Digitálne euro na obzore – nová éra platieb

Projekt zavedenia digitálneho eura sa dostal do ďalšej fázy a ak všetko pôjde hladko, budeme ním môcť platiť v horizonte piatich rokov – v roku 2029.
Digitálne euro sa týka všetkých: našich peňaženiek, obchodov, či kaviarní kde nakupujeme. Týka sa postavenia, významu a sily spoločnej meny – eura vo svete.
 
Čo sa udialo a prečo o tom hovoríme práve dnes?
 
Po takmer piatich rokoch príprav prichádza pilotná prevádzka vo vybraných centrálnych bankách krajín eurozóny.
Slovensko sa na pilote plánuje zúčastniť.
 
No nie je to len o testovaní, skúšaní a zdokonaľovaní. Všetci potrebujú priložiť ruku k dielu. Aktuálne je loptička na strane Európskeho parlamentu a ďalších zodpovedných. Je dôležité a nevyhnutné dotiahnuť legislatívny proces do úspešného konca a otvoriť tým dvere novému členovi rodiny eura.
Digitálne euro má za cieľ priniesť platobný prostriedok s funkciami podobnými hotovosti, ale v súlade s potrebami dneška a budúcnosti.
Budú ho vydávať centrálne banky a bude dostupné v digitálnej peňaženke každého obyvateľa eurozóny.
Nejde o náhradu hotovosti, je to doplnok. Hotovosť ani debetné či kreditné karty nezmiznú. 
Digitálnym eurom sa bude dať platiť aj offline s ochranou súkromia porovnateľnou s hotovosťou (to sú tie platby na horskej chate bez internetu), pričom obchodníci nebudú musieť znášať poplatky kartovým spoločnostiam.
Bankám a fintechom, navyše, umožní prísť s novými službami, ako je, napríklad, elektronický pokladničný blok vygenerovaný spolu s platbou. Ak budete tovar, nebodaj, reklamovať, starosti s hľadaním bločku odpadnú. 
Rovnako dôležité však je, že Európa robí ďalší krok k zníženiu závislosti od zámorských platobných schém a veľkých technologických firiem.
Digitálne euro preto predstavuje aj geopolitický projekt na posilnenie medzinárodného postavenia eura vo svete, ktorému dominuje dolár.  V neistých časoch, keď sa pravidlá menia zo dňa na deň, je dobré, ak bude mať Európa platobnú sieť, ktorú si spravuje sama.
Pilot sa uskutoční vo vybraných krajinách eurozóny a zapoja sa doň centrálne banky, ich zamestnanci a vybraní obchodníci. Zameria sa aj na testovanie offline platieb — transakcií bez internetu, ktoré zvyšujú odolnosť platobnej infraštruktúry pri výpadkoch pripojenia či elektriny. Práve offline riešenie nám poskytne ochranu súkromia v najvyššej možnej miere. 
 
Ani najlepšia technická príprava či priaznivé globálne prostredie však nestačia, ak chýba dôvera verejnosti. Digitálne euro musí byť ľuďmi aj pochopené a akceptované. No konšpiračné teórie o „privatizácii peňazí“ a hrozbe digitálneho sledovania šírené na sociálnych sieťach brzdia jeho akceptáciu občanmi. Podľa prieskumu ECB z júna 2025 by ho pravdepodobne používala takmer polovica Európanov, no väčšina respondentov o ňom nemala dosť informácií. 
Na Slovensku prieskum NBS z apríla 2024 ukázal, že o projekte počula iba tretina obyvateľov a len štvrtina by ho pravdepodobne využívala. Vysvetľujúca, trpezlivá a vecná komunikácia je preto pre úspech projektu kľúčová.
Pred nami je ešte veľa práce a veľa sa dozvieme z pilotu na Slovensku a v ďalších krajinách. Ten ukáže, čo funguje a čo treba upraviť, skôr než sa digitálne euro rozšíri naprieč eurozónou. 
  
Digitálne euro má príležitosť ukázať, že tento koncept môže fungovať v slobodnej spoločnosti a inovácie nepripravia nikoho o súkromie.
Spojenie technickej pripravenosti, istoty a otvorenej komunikácie robí z digitálneho eura dôveryhodný, praktický a široko akceptovaný doplnok dnešných platieb.
 
A Slovensko bude pri tom.

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.