menej citlivých odvetví z hľadiska istoty príjmu.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2021
Štrukturálne a cyklické vplyvy na mieru nezamestnanosti
Alexander Karšay

Abstrakt: Štúdia poukazuje na hlavné štrukturálne a cyklické vplyvy, ktoré formovali vývoj miery nezamestnanosti v období poslednej expanzie na trhu práce v SR v rokoch 2014-2019. Zároveň poskytuje kvantitatívne odhady vplyvov jednotlivých štrukturálnych determinantov na rovnovážnu mieru nezamestnanosti pomocou panelovej regresie. Porovnáva vývoj jednotlivých determinantov nezamestnanosti v krajinách V4 v posledných rokoch. Poskytuje aj prehľad hlavných faktorov, ktoré by mali pôsobiť na mieru nezamestnanosti v SR v najbližších rokoch. V období 2014-2019 štrukturálna miera nezamestnanosti klesla, ale vytvorilo sa aj cyklické prehriatie trhu práce. Priaznivo na ňu pôsobili aktívne opatrenia trhu práce, demografia, mobilita pracovnej sily, sčasti aj zvyšovanie úrovne kvality ľudských zdrojov, resp. ľudského kapitálu a rast produktivity práce. Aktuálna koronakríza spôsobuje korekciu nezamestnanosti k vyšším hodnotám. Pripája sa k nej aj vplyv zefektívňovania produkcie, čiastočne aj kvôli nedávnemu dynamickému rastu nákladov práce. Koronakríza a zefektívňovanie výrobných procesov majú potenciál v najbližších rokoch vyvažovať silu opačne pôsobiacich štrukturálnych faktorov.
úplné znenie v AJ, úplné znenie v SJ, zhrnutie v SJ

OP 1/2021
Výroba motorových vozidiel na Slovensku, 2005-2015
Biswajit Banerjee, Juraj Zeman

Abstrakt: Táto štúdia skúma vývoj slovenského automobilového sektoru v rokoch 2005–2015, pričom vychádza z najnovšej aktualizácie (december 2018) modelovej databázy OECD medzi krajinami (ICIO). Práca hodnotí úlohu globálnych hodnotových reťazcov (GVC) v automobilovom sektore Slovenska a zameriava sa na väzby z hľadiska hrubej výroby a pridanej hodnoty. Dôležitosť odvetvia motorových vozidiel v slovenskej ekonomike postupom času neustále rástla. Podiel tohto sektoru na hrubej produkcii a domácej pridanej hodnote sa počas referenčného obdobia zvýšil dvojnásobne. Sektor motorových vozidiel na Slovensku vo veľkej miere závisí od dovezených medziproduktov, ale táto závislosť sa postupne znižovala. (Nepriama) pridaná hodnota vytvorená pri výrobe vstupov z domácich zdrojov sa postupne približovala k úrovni (priamej) pridanej hodnoty generovanej v sektore motorových vozidiel. Tento trend naznačuje, že Slovensko sa v tomto sektore posúva v hodnotovom reťazci nahor. Štruktúra zdrojov dovozu medziproduktov a trhu s vývozom sa postupne presúvala z eurozóny do krajín mimo EÚ. Odhaduje sa, že hypotetický 10-percentný negatívny šok voči globálnemu konečnému dopytu po motorových vozidlách by znížil rast slovenského HDP o 1 percentuálny bod.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • Rok 2020

    WP 7/2020
    Testovanie symetrie v časových radoch
    Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 6/2020
    Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu zadlžených slovenských domácností
    Andrej Cupák, Ján Klacso, Martin Šuster
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 5/2020
    Päťdesiat odtieňov QE: konflikty záujmu v ekonomickom výskume
    Brian Fabo, Martina Jančoková, Elisabeth Kempf, Ľuboš Pástor
    úplné znenie v AJ

    OP 3/2020
    Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu a očakávania zadlžených domácností
    Martin Cesnak, Andrej Cupák, Judita Jurašeková Kucserová, Pavol Jurča, Ján Klacso, Anna Košútová, Andrej Moravčík, Martin Šuster

    úplné znenie v SJ
    Prezentácia

    OP 2/2020
    Rozpočet 2.0
    Ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách
    Eduard Hagara, Štefan Kišš a Ľudovít Ódor
    úplné znenie v SJ

    OP 1/2020
    Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku?

    Ľudovít Ódor a Pavol Povala
    úplné znenie v SJ

    WP 4/2020
    Sebavedomie, finančná gramotnosť a investovanie do rizikových aktív: zistenia z prieskumu o financiách spotrebiteľov

    Andrej Cupák, Pirmin Fessler, Joanne W. Hsu, Piotr R. Paradowski
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 3/2020
    Prirodzená úroková sadzba v tranzitívnych ekonomikách: prípad Slovenska
    Patrik Kupkovič

    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 2/2020
    Identifikácia finančného cyklu na Slovensku
    Patrik Kupkovič, Martin Šuster

    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 1/2020
    Determinanty účasti v globálnych hodnotových reťazcoch: prierezová analýza
    Biswajit Banerjee, Juraj Zeman

    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • Rok 2016

    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2016
    Odbor výskumu
    úplne znenie v SJprezentáciaBiatec

    WP 5/2016
    Hodnotenie distribúcie vývozu a produktivity európskych podnikov na základe CompNet databázy
    Antoine Berthou, Emmanuel Dhyne, Matteo Bugamelli, Ana-Maria Cazacu, Calin-Vlad Demian, Peter Harasztosi, Tibor Lalinsky, Jaanika Meriküll, Filippo Oropallo, Ana Cristina Soares
    úplné znenie v AJzhrnutie v SJ

    WP 4/2016
    Testovanie UC-ARIMA modelov používaných na trendovo-cyklickú dekompozíciu
    Marián Vávra
    úplné znenie v AJzhrnutie v SJ

    WP 3/2016
    Charakteristika vývozu a volatilita výstupu: zistenia pre krajiny strednej a východnej Európy založené na podnikových údajoch
    Urška Čede, Bogdan Chiriacescu, Péter Harasztosi, Tibor Lalinský, Jaanika Merikull
    úplné znenie v AJzhrnutie v SJ

    WP 2/2016
    Fiškálne multiplikátory v Slovenskej ekonomike
    Juraj Zeman
    úplné znenie v AJzhrnutie v SJ

    WP 1/2016
    Portmanteau testy linearity stacionárnych radov
    Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
    úplné znenie v AJzhrnutie v SJ

  • Rok 2009

    WP 4/2009
    Aké faktory vplývajú na dlhodobé úrokové sadzby v rámci EÚ?

    Ján Žilinský
    úplné znenie v AJabstrakt

    DP 2/2009
    Dobrá rada nad zlato? Inštitúcie pre zodpovednú a transparentnú fiškálnu politiku na Slovensku

    Michal Horváth, Ľudovít Ódor
    úplné znenie v SJ

    DP 1/2009
    Efekty menovopolitických šokov na Slovensku

    Judita Jurašeková Kucserová
    úplné znenie v AJabstrakt

    PP 2/2009
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky

    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    WP 3/2009
    DSGE model – Slovensko

    Juraj Zeman, Matúš Senaj
    úplné znenie v AJabstrakt

    WP 2/2009
    Analýza vplyvu fiškálnej politiky na hospodársky cyklus – aplikácia štruktúrneho VAR modelu

    Michal Benčík
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2009
    Stručný prehľad vybraných indikátorov konkurencieschopnosti

    Judita Jurašeková Kucserová, Ľudovít Ódor, Matúš Senaj, Juraj Zeman
    úplné znenie v SJ

    WP 1/2009
    Rovnovážna úroková miera – teoretické koncepty a aplikácie

    Michal Benčík
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2006

    PP 4/2006
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky

    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 3/2006
    Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo

    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 2/2006
    Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR

    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2006
    Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo

    Šuster, Árendáš, Benčík, Gertler, Hajnovič, Komínková, Lalinský, Nemec, Preisinger, Solanič, Strachotová, Tirpák, Tőzsér, Zeman
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2005

    WP 2/2005
    Odhad Balassa-Samuelsonovho efektu v ekonomike
    Michal Benčík, František Hajnovič, Anna Strachotová, Martin Šuster, Tomáš Tőzsér, Juraj Zeman
    úplné znenie v SJ

    WP 1/2005
    Predikcia nezamestnanosti na základe bilancie ekonomickej aktivity do roku 2010
    Pavel Gertler
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2005
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii
    Zora Komínková, Tibor Lalinský, Martin Šuster
    úplné znenie v SJ