Časté otázky

Podľa § 17a ods. 1 zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") je v Slovenskej republike pri peňažných platbách v hotovosti zakázané bez zákonného dôvodu odmietnuť prijatie zákonných platidiel v ich nominálnej hodnote. To sa vzťahuje na eurobankovky a euromince všetkých nominálnych hodnôt. Zároveň je potrebné upozorniť, že ak niekto v rozpore s citovaným ustanovením zákona odmietne bez zákonného dôvodu prijatie zákonných platidiel, dopúšťa sa konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 273 Trestného zákona (Ohrozovanie obehu peňazí). 

V zmysle § 17a ods. 2 zákona sú právnické osoby a fyzické osoby v Slovenskej republike pri peňažných platbách vykonaných odo dňa zavedenia eura povinné prijímať zákonné platidlá, a odmietnuť ich prijatie môžu len podľa osobitných predpisov platných v eurozóne a v rozsahu vymedzenom týmito osobitnými predpismi, ako aj za podmienok ustanovených zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

 V zmysle uvedených európskych a slovenských právnych predpisov môžu fyzické osoby a právnické osoby (okrem NBS a bánk) pri jednej peňažnej platbe v hotovosti odmietnuť len prijatie platných zberateľských euromincí vyrobených z drahých kovov (§ 17a ods. 3 zákona). Okrem toho môžu fyzické osoby a právnické osoby (okrem NBS, bánk, iných vykonávacích inštitúcií pre prevody peňažných prostriedkov a pôšt) pri jednej peňažnej platbe v hotovosti odmietnuť aj prijatie viac ako 50 kusov euromincí [čl. 11 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01)].

Na Slovenku, tak ako aj v ostatných štátoch eurozóny je v obehu sedem druhov eurových bankoviek s hodnotou 500, 200, 100, 50, 20, 10 a 5 eur a osem eurových mincí s hodnotou 2 eurá, 1 euro, 50, 20, 10, 5, 2 a 1 cent. Každá eurová bankovka predstavuje jeden architektonický štýl. Tématicky sú tieto slohy znázornené pomocou architektonických prvkov - okien, brán a mostov. Na lícnej strane bankoviek sú zobrazené okná a brány, ktoré sú symbolom európskeho ducha otvorenosti a spolupráce. Mosty, ktoré sú hlavným motívom na rubovej strane bankoviek, symbolizujú komunikáciu medzi európskymi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta. Podrobnejšie informácie o ochranných prvkoch bankoviek prvej aj druhej série možno nájsť na stránke: http://www.nove-eurobankovky.eu/. Národné strany slovenských eurových mincí vybrala Národná banka Slovenska na základe výsledkov celonárodnej ankety v decembri 2004. Víťazom ankety sa stal motív dvojkríža na trojvrší - štátneho znaku Slovenska, ktorý je na jedno a dvoj eurových minciach. Na 50, 20 a 10 centových minciach je Bratislavský hrad a na 5, 2 a 1 centových minciach Kriváň. Autormi návrhov sú Ivan Řehák (dvojkríž na trojvrší), Ján Černaj a Pavel Károly (Bratislavský hrad) a Drahomír Zobek (Kriváň).

Výmena neokolkovaných alebo okolkovaných československých bankoviek za platné eurové bankovky už v súčasnosti nie je možná, nakoľko už uplynula lehota určená na ich výmenu podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov (napríklad zákon NR SR č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu a o zmene a doplnení devízového zákona, nariadenie vlády SR č. 27/1993 Z.z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu). Posledná okolkovaná federálna bankovka v hodnote 500 Kčs prestala na našom území platiť 10. januára 1994 a jej výmena bola možná do 31. marca 1994. Potom však úplne zanikla možnosť výmeny ako zo slovenskej, tak aj českej strany, keďže ide o bankovky definitívne zaniknutého štátu.

Rada guvernérov ECB v roku 2016 rozhodla o ukončení výroby 500 € bankoviek vzhľadom na obavy, že tieto bankovky by mohli uľahčovať nezákonnú činnosť. 500 € bankovky sú aj naďalej zákonným platidlom – stále sa môžu používať ako platobný prostriedok a uchovávateľ hodnoty (t. j. na uskutočňovanie platieb či sporenie). Bankovky 500 € nestratia svoju hodnotu a budú kedykoľvek vymeniteľné za bankovky inej nominálnej hodnoty v centrálnych bankách krajín, ktoré používajú euro.

NBS vymieňa bezplatne poškodené eurobankovky v súlade s pravidlami platnými v eurozóne. Výmena osobne sa realizuje na pokladniciach v ústredí a v expozitúrach v pokladničných hodinách určených pre verejnosť. Viac informácií o postupe pri výmene, vrátane výmeny poštou, nájdete na stránke:
https://nbs.sk/bankovky-a-mince/vymena-penazi/vymena-poskodenych-eurobankoviek-a-eurominci.

Bežné poškodenie eurobankovky je povinná vymeniť aj ktorákoľvek komerčná banka (resp. jej pobočka), ktorá vykonáva na území SR hotovostné operácie. Za výmenu si však môže účtovať poplatok.

Zoznam veriteľov a iných veriteľov (nebankových spoločností), ktoré majú oprávnenie vykonávať svoju činnosť na území SR sa nachádza v Databáze subjektov finančného trhu v časti Nebankoví veritelia.

V rámci Jednotného mechanizmu dohľadu sú kritériá pre rozdelenie bánk na významné (priamy dohľad ECB) a menej významné dané príslušnou európskou legislatívou. Jedno z kritérií spočíva v určení troch najvýznamnejších bánk v každom zo zúčastnených členských štátov. Na základe tohto kritéria sú na Slovenku identifikované ako významné Tatra banka, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. a Slovenská sporiteľňa, a.s. Okrem troch najvýznamnejších bánk priamemu dohľadu ECB podliehajú  aj Československá obchodná banka, a.s. a ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. patriace do skupiny KBC Group. Pri týchto bankách je dôvodom dohľadu ECB významnosť bankovej skupiny. Podobný princíp je uplatnený aj v prípade pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku, ak spadajú pod kritérium významnosti bankovej skupiny - Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, z bankovej skupiny Société Générale S.A., mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, z bankovej skupiny COMMERZBANK Aktiengesellschaft,  UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, z bankovej skupiny UniCredit Bank. Ostatné banky so sídlom na území Slovenska zostávajú pod priamym dohľadom Národnej banky Slovenska.

Banková únia je postavená na troch pilieroch. Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism - SSM) je jedným z nich a ide v ňom o nový systém finančného dohľadu. Jeho podstatou je, že banky, resp. iné úverové inštitúcie, sa členia na významné a menej významné.

Významné banky dohliada priamo ECB v spolupráci s príslušným národným orgánom dohľadu, t.j. na Slovensku v spolupráci s NBS. Menej významné banky dohliada príslušný orgán dohľadu v danom štáte. Tento mechanizmus začal oficiálne fungovať 4. novembra 2014.
Viac informácií o SSM: bankingsupervision.europa.eu

Zásada jednej  licencie resp. vzájomného uznávania bankových licencií  zabezpečuje úverovej inštitúcii vykonávať bankové činnosti na celom území Európskeho hospodárskeho priestoru  buď prostredníctvom pobočky alebo bez založenia pobočky, ak jej už bolo povolenie na výkon bankových činností udelené v jej domovskej krajine, t.j. v niektorom  zo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri svojej činnosti je úverová inštitúcia dohliadaná jej domovským orgánom dohľadu. Taktiež vklady klientov chráni fond na ochranu vkladov (alebo iný zodpovedajúci orgán) jej domovskej krajiny, pričom pobočky zahraničných bánk sa môžu dobrovoľne zapojiť do systému ochrany vkladov v Slovenskej republike za účelom zabezpečenia zvýšenej ochrany vkladov. Členskými krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru sú okrem krajín EÚ aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Národná banka Slovenska vedie zoznam všetkých úverových inštitúcii,  ktoré majú oprávnenie vykonávať svoju činnosť na území SR sa nachádza v Databáze subjektov finančného trhu v časti Bankovnictvo, platobné služby a elektronické peniaze.

Informácie pre majiteľov tzv. „bezcenných“ cenných papierov (laické vyjadrenie cenných papierov bez trhovej hodnoty) sú uvedené na webovej stránke Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s.: www.cdcp.sk.

Národná banka Slovenska neposkytuje poradenstvo týkajúce sa stanovenia hodnoty cenných papierov. V tejto otázke sa obráťte na finančného poradcu alebo obchodníka s cennými papiermi. Zoznam obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú povolenie na poskytovanie služieb, nájdete na našej webovej stránke Subjekty finančného trhu, kategória: Trh cenných papierov.

Podrobné informácie ako zistiť, či ste majiteľom cenných papierov a či máte vedený účet majiteľa cenných papierov,  nájdete na webovej stránke Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s., v sekcii Overenie existenie účtu pre majiteľa.

Zoznam sa nachádza v sekcii Dohľad nad finančným trhom / Zoznam dohliadaných subjektov.  Vyberte kategóriu Trh cenných papierov.

Finančná stabilita je stav finančného sektora, pri ktorom je finančný sektor ako celok schopný plynule plniť svoje základné funkcie aj pri výraznejších negatívnych šokoch, či už v externom, alebo domácom ekonomickom a finančnom prostredí. Stabilita finančného sektora je pritom vnímaná ako nevyhnutný predpoklad pre zdravé fungovanie reálnej ekonomiky a správanie finančného sektora by nemalo prehlbovať ekonomický cyklus. Národná banka Slovenska prispieva k stabilite finančného systému ako celku, pričom za týmto účelom vykonáva najmä dohľad nad finančným trhom. Pre finančnú stabilitu je nevyhnutné finančné zdravie a dobre fungujúce vnútorné procesy vo finančných inštitúciách. Zároveň však na finančnú stabilitu významne vplývajú aj ostatní účastníci finančného trhu – nefinančné spoločnosti, domácnosti a vláda a legislatívne a regulačné prostredie. Preto za dôležitú súčasť prispievania k finančnej stabilite považuje Národná banka Slovenska aj pravidelné informovanie verejnosti o stabilite finančného sektora a trendoch, ktoré môžu stabilitu ohrozovať. Za týmto účelom Národná banka Slovenska publikuje dvakrát ročne Správu o finančnej stabilite, ktorá sa primárne zaoberá identifikovaním hlavných rizík pre stabilitu finančného sektora na Slovensku.

Dohľad nad finančným trhom sa zameriava na stabilitu individuálnych finančných inštitúcií a vystavenie individuálnych finančných subjektov voči jednotlivým rizikám. Finančná kríza z minulých rokov však ukázala, že takéto úzke zameranie dohľadu nad finančným trhom nepostačuje na zabezpečenie finančnej stability. Preto sa vytvorila nová politika s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu finančného systému ako celku.

Úlohou makroprudenciálnej politiky je identifikovať, monitorovať a zmierňovať systémové riziká pre finančný systém. Práve povinnosť riziká zmierňovať robí oblasť makroprudenciálneho dohľadu politikou, keďže doteraz bola táto oblasť zameraná najmä na monitorovanie a identifikáciu rizík.

Základným a strategickým cieľom makroprudenciálnej politiky je prispievať k udržiavaniu stability finančného systému ako celku. Súčasťou toho je najmä posilňovanie odolnosti finančného systému a znižovanie systémového rizika. Tým sa zabezpečí udržateľný príspevok finančného systému k ekonomickému rastu. Tento hlavný cieľ môžeme rozložiť do nasledovných predbežných cieľov:

• Zmierňovanie a prevencia nadmerného úverového rastu
• Limitovanie rizika priamej a nepriamej koncentrácie
• Zmierňovanie a prevencia nadmerného nesúladu splatnosti v bilancii bánk a nízkej trhovej likvidity
• Limitovanie systémového vplyvu nevhodne nastavených zámerov s cieľom znížiť morálny hazard
• Posilnenie odolnosti infraštruktúry finančného trhu

Na Slovensku vykonáva makroprudenciálnu politiku Národná banka Slovenska ako súčasť dohľadu nad finančným trhom. Táto právomoc bola NBS zverená novelou zákona o dohľade nad finančným trhom z 15. 3. 2013. NBS zároveň zodpovedá za viaceré oblasti, ktoré sú na makroprudenciálnu politiku úzko naviazané. Ide najmä o dohľad nad individuálnymi inštitúciami finančného trhu, regulačnú oblasť, menovú oblasť, oblasť operácií na finančných trhoch, platobný styk a pod. Najvyšším rozhodovacím orgánom v oblasti makroprudenciálnej politiky je Banková rada NBS. Z vecného hľadiska sa touto oblasťou zaoberá odbor finančnej stability. Na základe nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu v EÚ vykonáva časť makroprudenciálnej politiky Európska centrálna banka (ECB). V prípade potreby má ECB právomoc sprísniť nastavenie nástrojov makroprudenciálnej politiky nad rámec stanovený NBS.

Zmierňovanie rizík systémového charakteru a ich vplyvu patrí k základným článkom makroprudenciálnej politiky. Samotný výkon politiky v sebe zahŕňa pomerne veľa oblastí. Najdôležitejšou súčasťou výkonu politiky je aplikácia legislatívnych nástrojov. V súčasnosti sú to najmä kapitálové vankúše podľa zákona o bankách a právomoci sprísniť požiadavky na obozretné podnikanie bánk na základe čl. 458 nariadenia CRR. Ide o pomerne silnú formu reakcie na existenciu rizík. Výkon politiky však v sebe zahŕňa aj iné nástroje a prístupy. V prvom rade ide o aktívnu komunikáciu voči verejnosti prostredníctvom publikovania správ a analýz. Súčasťou komunikácie môžu byť komentáre, hodnotenia alebo odporúčania pre finančný sektor. Pod výkon politiky môžeme zaradiť aj priamu komunikáciu s finančnými inštitúciami s cieľom ovplyvniť ich správanie. Samostatným výkonom politiky sú podnety na výkon dohľadov na mieste alebo na diaľku, ktoré majú reagovať na zistené skutočnosti, prípadne podnety na zmeny v regulácii. Internou reakciou môžu tiež byť zmeny v modeloch na kvantifikáciu rizík. Ako reakciu na určité trendy alebo riziká môže NBS pristúpiť aj k zavedeniu nových vykazovacích povinností pre finančné inštitúcie. Niektoré nástroje, napr. proticyklický kapitálový vankúš, vyžadujú štvrťročné prehodnocovanie. NBS preto primárne rozhoduje o výkone makroprudenciálnej politiky na štvrťročnej báze a v prípade potreby aj častejšie.

Makroprudenciálna politika má priamy vplyv na finančné inštitúcie. Prísnejšie požiadavky alebo nové povinnosti zvyšujú náklady finančných inštitúcií. Naopak uvoľnenie podmienok tieto náklady opäť zníži. Zvýšené náklady sa môžu preniesť do cien alebo dostupnosti služieb poskytovaných klientom a tak nepriamo môže mať makroprudenciálna politika vplyv aj na všetkých účastníkov finančného trhu. Tieto náklady sú veľmi dobre viditeľné. Na druhej strane makroprudenciálna politika prináša pozitívne efekty vo forme vyššej odolnosti finančných inštitúcií a zmiernenia systémových rizík. Tieto výhody sa prejavia vo forme žiadnych alebo nižších nákladov spojených s obdobiami finančných a hospodárskych kríz. Tieto pozitívne efekty sa dosahujú iba v budúcnosti a je ťažké ich merať a zviditeľniť. Výzvou pre makroprudenciálnu politiku je preto zavádzanie opatrení v čase rastu, keď je ostražitosť nízka a náklady viditeľné, kým pozitívne efekty nastanú iba v budúcnosti a sú málo viditeľné.

Snahou NBS je, aby výkon makroprudenciálnej politiky bol maximálne transparentný. Aplikáciu nástrojov pocítia účastníci finančného trhu okamžite, kým pozitívne vplyvy vo forme zmiernenia systémového rizika sú ťažko merateľné a viditeľné. Preto NBS považuje za kľúčové správne pochopenie výkonu makroprudenciálnej politiky odbornou aj laickou verejnosťou. Metodika k jednotlivým nástrojom makroprudenciálnej politiky je k dispozícii v časti Nástroje finančnej stability, kde je možné nájsť aj individuálne rozhodnutia.

Na európskej úrovni definuje makroprudenciálnu politiku najmä nariadenie o makroprudenciálnom dohľade v EÚ a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká a dve odporúčania ESRB – odporúčanie o makroprudenciálnom mandáte vnútroštátnych orgánov a odporúčanie o predbežných cieľoch a nástrojoch makroprudenciálnej politiky. Na Slovensku je makroprudenciálna politika upravená najmä v nasledovných zákonoch:

• Zákon o dohľade nad finančným trhom ustanovuje, že makroprudenciálny dohľad vykonáva NBS a v rámci neho identifikuje, monitoruje, posudzuje a zmierňuje riziká
• Zákon o Národnej banke Slovenska ustanovuje všeobecný cieľ NBS prispievať k finančnej stabilite
• Novela zákona o bankách, ktorou sa do slovenského právneho poriadku implementovala smernica CRD a nariadenie CRR ustanovuje právomoci NBS využívať legislatívne nástroje makroprudenciálnej politiky

Bližšie informácie je možné nájsť v časti Legislatíva finančnej stability.

V rámci implementácie makroprudenciálnej politiky na európskej úrovni bol v roku 2010 vytvorený Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB). Poslaním ESRB je prispievať k predchádzaniu alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu v EÚ, ktoré vyplývajú z vývoja v rámci finančného systému, a to pri zohľadnení makroekonomického vývoja tak, aby sa zabránilo obdobiam rozsiahlych finančných otrasov. Od svojho vzniku vydal ESRB dve odporúčania ohľadom organizácie makroprudenciálnej politiky v jednotlivých členských štátoch EÚ. V rámci krajín zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu je zodpovednosť za makroprudenciálnu politiku zdieľaná medzi národnými orgánmi a ECB. Národné orgány majú právomoc vykonávať politiku v plnej miere, tak ako je definovaná v legislatíve EÚ. Rozhodnutia ECB o makroprudenciálnej politike môžu iba zvyšovať požiadavky nad rámec rozhodnutí národných orgánov. Inými slovami, ECB môže zasahovať iba v prípadoch, ak si myslí, že domáci orgán tak neurobil dostatočne, ale nemôže rušiť alebo zmierňovať rozhodnutia národných orgánov.

Aktuálne nastavenie jednotlivých nástrojov sa dá nájsť v časti Nástroje finančnej stability. V časti Publikácie finančnej stability sa zverejňujú Správy o finančnej stabilite, Makroprudenciálne komentáre, analytické komentáre a výskumné štúdie. V časti Údaje sú zverejnené vybrané ukazovatele súvisiace s finančnou stabilitou. Všeobecné teoretické informácie sa dajú nájsť v časti O finančnej stabilite.

Lokálne systémovo významné banky (O-SII) sú banky, ktoré sú významné vzhľadom na domáci finančný systém a na domácu ekonomiku. Zlyhanie týchto bánk môže významne narušiť bezpečné fungovanie finančného sektora a tým mať negatívne následky aj pre reálnu ekonomiku. Z tohto dôvodu je možné v rámci právomocí makroprudenciálnej politiky vyžadovať od týchto bánk držbu dodatočného kapitálového vankúša, čo by malo prispieť k zvýšenej odolnosti týchto inštitúcií, a tým k posilneniu finančnej stability. V prípade slovenského bankového sektora sa na identifikáciu O-SII použila metodika publikovaná EBA. Vzhľadom na charakteristiky bankového sektora ako aj domácej ekonomiky sa od identifikovaných bánk požaduje v zmysle rozhodnutí NBS od 1. januára 2016 držba dodatočných kapitálových vankúšov. Bližšie metodické informácie sú popísané tu. Zoznam identifikovaných O-SII a výška kapitálových vankúšov určených pre O-SII sa aktualizuje raz ročne.

CID - Creditor Identifier (Identifikátor príjemcu) budú musia používať všetky fyzické, ako aj právnické osoby, ktoré využívajú platobný nástroj inkaso ako príjemcovia platieb, t.j. inkasujú finančné prostriedky z účtov platiteľov na základe ich predchádzajúceho súhlasu s vysporiadaním platieb prostredníctvom inkasa.

Áno. Jedná sa predovšetkým o nasledovné základné zmeny: 1. Právnické osoby mohli používať číslo účtu vo formáte IBAN pri zadávaní platieb ako domácich, tak aj cezhraničných v rámci SEPA priestoru. 2. V prípade, ak právnická osoba zasiela svojej banke platby v súbore je nevyhnutné v komunikácii s bankou používať XML formát správ.

Na stránkach jednotlivých komerčných bánk je uvádzaná tzv. kalkulačka výpočtu čísla účtu vo formáte IBAN, obdobná kalkulačka je uvedená aj na stránke www.nbs.sk v časti IBAN. Výpočet má však len informatívny charakter, keďže číslo účtu vo formáte IBAN je povinný oznámiť svojmu klientovi poskytovateľ platobných služieb, ktorý vedie platobný účet.

Číslo účtu vo formáte IBAN automaticky prideľuje poskytovateľ platobných služieb (banka), u ktorého máme otvorený príslušný účet. Informáciu možno nájsť aj na každom výpise z účtu.

Zmení sa formát čísla účtu, ktorý používame pri zadávaní platieb. V súčasnosti používame číslo účtu v medzinárodnom formáte IBAN.

Migrácia na SEPA v SR sa riadila Implementačným plánom pre zavedenie SEPA v SR verzia 4.0. Implementačný plán je publikovaný aj na webovej stránke NBS.

Všetky krajiny Európskej únie plus Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako, San Maríno, Andora a Vatikán.

Základným cieľom SEPA je odstránenie existujúcich rozdielov pri realizácii domácich platieb (v rámci Slovenskej republiky ) a cezhraničných platieb (teda napr. pri platbe zo SR do Rakúska). Pre splnenie tohto základného cieľa boli zadefinované rovnaké štandardy, postupy a pravidlá na realizáciu bezhotovostných platieb, ktorých implementáciou bola vytvorená želaná Jednotná oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area - SEPA). Vplyvom implementácie SEPA nie je potrebné otváranie platobných účtov v rôznych krajinách. Keďže SEPA priniesla harmonizované pravidlá a štandardy, na realizáciu platieb v rámci celého SEPA priestoru postačuje jeden účet.

Áno. Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v § 40 ods. 2 tretej vete ustanovuje, že pre výpočet ročného príspevku je v príslušných prípadoch rozhodujúci objem aktív vykázaných v účtovnej závierke overenej audítorom podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Nakoľko sa toto ustanovenie bude od 30. decembra 2024 vzťahovať aj na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí získajú povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív od NBS, budú musieť tieto subjekty mať účtovnú závierku overenú audítorom.  

Finančné inštitúcie (vrátane bánk a poskytovateľov služieb kryptoaktív) musia mať vypracované svoje politiky, postupy a kontrolné mechanizmy pre riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ML/TF). V riadení uvedených rizík by mali uplatňovať rizikovo-orientovaný prístup, na základe ktorého každá finančná inštitúcia by mala identifikovať, vyhodnotiť a pochopiť riziká ML/TF, ktorým je vo svojom podnikaní vystavená a prijať primerané opatrenia na zmierňovanie identifikovaných rizík.   Pri riadení rizík  môže v praxi nastať situácia, že  finančná inštitúcia  odmietne nadviazať alebo ukončiť obchodné vzťahy s jednotlivými zákazníkmi alebo celými kategóriami klientov spojených s vyšším rizikom ML/TF, alebo odmietnuť vykonávať transakcie s vyšším rizikom ML/TF.   Rozhodnutie finančnej inštitúcie nezaložiť alebo ukončiť obchodný vzťah alebo neuskutočniť transakciu môže byť ale aj nemusí byť v súlade s európskou legislatívou (článok 14 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849). Rozhodujúce je, či finančná inštitúcia náležite a individuálne zvážila rizikový profil klienta. V prípade, že tak neurobila, môže byť takého odmietnutie neopodstatnené a môže byť znakom neefektívneho riadenia rizík ML/TF.   Tento spôsob neefektívneho riadenia rizík sa nazýva „de-risking“. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vo svojom usmernení (EBA/GL/2023/04) definuje de-risking ako „odmietnutie nadviazať alebo rozhodnutie ukončiť obchodné vzťahy s jednotlivými klientmi alebo kategóriami klientov spojených s vyšším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo odmietnuť vykonanie transakcií s vyšším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu“.   V prípade de-riskingu ide o celoeurópsky fenomén spočívajúci v odopieraní prístupu k finančným službám tým klientom, ktorí môžu pre finančné inštitúcie predstavovať vyššie až vysoké ML/TF riziko.   Oblasť kryptoaktív a poskytovanie služieb s kryptoaktívami je vo všeobecnosti považovaná za rizikovú z hľadiska rizík ML/TF. Správa Európskej komisie z nadnárodného hodnotenia rizík ML/TF (2022), kapitola č. 11 uvádza, že hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k rizikovosti sektora kryptoaktív sú najmä:

• virtuálne prostredie umožňujúce vysokú mieru cezhraničnej interakcie s klientmi z tretích krajín, vrátane vysoko-rizikových krajín,
• vysoká dynamika rastu tohto odvetvia,
• obmedzená transparentnosť transakcií s kryptoaktívami,
• nedostatočná identifikácia klientov a konečných užívateľov výhod zapojených do obchodov s kryptoaktívami,
• nedostatočné overovanie pôvodu finančných prostriedkov použitých na obchodovanie s kryptoaktívami a
• nedostatočné povedomie a chápanie rizík poskytovateľov služieb s kryptoaktívami (CASP) o povinnostiach v oblasti AML/CFT.

  V prípade, ak ste nadobudli dojem že sa finančná inštitúcia voči Vám dopustila de-riskingu,  odporúčame postupovať ako je uvedené na stránke NBS v tejto časti. Ak je to možné, k Vášmu podnetu  pripojte  aj konkrétne dôkazy na podloženie Vašich tvrdení.   Pokiaľ ide o skutočnosť, že finančná inštitúcia konala bez primeraného odôvodnenia, žiadny právny predpis od finančnej inštitúcie nevyžaduje, aby svojim klientom odôvodňovala odmietnutie nadviazať alebo rozhodnutie ukončiť obchodný vzťah.

Pri riadení rizík  vo vzťahu k spoločnostiam poskytujúcim služby s kryptoaktívami  finančné inštitúcie, vrátane bánk, vo všeobecnosti pristupujú obozretne. Finančná inštitúcia v úvodnej fáze nadväzovania obchodného vzťahu s CASP – okrem detailného pochopenia obchodného modelu  CASP – skúma aj to, aká je úroveň jeho poznatkov, skúseností v oblasti AML/CFT, nakoľko CASP sú z hľadiska AML/CFT  legislatívy povinné osoby rovnako ako ostatné finančné inštitúcie poskytujúce služby klientom.   Už pri prvom kontakte s finančnou inštitúciou je potrebné explicitne uviesť, akú činnosť CASP vykonáva. Taktiež je vždy potrebné pri komunikácii s finančnou inštitúciou deklarovať pravdivé údaje, ktoré vie CASP v prípade potreby finančnej inštitúcii aj preukázať. Finančnú inštitúciu môže zaujímať ako  má CASP nastavené AML/CFT procesy vo vzťahu  k svojim klientom a to najmä v oblasti:

1. vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientom,
2. vykonávania monitoringu transakcií,
3. preverovania pôvodu finančných prostriedkov klientov pri obchodoch s kryptoaktívami,
4. skríning klientov na sankčné zoznamy,
5. identifikácia politicky exponovaných klientov,
6. ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií finančnej spravodajskej jednotke a
7. vypracovanie AML programu,
8. uchovávanie údajov o klientoch a transakciách.

  V úvodnej fáze komunikácie s finančnou inštitúciou ohľadom otvorenia účtu musí byť CASP pripravený poskytnúť finančnej inštitúcii komplexnú a detailnú informáciu o podstate obchodného modelu, technologických princípoch poskytovania služieb kryptoaktív, o budúcom portfóliu klientov (vrátane predpokladanej štruktúry – rezidenti/nerezidenti), o interných politikách a procesoch riadenia rizík, vrátane ML/TF rizík, a pod. AML očakávania NBS pre CASP sú uvedené na stránke NBS.

V súlade s vyššie uvedenými usmerneniami NBS od finančných inštitúcií, primárne bánk očakáva, že:

• budú mať politiky pre riadenie ML/TF rizík, ktorým sú vystavené,
• v politikách nastavia rozlišovacie kritériá medzi rizikami v rámci skupiny a rizikami spojenými s jednotlivými klientmi, ktorí patria do skupiny,
• uplatňovanie politík pre riadenie rizík by nebude viesť k plošnému odmietaniu klientov,
• budú mať stanovené kritériá, ktoré použijú pri určení dôvodov PREČO odmietnu/ukončia spoluprácu s klientom,
• pred rozhodnutím o odmietnutí/ukončení spolupráce s klientom zvážili či využili všetky ostatné AML opatrenia,
• zdokumentujú každé odmietnutie ukončenia obchodného vzťahu a budú tak NBS vedieť takého odmietnutie alebo ukončenie obchodného vzťahu pri výkone dohľadu aj preukázať.

  Ako z uvedených princípov vyplýva, pred prijatím rozhodnutia odmietnuť alebo ukončiť obchodný vzťah s klientom by sa  finančné inštitúcie mali uistiť, že zvážili a vykonali všetky možné zmierňujúce opatrenia, ktoré by sa mohli v danom prípade primerane uplatniť a toto rozhodnutie oznámiť klientom s poučením o ich práve obrátiť sa na Národnú banku Slovenska za účelom preskúmania tohto postupu.

Žiadosť vrátane jej príloh sa predkladá v slovenčine. Ak je niektorá z príloh vyhotovená v inom jazyku, musí byť predložený aj jej úradne osvedčený preklad do slovenského jazyka. NBS môže na základe písomného návrhu žiadateľa upustiť od predloženia úradne osvedčeného prekladu technickej dokumentácie alebo inej prílohy do slovenčiny, ak je vyhotovená v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií, najčastejšie v anglickom jazyku.

NBS bude dodržiavať lehoty stanovené v nariadení MiCA, pričom sa na Slovensku nebude uplatňovať zjednodušený postup pre licencovanie. NBS do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná. Ak je žiadosť úplná, NBS do 40 pracovných dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti rozhodne o jej schválení alebo zamietnutí. Dĺžku licenčného konania ovplyvňuje predovšetkým pripravenosť žiadateľa. Ak plánujete požiadať o udelenie povolenia podľa MiCA na Slovensku, odporúčame Vám obrátiť sa na NBS (crypto@nbs.sk) ešte pred podaním samotnej žiadosti a využiť tzv. predlicenčný dialóg, ktorý Vám môže pomôcť skvalitniť Vašu žiadosť a vďaka tomu skrátiť dĺžku licenčného konania.

Zhrnutie: Distribúcia a poradenstvo ku kryptoaktívam nie je finančným sprostredkovaním alebo finančným poradenstvom. Finanční agenti a finanční poradcovia môžu tieto činnosti vykonávať len do 30. 12. 2024, a to ako neregulovanú činnosť, nad ktorou NBS nevykonáva dohľad. Nariadenia MiCA,  ktoré určuje pravidlá pre poskytovanie služieb v oblasti kryptoaktív, sa bude uplatňovať od 30. 12. 2024. Služby kryptoaktív nespadajú do definície finančnej služby v zmysle zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 186/2009 Z. z.“). Podnikateľský subjekt, ktorý je finančným agentom alebo finančným poradcom, však môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť, keďže predmet jeho činnosti regulovaný zákonom 186/2009 Z. z. nemá výhradnú povahu. Uvedené osoby teda môžu distribuovať a poskytovať poradenstvo ku kryptoaktívam, avšak len do 30. 12. 2024 a len za podmienok uvedených v zákone (napr. zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa na predmetnú činnosť vzťahuje), a v tejto odpovedi. Ak takýto podnikateľský subjekt poskytuje služby kryptoaktív alebo ich ponúka, nesmie túto činnosť prezentovať ako vykonávanie finančného sprostredkovania, prípadne finančného poradenstva, alebo ju prezentovať takým spôsobom, ktorý by navodzoval u klienta alebo potenciálneho klienta dojem, že ide o finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo alebo ktorý by navodzoval, že ide o činnosť pod dohľadom NBS. Od 30. 12. 2024 môžu na základe čl. 59 nariadenia MiCA služby kryptoaktív poskytovať len poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie NBS alebo príslušným orgánom a taktiež určité typy finančných inštitúcií na základe naplnenia notifikačných pravidiel podľa čl. 60 nariadenia MiCA. Oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie na základe povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta, alebo zápisu podriadeného finančného agenta do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri nie sú stotožniteľné s povolením NBS na výkon činnosti poskytovateľa služieb kryptoaktív. Iné subjekty nie sú oprávnené poskytovať služby kryptoaktív a nariadenie MiCA neustanovuje akúkoľvek výnimku z tohto pravidla, ktorá by bola uplatniteľná napr. pre finančných agentov alebo finančných poradcov. Ak finančný agent chce vykonávať činnosť, ktorá napĺňa znaky poskytovania služieb kryptoaktív, je potrebné, aby požiadal NBS o udelenie povolenia na vykonávanie niektorej z činností služieb kryptoaktív (napr. „poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív“). Podanie žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie služieb kryptoaktív bude možné od 30. 12. 2024, predlicenčný dialóg medzi žiadateľom a NBS však môže začať skôr. Kritériá pre udelenie povolenia a rámcové náležitosti žiadosti upravuje nariadenie MiCA. Podrobnosti upravia vykonávacie predpisy predstavujúce tzv. level 2 legislatívu. Bližšie informácie k legislatívnemu procesu a prebiehajúcich verejných konzultáciách k level 2 legislatíve sú uvedené na webovom sídle NBS.

Podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy je na poskytovanie časti služieb súvisiacich s kryptoaktívami potrebná viazaná živnosť (poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny). Dňa 30. 12. 2024 nahradilo predošlú právnu úpravu európske nariadenie MiCA. Na základe MiCA potrebujú poskytovatelia služieb kryptoaktív na svoju činnosť povolenie od NBS alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Osoby, ktoré boli v Slovenskej republike pred 30. 12. 2024 oprávnené poskytovať služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnej meny, môžu vykonávať služby súvisiace s kryptoaktívami najneskôr do 30.12. 2025. Po tomto dátume budú môcť vykonávať predmetnú činnosť, iba tie subjekty, ktoré budú disponovať povolením na poskytovanie služieb kryptoaktív od NBS alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu.

Povolenie od NBS bude potrebné získať na nasledovné služby kryptoaktív:

1. poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov
2. prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva
3. výmena kryptoaktív za finančné prostriedky
4. výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva
5. vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov
6. umiestňovanie kryptoaktív
7. prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov
8. poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív
9. poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív
10. poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov

Definície jednotlivých služieb kryptoaktív sa nachádzajú v čl. 3 ods. 1 MiCA.

Nie. Fyzické a právnické osoby, ktoré nakupujú/predávajú kryptoaktíva na vlastný účet a neposkytujú žiadne služby kryptoaktív, tak ako sú vymedzené v čl. 3 ods. 1 MiCA nepotrebujú povolenie od NBS.

Časti nariadenia MiCA, ktoré sa týkajú poskytovania služieb kryptoaktív sa začali uplatňovať 30. 12. 2024. Osoby, ktoré boli v Slovenskej republike pred 30. 12. 2024 oprávnené poskytovať služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnej meny, môžu vykonávať služby súvisiace s kryptoaktívami najneskôr do 30.12. 2025. Po tomto dátume budú môcť vykonávať predmetnú činnosť, iba tie subjekty, ktoré budú disponovať povolením na poskytovanie služieb kryptoaktív od NBS alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu.

Požiadavky na získanie povolenia pre poskytovateľov služieb kryptoaktív sú upravené v čl. 59 – 65 MiCA a budú bližšie špecifikované v delegovaných a vykonávacích nariadeniach a usmerneniach, ktoré pripravuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). Prehľad všetkých relevantných právnych predpisov nájdete v sekcii Regulácia.

NBS bude prijímať žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie služieb kryptoaktív po tom, ako sa začne uplatňovať delegované a vykonávacie nariadenie k náležitostiam žiadosti o povolenie. Rozhodnutie o udelení povolenia môže byť účinné najskôr k 30. 12. 2024. NBS ponúka žiadateľom možnosť konzultácií ohľadom pripravovanej žiadosti ešte pred jej podaním. V prípade záujmu o konzultácie pred podaním žiadosti nám napíšte na emailovú adresu: crypto@nbs.sk a zašlite podrobný opis Vášho obchodného modelu, vrátane uvedenia druhu služieb kryptoaktív podľa čl. 3 ods. 1 MiCA, ktoré máte zámer poskytovať.

Na základe tzv. passportingu (sloboda usídľovania, alebo voľné poskytovanie služieb v EÚ) môže subjekt, ktorý získa povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív od NBS voľne poskytovať tieto služby vo všetkých členských štátoch EÚ.

Áno. Odborná i laická verejnosť sa môže zapojiť do konzultácii k návrhom delegovaných a vykonávacích predpisov a usmernení, ktoré pripravujú Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). Prehľad všetkých otvorených konzultácií sa nachádza v sekcii Regulácia ako aj na webovom sídle ESMA a EBA, kde je popísaný aj spôsob zapojenia sa do konzultácií. Za NBS by sme Vás chceli požiadať, aby ste nám preposlali odpovede, ktoré zašlete do EBA/ESMA, aby sme mali prehľad o všetkých odpovediach slovenských subjektov. Vaše odpovede nám môžete preposlať na emailovú adresu: crypto@nbs.sk

Všetky relevantné právne predpisy sa nachádzajú v sekcii Regulácia.

Priemerný ročný kurz niektorej meny z kurzového lístka ECB nájdete v časti Štatistika / Kurzový lístok / Mesačné, kumulatívne a ročné prehľady kurzov. Adresa stránky je: https://nbs.sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/mesacne-kumulativne-a-rocne-prehlady-kurzov V časti Prehľady kurzov si vyberiete Kumulatívny prehľad, ďalej si vyberiete požadovaný rok, napr. 2009 a formát. Následne stlačte Export. Po otvorení súboru sa zobrazí tabuľka, ktorá má v prvom riadku uvedené skratky jednotlivých mien (USD,…., CZK, ….) a v poslednom riadku je priemerný kurz mien voči jednému euru za celý rok.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v § 24 ods. 2 ustanovuje, že majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene (napríklad v amerických dolároch) sa prepočítajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napríklad zákon o bankách). V prípade, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu je sobota, nedeľa alebo pondelok, použije sa referenčný výmenný kurz vyhlásený v najbližší skorší deň (teda v piatok), prípadne ak nebol v tento deň (piatok) vyhlásený referenčný výmenný kurz (napríklad ak pre ECB výnimočne na piatok pripadne sviatok), tak sa použije posledný známy vyhlásený referenčný výmenný kurz.

Príklad:  Referenčný výmenný kurz bol vyhlásený ECB 9. 2. 2009 (pondelok) po 14, 15 h. Pre účtovné prípady z 9. 2. 2009 sa však použije najbližší skorší kurz vyhlásený ECB, teda kurz označený dátumom 6. 2. 2009 (piatok).

Národná banka Slovenska od 2. marca 2009 doplnila do kurzového lístka vybraných cudzích mien aj menu  SDR (XDR). Informatívny kurz za mesiace január a február 2009 si možno pozrieť na stránke Medzinárodného menového fondu www.imf.org, kde sa uvádza výmenný kurz  SDR (XDR) voči iným menám k určitému dátumu. Kurz XDR voči iným menám za predchádzajúcich päť dní: http://www.imf.org/external/np/fin/data/rms_five.aspx Kurz  XDR  voči vybranej mene a vybranému časovému obdobiu prostredníctvom nástroja Exchange Rate Query Tool: http://www.imf.org/external/np/fin/data/param_rms_mth.aspx

NBS po zavedení eura 1. januára 2009 prestala vydávať vlastný kurzový lístok a začala  preberať na svoju webovú stránku denný kurzový lístok Európskej centrálnej banky. Kurzový lístok je publikovaný v preklade do slovenského jazyka, čo by mala byť jediná zmena v porovnaní s originálnym kurzovým lístkom ECB. Podstatný rozdiel  medzi zverejňovaným kurzovým lístkom NBS a súčasným – preberaným z ECB  je ten, že NBS zverejňovala svoj kurzový lístok s platnosťou na nasledujúci deň, zatiaľ čo kurzový lístok ECB je  zverejňovaný popoludní približne o 16.00 h a je vyhlásený na daný deň.  Denný kurzový lístok  sa dá stiahnuť vo formátoch csv, xml a pdf.

Program má nasmerovať infláciu a inflačné očakávania v eurozóne ako celku naspäť na úroveň bližšiu cieľu ECB. Neznižuje dlh v žiadnej konkrétnej krajine.

Je pravda, že v rámci nového programu sa niektoré riziká nezdieľajú v rámci Eurosystému, ale nesú ich národné centrálne banky. ECB sa zaväzuje dodržiavať zásadu zdieľania rizík a preto sa na 20 % objemu nákupov vzťahuje režim plného zdieľania rizika. Toto rozhodnutie však zároveň zmierňuje obavy z potenciálnych neúmyselných fiškálnych dôsledkov.

O spôsobe a rozsahu zdieľania strát národných centrálnych bánk v rámci Eurosystému rozhoduje v súlade so Štatútom ESCB Rada guvernérov. Interné mechanizmy zdieľania strát v žiadnom prípade neohrozujú jednotnosť našej menovej politiky. Na nákupe aktív sa zúčastňujú všetky národné centrálne banky a ECB. Bol stanovený konkrétny celkový objem, pričom ECB nákupy centrálne koordinuje. Nákupy sú nastavené tak, aby zabezpečili cenovú stabilitu v eurozóne ako celku. Pritom sa bude zohľadňovať jedinečná inštitucionálna štruktúra eurozóny, v ktorej napriek jednotnej mene a jednotnej menovej politike každá z 19 členských krajín vedie vlastnú rozpočtovú a hospodársku politiku. Práve preto, že program nákupov zohľadňuje našu inštitucionálnu štruktúru – je „ušitý na mieru“ – zaručuje najvyššiu mieru účinnosti.

Od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 ECB prijala viacero neštandardných opatrení, pri ktorých kritici varovali pred obrovskými stratami. ECB však v skutočnosti od svojho vzniku nepretržite vytvára zisk, ktorý prostredníctvom národných centrálnych bánk vracia občanom krajín eurozóny. Tak ako v minulosti bude ECB aj naďalej konať obozretne.

ECB nepretržite plní svoj mandát, ktorým je udržiavať infláciu v strednodobom horizonte na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %. Chráni tak kúpnu silu občanov krajín eurozóny. V eurozóne v súčasnosti trvá dlhšie obdobie slabého hospodárskeho rastu a veľmi nízkej inflácie. Zvýšenie objemu likvidity centrálnych bánk preto pravdepodobne nepovedie k vysokej miere inflácie. Keď sa rast inflácie zrýchli, ECB na zmiernenie inflačných tlakov a udržanie cenovej stability sprísni menovú politiku. Slovom, akonáhle by sa v budúcnosti vyskytli inflačné riziká, ECB má potrebný mandát i nástroje nato, aby proti nim zakročila, pričom túto úlohu dlhodobo úspešne plní.

Priame nákupy už v rámci svojej menovej politiky uskutočnili mnohé centrálne banky. Tento nástroj, označovaný aj ako kvantitatívne uvoľňovanie, už využili napríklad Federálny rezervný systém, Bank of England a Bank of Japan. Operácie na voľnom trhu sú jedným zo základných nástrojov centrálnych bánk aj za normálnych okolností. Priame nákupy sú vhodným nástrojom, keď už nie je možné ďalšie zníženie kľúčových úrokových sadzieb. Pomáhajú centrálnym bankám plniť ich mandát, ktorým je v prípade ECB udržiavanie cenovej stability, a tým podporovať hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.

ECB dôsledne dodržiava zákaz menového financovania tým, že neuskutočňuje nákupy na primárnom trhu. ECB bude dlhopisy nakupovať až po vytvorení trhovej ceny. Tým zabezpečí, aby nedošlo k narušeniu trhového oceňovania rizika.

Áno. ECB vykonáva menovú politiku v eurozóne. Svoj mandát, ktorým je cenová stabilita, plní prostredníctvom nástrojov vymedzených v zmluvách EÚ. Priame nákupy obchodovateľných nástrojov sú výslovne uvedené ako nástroj menovej politiky (v článku 18.1 Štatútu ESCB). Patrí sem aj možnosť nákupu nástrojov ako sú štátne dlhopisy, za predpokladu ich nákupu na sekundárnom trhu od investorov, nie na primárnom trhu priamo od členských štátov.

ECB má jasný mandát: udržiavať cenovú stabilitu. Tento program pomôže vrátiť mieru inflácie na úroveň, ktorá je v súlade s cieľom ECB. Zároveň však pomôže zlepšiť prístup podnikov v Európe k úverom a podporí investičnú aktivitu a tvorbu pracovných miest. Tým podporí celkový hospodársky rast, vďaka čomu sa miera inflácie bude môcť vrátiť a stabilizovať na úrovni blízkej 2 %. Za predpokladu zachovania cenovej stability ide tiež o dôležité ciele, ku ktorým ECB prispieva v súlade so zmluvou.

ECB uplatňuje symetrickú definíciu cenovej stability, podľa ktorej je vysoká inflácia pre hospodárstvo rovnakou hrozbou ako deflácia. V súčasnom období slabého hospodárskeho rastu a nízkej inflácie už samotný nástroj stanovovania úrokových sadzieb nestačí na to, aby mieru inflácie posunul na úroveň bližšiu 2 %. Ak by ešte bol priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, ECB by ich už medzičasom znížila. Keďže však túto možnosť nemala, jediným vhodným prostriedkom na dosiahnutie podobného výsledku bol pre ňu program nákupu aktív. V záujme plnenia svojho mandátu musí ECB využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii.

Okamžitá platba je úhrada dostupná 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, ktorá zabezpečí okamžité vyrovnanie transakcie a pripísanie prostriedkov na účet príjemcu do 10 sekúnd. Použitie okamžitých platieb nie je obmedzené, môžu ich používať spotrebitelia, podnikatelia aj veľké firmy.

Dnešný svet potrebuje, aby boli platby rýchlejšie, keďže sa všetko okolo nás digitalizuje. Zároveň bolo potrebné zjednotiť poskytovanie okamžitých platieb v mene euro naprieč rôznymi krajinami, aby sa predišlo poskytovaniu tohto typu platieb len na lokálnej úrovni. Klienti tak môžu realizovať platby v eurách v reálnom čase, aj cezhranične. Nie je rozdiel v rýchlosti platby v rámci Slovenska, alebo napríklad, zo Slovenska do Portugalska. Jedinou podmienkou je to, aby boli obe banky súčasťou schémy okamžitých platieb.

Toto záleží od individuálneho rozhodnutia bánk. Platí však zásada, že ak banka poskytuje okamžité platby, musí umožniť klientovi ich iniciovať prostredníctvom rovnakých komunikačných kanálov, ako mu to umožňuje pre iniciovanie štandardných SEPA úhrad.

Hoci mnohé štáty zaviedli okamžité platby už dávnejšie (Maďarsko, Česko, Poľsko…), môžu sa uskutočniť len u nich doma a v domácej mene. SEPA okamžité platby, ktoré sú v súlade so schémou SEPA Instant Credit Transfer scheme, do ktorej sa zapojilo aj Slovensko, fungujú síce iba v mene euro, no cezhranične. V praxi to funguje tak, že ak je britská či dánska banka súčasťou SEPA Instant Credit Transfer schémy, táto banka je schopná prijať platby aj v mene euro a slovenský klient môže z účtu na Slovensku poslať okamžitú platbu na účet v tejto zahraničnej banke.

V zmysle nariadenia o okamžitých platbách majú všetky banky v SR od 9.1.2025 povinnosť prijímania okamžitých platieb. Podľa našich informácií v súčasnosti poskytujú odosielanie, ako aj prijímanie okamžitých platieb nasledovné banky:  Slovenská sporiteľňa, Tatrabanka, VÚB Banka, J&T Banka, Fio banka, Prima banka Slovensko a Oberbank.

Forma, či sa platba uskutoční štandardným spôsobom, alebo okamžite, bude na rozhodnutí klienta.

Okamžité platby je možné posielať len v mene euro.

Zo strany banky platiteľa je možné určiť maximálnu sumu, ktorú je možné prostredníctvom nej previesť. Samozrejme limity na maximálnu výšku platby je možné stanoviť aj zo strany klienta. Banka príjemcu musí byť schopná prijať každú platbu, ktorá spĺňa všetky podmienky na pripísanie došlej platby.

Spôsob výberu platby závisí od obchodnej politiky bánk.

Výšku klientskeho poplatku za okamžitú platbu určuje banka, nemala by byť však vyššia ako si banka účtuje za štandardnú SEPA platbu.

Okamžité platby môžu využívať všetci klienti: fyzické osoby, podnikatelia, veľkí firemní klienti aj verejné inštitúcie. Jedinou podmienkou je to, aby banka platiteľa aj banka príjemcu poskytovali spracovanie okamžitých úhrad.

Legislatíva zaviedla povinnosť bankám v krajinách eurozóny (vrátane Slovenska) zaviesť najneskôr do 9. januára 2025 poskytovanie služby prijímania okamžitých platieb a najneskôr do 9. októbra 2025 služby zasielania okamžitých platieb. V ostatných európskych krajinách budú okamžité platby v eurách dostupné o dva roky neskôr a to na účtoch, ktoré podporujú platby v eurách.

V zmysle európskej legislatívy každá banka, ktorá v súčasnosti poskytuje tzv. štandardné SEPA úhrady, bude musieť poskytovať aj okamžité SEPA úhrady – to však zároveň neznamená, že štandardné úhrady končia. Bude na rozhodnutí každého klienta, akú formu úhrady si zvolí. Banka mu ponúkne obidve možnosti s tým, že bude na jeho rozhodnutí, či si zvolí štandardnú úhradu alebo okamžitú úhradu.

Poplatková politika bánk je súčasťou obchodnej stratégie každej komerčnej banky. Je na banke, ako si dokáže pokryť svoje náklady. V súvislosti s poskytovaním okamžitých platieb je dôležité povedať, že slovenské banky sa rozhodli podporiť používanie okamžitých platieb hneď pri ich spustení v r. 2022 tak, že nezaviedli vyššie poplatky za spracovanie okamžitých platieb, ako majú pri bežných platbách. To znamená, že naše banky požiadavku na zachovanie rovnakej výšky poplatkov za poskytovanie okamžitých platieb spĺňajú už od roku 2022.

Zásadný rozdiel je v spracovaní a vo vyrovnaní okamžitých platieb. Štandardné platby sú spracovávané niekoľkokrát za deň, v dávkach – ich clearing a vyrovnanie sa uskutoční v rámci uzávierky dňa. Príjemca v inej banke má preto prostriedky dostupné najneskôr nasledujúci pracovný deň. Okamžité platby sú spracované jednotlivo, t. j. akonáhle banka zistí, že ide o okamžitú platbu, je spracovaná a vyrovnaná v reálnom čase. Príjemca má prostriedky na účte dostupné okamžite, do pár sekúnd a to v pracovný deň, ako aj v deň pracovného voľna.

Zavedenie okamžitých platieb prináša výhody pre spotrebiteľov aj pre podnikateľov. Spotrebitelia môžu realizovať okamžité úhrady za tovary a služby obchodníkom a aj medzi sebou navzájom. A to aj cezhranične v rámci 27 európskych krajín. Podnikateľom umožňujú efektívnejšie riadiť likviditu firmy a minimalizovať potrebu externého financovania, napr. čerpania úverov. Okamžité platby budú môcť časom znížiť podiel platieb kartou či hotovosťou.

Národná banka Slovenska ako súčasť Eurosystému poskytuje pre slovenský bankový trh službu vyrovnania okamžitých platieb v platobnom systéme pre okamžité platby TIPS (Target Instant Payment Settlement), ktorý prevádzkuje Eurosystém. Slovenské banky sa môžu pripojiť do služby TIPS prostredníctvom Národnej banky Slovenska.

Počet a hodnota okamžitých platieb v SR nepretržite rastie. Je to najmä vďaka tomu, že obyvatelia Slovenska čoraz častejšie na iniciovanie platieb používajú mobilbanking a internetbanking. Koncom roku 2024 bol na Slovensku podiel okamžitých platieb zo všetkých uskutočnených SEPA úhrad 27 % a tento podiel stále rastie.

V krátkodobom horizonte pravdepodobne nie, ale dá sa predpokladať, že misky váh sa postupne budú prekláňať na stranu okamžitých úhrad.

Je to rozhodnutie klienta, možným dôvodom môže byť, že platiteľovi v tej chvíli až tak nezáleží na tom, aby bola úhrada pripísaná okamžite. Na druhej strane, tým najväčším beneficientom toho, že úhrada prebehne v rámci desiatich sekúnd, je príjemca platby. V mnohých situáciách má platiteľ možno dostatok času na to, kedy bude platba pripísaná a to aj v priebehu niekoľkých hodín alebo dní a nemá motiváciu na to, aby bola uskutočnená v rámci pár sekúnd. Ďalším príkladom je, že pravidelne sa opakujúce platby je možné riešiť trvalým príkazom resp. inkasom.

Na to, aby okamžité platby fungovali hladko, banky museli upraviť  svoje bankové systémy, aby okamžité platby dokázali prijímať a odosielať v požadovanom časovom limite. Benefitom pre ich klientov je okrem rýchlosti odosielania a prijímania platieb aj to, že takéto platby nemôžu stáť viac, ako dovtedy „štandardný“ prevod.

Tým hlavným dôvodom budú pomerne značné náklady na samotnú úpravu bankových systémov. Keď si vezmeme praktickú stránku toho, ako sú uskutočňované klasické úhrady dnes, je tam časový úsek hodín alebo dňa, počas ktorého je možné túto úhradu uskutočniť. Banky nemusia byť také rýchle, ako v prípade okamžitej úhrady, môžeme to uviesť na typickom príklade. Pokiaľ dnes vykonávame úhradu, banka zozbiera postupne počas daného dňa všetky platby od klientov. A v rámci stanovených časových pásiem pošle tieto platby na spracovanie do platobného systému, ktorý prevádzkuje Národná banka Slovenska, alebo ďalej zašle do druhej banky. V prípade okamžitých platieb, je to v sekundách – banka musí každú jednotlivú platbu okamžite skontrolovať, či spĺňa aspekty toho, aby táto platba mohla byť zaslaná a každú platbu musí jednotlivo zaslať do systému na spracovanie.

Nemožno uviesť konkrétne čísla. Môžu byť individuálne na strane každej jednotlivej banky, ale úprava systému sa pohybuje v rádovo vysokých číslach.

Dnes si väčšina klientov zvolí  balík služieb, tzn., že naše banky zahrnuli okamžitú úhradu ako ďalší produkt do balíka služieb. Pokiaľ hovoríme o prípade, ak niekto platí každú transakciu jednotlivo a nemá balík služieb, sú to položky v centoch. Dôležité je však to, že  úhrada nemôže stáť niekoľko eur, ako napr. v niektorých krajinách, kde zvolili prístup, že ak si klient želá okamžitú úhradu, poplatok je 6 alebo viacej EUR.

Naozaj to záleží od toho,  akú obchodnú politiku si banka zvolí. Čo sa však týka samotných platieb, poplatok nemôže byť vyšší, ako je dnes klasická úhrada. To však, samozrejme, nebráni bankám, ak tie náklady potrebujú nejakým spôsobom premietnuť aj do svojich produktov, že napr. čo sa týka balíka služieb, tak cena toho balíka služieb sa môže kedykoľvek zmeniť.

V prípade, ak klient chce reklamovať nesprávne resp. chybné vykonanie okamžitej platby, platia tie isté pravidlá a postupy, ako v prípade klasickej úhrady. V každom prípade odporúčame po zistení nesprávne vykonanej okamžitej úhrady kontaktovať svoju banku a postupovať v zmysle obchodných podmienok tejto banky, ktoré okrem iného upravujú aj reklamáciu okamžitých platieb.

Banka, ktorá poskytuje alebo prijíma okamžité platby, musí dodržiavať tie isté pravidlá ako v prípade klasických úhrad. Musí teda dodržiavať jednotlivé zákonné ustanovenia týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí.

V prvom rade treba uviesť, že tieto dva pojmy nie sú identické a nemožno ich zamieňať.

Percento (%) je stotina z celku. Je to spôsob, ako vyjadriť časť celku (zlomok) pomocou celého čísla. Napr. 60/100 sa rovná 60 %.

Percentuálny bod je jednotka aritmetického rozdielu dvoch hodnôt udaných v percentách. Napr. pokles z 8 % na 7 % znamená pokles o jeden percentuálny bod. Jeden percentuálny bod má 100 bázických bodov.

Bázický bod je stotina z percentuálneho bodu. Napr. zvýšenie z 3 % na 3,25 % znamená zvýšenie o 0,25 percentuálneho bodu alebo o 25 bázických bodov.

Použitie týchto pojmov si môžeme priblížiť na nasledujúcom príklade:
Predpokladajme, že úroková sadzba centrálnej banky je na úrovni 2 %. Centrálna banka sa rozhodne zvýšiť túto úrokovú sadzbu o 1 percentuálny bod (alebo o 100 bázických bodov) na 3 %. Ak by centrálna banka zvýšila svoju úrokovú sadzbu o 1 percento, nová úroková sadzba by bola na úrovni 2,02 %, pretože 1 percento z 2 je 0,02.

Európska centrálna banka oznamuje zmenu hlavnej úrokovej sadzby* v bázických bodoch. Napr. 7. mája 2009 Rada guvernérov ECB rozhodla o znížení úrokovej sadzby pre hlavné refinančné operácie o 25 bázických bodov na 1,00 % (z úrovne 1,25 %).

* Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

Odpoveď:
Prehľadnú odpoveď nájdete v nasledovnom stanovisku tu.

Odpoveď: Prehľadnú odpoveď nájdete v nasledovnom stanovisku tu

Odpoveď: Prehľadnú odpoveď nájdete v nasledovnom stanovisku tu

Odpoveď: Prehľadnú odpoveď nájdete tu.

Odpoveď:
Táto otázka patrí do pôsobnosti Ministerstva financií SR. Pripájame relevantnú informáciu tu.

Odpoveď:
Zoznam všetkých licencovaných platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí vedie Európsky orgán pre bankovníctvo a dostupný je tu.

Odpoveď:
Platobné služby ponúkané elektronicky by sa mali poskytovať bezpečne s využitím technológií schopných zaručiť bezpečnú autentifikáciu používateľa a v maximálnej možnej miere znížiť riziko podvodu. Keďže metódy podvodov sa neustále menia a zároveň neustále narastá objem podvodných transakcií, požiadavky na silnú autentifikáciu zákazníka by mali umožňovať inovácie v oblasti technických riešení reagujúcich na vznik nových hrozieb pre bezpečnosť elektronických platieb. Silná autentifikácia používateľa platobných služieb sa teda v praxi uplatňuje tak, že sa používateľ platobnej služby pri vykonávaní elektronických platobných operácií na internete autentifikuje použitím dvoch alebo viacerých autentifikačných prvkov z týchto troch kategórií: a) vedomosť - napr. heslo, PIN, odpovede na dohodnuté kontrolné otázky, b) vlastníctvo - napr. vlastníctvo zariadenia (najčastejšie mobilný telefón) schopného generovať (napr. prostredníctvom špecializovanej autentifikačnej aplikácie) alebo prijímať jednorazové heslá (napr. cez SMS), alebo podpisy (tokeny), c) charakteristické znaky držiteľa platobnej karty (inherencia) - napr. zosnímanie biometrických údajov v podobe odtlačku prstu, hlasu, geometrie tváre klienta. Jednotlivé prvky majú byť od seba nezávislé a vytvorené takým spôsobom, že narušenie jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov. Silná autentifikácia teda znamená, že poskytovatelia platobných služieb, ktorí umožňujú používateľom vykonávať platobné operácie na internete, sú povinní pri každej platbe autentifikovať (overiť totožnosť) používateľa platobnej služby prostredníctvom minimálne dvoch prvkov z uvedených kategórií. Ak totožnosť používateľa platobnej služby nie je korektne overená a ani nespadá pod niektorú z výnimiek z povinnosti vykonať silnú autentifikáciu, platba bude zamietnutá. Prechod na silnú autentifikáciu používateľa platobných služieb sa uplatňuje od 14. 9. 2019. NBS a ostatné orgány dohľadu v EÚ sa dohodli, že pri platobných operáciách kartami na internete (e-commerce platby) sa plnenie tejto povinnosti sa začne dohliadať a vyžadovať od 1. 1. 2021.

Odpoveď: Ide o problematiku, ktorú rieši § 8 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 2 písm. a) a §20a ods. 1 a 2 zákon o AML. Odporúčame postupovať v súlade so stanoviskom Národnej banky Slovenska a metodickým pokynom Finančnej spravodajskej jednotky.

Odpoveď:
Prehľadnú odpoveď nájdete v nasledovnom stanovisku tu.

Za vystavenie výpisu z RBUZ je žiadateľovi (klientovi) účtovaný poplatok, ktorý je závislý na počte referenčných dátumov (mesiacov) uvedených v žiadosti. Poplatok za výpis, v ktorom je špecifikovaný jeden referenčný dátum je 20 €. Za každý ďalší referenčný dátum je účtovaný poplatok vo výške 2 €. Podrobné informácie ohľadne platby a poplatkov je možné nájsť na webovej stránke Výpis z RBUZ.

Zo systému RBUZ je možné získať informácie týkajúce sa výlučne právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov. Ak potrebujete získať prehľad úverov evidovaných voči Vám ako fyzickej osobe nepodnikatelovi, je potrebné obrátiť sa na spoločnosť Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., ktorá je prevádzkovateľom Spoločného registra bankových informácií podľa § 92a, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

NBS poskytne klientovi výpis zvyčajne do 10 kalendárnych dní, najneskôr však do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia kompletnej žiadosti. Výpis nie je možné vystaviť  na počkanie.

O výpis z RBUZ môžete požiadať elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy „slovensko.sk“, alebo písomne. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke Výpis z RBUZ.

Listiny vydávané súdmi a inými úradmi v cudzine, ktoré sú platné v krajine vydania ako verejné listiny, majú dôkaznú moc verejných listín v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými osvedčeniami. Výnimky ustanovujú mnohostranné a dvojstranné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná (zákon č. 97/1963 Zb. medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a v znení noviel, § 52). Viac informácii je uvedených na webových stránkach Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Nie. Národná banka Slovenska nemá právo zmeniť údaje zapísané v registri. Zmeny v údajoch môže v registri vykonať iba komerčná banka, ktorá tieto údaje do registra zapísala.

Požiadajte banku, aby sa obrátila na NBS so žiadosťou o preverenie vykazovaných údajov v registri. Ak NBS zistí nezrovnalosť, vyzve príslušnú banku na opravu chybného zápisu. V prípade, že bude zo strany vykazujúcej banky potvrdená správnosť evidovaných údajov a nedôjde k ich oprave, podajte žiadosť o výpis z RBUZ. Na základe výpisu požiadajte konkrétnu banku, ktorá chybný zápis do registra zapísala, o jeho opravu (§ 38 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách).

Nie. Banky pôsobiace na území SR majú prístup do systému RBUZ, kde môžu výpis týkajúci sa ich vlastných alebo potenciálnych klientov získať.

• Pokiaľ ste právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ môžete o výpis požiadať Národnú banku Slovenska. Všetky informácie o registri nájdete na stránke: https://rbuz.nbs.sk
• Pokiaľ ste fyzická osoba nepodnikateľ môžete sa obrátiť na spoločnosť Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., ktorá je prevádzkovateľom Spoločného registra bankových informácií podľa §92a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách: http://www.sbcb.sk/registr.html

Národná banka Slovenska nemá vo svojej kompetencii ochranou vkladov. Ochranou bankových vkladov sa zaoberá Fond ochrany vkladov Slovenskej republiky, v ktorom NBS je len akcionárom. Fond sídli na adrese Kapitulská 12 Bratislava. Viac údajov o tom, ktoré banky či pobočky zahraničných bánk, pôsobiace na Slovensku podliehajú jeho ochrane, nájdete na stránke Účastníci systému ochrany vkladov.

NBS v súčasnosti plní svoje funkcie v oblastiach:

• podieľa sa na spoločnej menovej politike eurozóny
• dohliada na fungovanie finančného trhu
• zabezpečuje ochranu práv finančného spotrebiteľa
• vydáva eurové bankovky a mince a zabezpečuje obeh peňazí
• prevádzkuje platobné systémy
• zbiera a zverejňuje štatistické informácie
• uskutočňuje ekonomický výskum
• pripravuje legislatívu v rozsahu svojej pôsobnosti
• reprezentuje SR v medzinárodných inštitúciách

Výstava Od slovenskej koruny k euru je prístupná len pre organizované skupiny vo vopred dohodnutom termíne. Kontakt a informácie, ako si objednať termín na sprevádzanie výstavou, nájdete na portáli 5penazí .

Národná banka Slovenska nevykonáva žiadnu zmenárenskú činnosť, t.j. nevykupuje, ani nepredáva žiadnu zo zahraničných mien.

Po vstupe do eurozóny Národná banka Slovenska prestala s tvorbou vlastnej menovej politiky. Guvernér Národnej banky Slovenska je však členom Rady guvernérov, teda rozhodovacieho orgánu ECB, ktorý je zodpovedný za formuláciu menovej politiky pre celú eurozónu.

Okrem vlastných zamestnancov nie. NBS je centrálnou bankou Slovenskej republiky, ktorá nemá žiadnych súkromných klientov. Fyzické osoby si môžu založiť účet v niektorej z komerčných bánk v Slovenskej republike.