en en

Časté otázky

Oversight

Okamžité platby

História SEPA

  • Čo znamená skratka CID a na aké účely sa využíva?

    CID - Creditor Identifier (Identifikátor príjemcu) budú musia používať všetky fyzické, ako aj právnické osoby, ktoré využívajú platobný nástroj inkaso ako príjemcovia platieb, t.j. inkasujú finančné prostriedky z účtov platiteľov na základe ich predchádzajúceho súhlasu s vysporiadaním platieb prostredníctvom inkasa.

  • Dotkla sa SEPA aj právnických osôb?

    Áno. Jedná sa predovšetkým o nasledovné základné zmeny: 1. Právnické osoby mohli používať číslo účtu vo formáte IBAN pri zadávaní platieb ako domácich, tak aj cezhraničných v rámci SEPA priestoru. 2. V prípade, ak právnická osoba zasiela svojej banke platby v súbore je nevyhnutné v komunikácii s bankou používať XML formát správ.

  • Ako si overíme správnosť prideleného IBANu?

    Na stránkach jednotlivých komerčných bánk je uvádzaná tzv. kalkulačka výpočtu čísla účtu vo formáte IBAN, obdobná kalkulačka je uvedená aj na stránke www.nbs.sk v časti IBAN. Výpočet má však len informatívny charakter, keďže číslo účtu vo formáte IBAN je povinný oznámiť svojmu klientovi poskytovateľ platobných služieb, ktorý vedie platobný účet.

  • Kde získame číslo účtu vo formáte IBAN?

    Číslo účtu vo formáte IBAN automaticky prideľuje poskytovateľ platobných služieb (banka), u ktorého máme otvorený príslušný účet. Informáciu možno nájsť aj na každom výpise z účtu.

  • Čo sa zmenilo pre mňa ako občana (fyzickú osobu) vplyvom implementácie SEPA na Slovensku?

    Zmení sa formát čísla účtu, ktorý používame pri zadávaní platieb. V súčasnosti používame číslo účtu v medzinárodnom formáte IBAN.

  • Kde nájdem podrobné informácie o migrácii na SEPA na Slovensku?

    Migrácia na SEPA v SR sa riadila Implementačným plánom pre zavedenie SEPA v SR verzia 4.0. Implementačný plán je publikovaný aj na webovej stránke NBS.

  • Ktoré krajiny sú súčasťou SEPA?

    Všetky krajiny Európskej únie plus Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako, San Maríno, Andora a Vatikán.

  • Čo je cieľom SEPA?

    Základným cieľom SEPA je odstránenie existujúcich rozdielov pri realizácii domácich platieb (v rámci Slovenskej republiky ) a cezhraničných platieb (teda napr. pri platbe zo SR do Rakúska). Pre splnenie tohto základného cieľa boli zadefinované rovnaké štandardy, postupy a pravidlá na realizáciu bezhotovostných platieb, ktorých implementáciou bola vytvorená želaná Jednotná oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area - SEPA). Vplyvom implementácie SEPA nie je potrebné otváranie platobných účtov v rôznych krajinách. Keďže SEPA priniesla harmonizované pravidlá a štandardy, na realizáciu platieb v rámci celého SEPA priestoru postačuje jeden účet.

Finančná stabilita

Platobné služby a elektronické peniaze

Politika obozretnosti na makroúrovni

  • 1. Čo je to finančná stabilita?

    Finančná stabilita je stav finančného sektora, pri ktorom je finančný sektor ako celok schopný plynule plniť svoje základné funkcie aj pri výraznejších negatívnych šokoch, či už v externom, alebo domácom ekonomickom a finančnom prostredí. Stabilita finančného sektora je pritom vnímaná ako nevyhnutný predpoklad pre zdravé fungovanie reálnej ekonomiky a správanie finančného sektora by nemalo prehlbovať ekonomický cyklus.  Národná banka Slovenska prispieva k stabilite finančného systému ako celku, pričom za týmto účelom vykonáva najmä dohľad nad finančným trhom.

    Pre finančnú stabilitu je nevyhnutné finančné zdravie a dobre fungujúce vnútorné procesy vo finančných inštitúciách. Zároveň však na finančnú stabilitu významne vplývajú aj ostatní účastníci finančného trhu – nefinančné spoločnosti, domácnosti a vláda a legislatívne a regulačné prostredie. Preto za dôležitú súčasť prispievania k finančnej stabilite považuje Národná banka Slovenska aj pravidelné informovanie verejnosti o stabilite finančného sektora a trendoch, ktoré môžu stabilitu ohrozovať. Za týmto účelom Národná banka Slovenska publikuje dvakrát ročne Správu o finančnej stabilite, ktorá sa primárne zaoberá identifikovaním hlavných rizík pre stabilitu finančného sektora na Slovensku.

  • 2. Aká je úloha politiky obozretnosti na makroúrovni?

    Dohľad nad finančným trhom sa zameriava na stabilitu individuálnych finančných inštitúcií a vystavenie individuálnych finančných subjektov voči jednotlivým rizikám. Finančná kríza z minulých rokov však ukázala, že takéto úzke zameranie dohľadu nad finančným trhom nepostačuje na zabezpečenie finančnej stability. Preto sa vytvorila nová politika s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu finančného systému ako celku.

    Úlohou politiky obozretnosti na makroúrovni je identifikovať, monitorovať a zmierňovať systémové riziká pre finančný systém. Práve povinnosť riziká zmierňovať robí oblasť obozretného dohľadu na makroúrovni politikou, keďže doteraz bola táto oblasť zameraná najmä na monitorovanie a identifikáciu rizík.

  • 3. Aké má ciele politika obozretnosti na makroúrovni?

    Základným a strategickým cieľom politiky obozretnosti na makroúrovni je prispievať k udržiavaniu stability finančného systému ako celku. Súčasťou toho je najmä posilňovanie odolnosti finančného systému a znižovanie systémového rizika. Tým sa zabezpečení udržateľný príspevok finančného systému k ekonomickému rastu. Tento hlavný cieľ môžeme rozložiť do nasledovných predbežných cieľov:

    • Zmierňovanie a prevencia nadmerného úverového rastu
    • Limitovanie rizika priamej a nepriamej koncentrácie
    • Zmierňovanie a prevencia nadmerného nesúladu splatnosti v bilancii bánk a nízkej trhovej likvidity
    • Limitovanie systémového dopadu nevhodne nastavených zámerov s cieľom znížiť morálny hazard
    • Posilnenie odolnosti infraštruktúry finančného trhu

  • 4. Kto ju vykonáva?

    Na Slovensku vykonáva politiku obozretnosti na makroúrovni Národná banka Slovenska ako súčasť dohľadu nad finančným trhom. Táto právomoc bola NBS zverená novelou zákona o dohľade nad finančným trhom z 15.3.2013.

    NBS zároveň zodpovedá za viaceré oblasti, ktoré sú na politiku obozretnosti na makroúrovni úzko naviazané. Ide najmä o dohľad nad individuálnymi inštitúciami finančného trhu, regulačnú oblasť, menovú oblasť, oblasť operácií na finančných trhoch, platobný styk a pod.

    Najvyšším rozhodovacím orgánom v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni je Banková rada NBS. Z vecného hľadiska sa touto oblasťou zaoberá odbor politiky obozretnosti na makroúrovni.

    Na základe nariadenia o Jednotnom mechanizme dohľadu v EÚ vykonáva časť politiky obozretnosti na makroúrovni Európska centrálna banka (ECB). V prípade potreby má ECB právomoc sprísniť nastavenie nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni nad rámec stanovený NBS.

  • 5. Ako sa vykonáva politika obozretnosti na makroúrovni?

    Zmierňovanie rizík systémového charakteru a ich dopadu patrí k základným článkom politiky obozretnosti na makroúrovni. Samotný výkon politiky v sebe zahŕňa pomerne veľa oblastí. Najdôležitejšou súčasťou výkonu politiky je aplikácia legislatívnych nástrojov. V súčasnosti sú to najmä kapitálové vankúše podľa zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. a právomoci sprísniť požiadavky na obozretné podnikanie bánk na základe čl. 458 nariadenia CRR. Ide o pomerne silnú formu reakcie na existenciu rizík. Výkon politiky však v sebe zahŕňa aj iné nástroje a prístupy.

    V prvom rade ide o aktívnu komunikáciu voči verejnosti prostredníctvom publikovania správ a analýz. Súčasťou komunikácie môžu byť komentáre, hodnotenia alebo odporúčania pre finančný sektor. Pod výkon politiky môžeme zaradiť aj priamu komunikáciu s finančnými inštitúciami s cieľom ovplyvniť ich správanie. Samostatným výkonom politiky sú podnety na výkon dohľadov na mieste alebo na diaľku, ktoré majú reagovať na zistené skutočnosti, prípadne podnety na zmeny v regulácii. Internou reakciou môžu tiež byť zmeny v modeloch na kvantifikáciu rizík. Ako reakciu na určité trendy alebo riziká môže NBS pristúpiť aj k zavedeniu nových vykazovacích povinností pre finančné inštitúcie.

    Niektoré nástroje, napr. proticyklický kapitálový vankúš, vyžadujú štvrťročné prehodnocovanie. NBS preto bude primárne rozhodovať o výkone politiky obozretnosti na makroúrovni na štvrťročnej báze a v prípade potreby aj častejšie.

  • 6. Aký vplyv má politika obozretnosti na makroúrovni na ekonomiku?

    Politika obozretnosti na makroúrovni má priamy dopad na finančné inštitúcie. Prísnejšie požiadavky alebo nové povinnosti zvyšujú náklady finančných inštitúcií. Naopak uvoľnenie podmienok tieto náklady opäť zníži. Zvýšené náklady sa môžu preniesť do cien alebo dostupnosti služieb poskytovaných klientom a tak nepriamo môže mať politika obozretnosti na makroúrovni dopad aj na všetkých účastníkov finančného trhu. Tieto náklady sú veľmi dobre viditeľné.

    Na druhej strane politika obozretnosti na makroúrovni prináša pozitívne efekty vo forme vyššej odolnosti finančných inštitúcií a zmiernenia systémových rizík. Tieto výhody sa prejavia vo forme žiadnych alebo nižších nákladov spojených s obdobiami finančných a hospodárskych kríz. Tieto pozitívne efekty sa dosahujú iba v budúcnosti a je ťažké ich merať a zviditeľniť.

    Výzvou pre politiku obozretnosti na makroúrovni je preto zavádzanie opatrení v čase rastu, kedy je ostražitosť nízka a náklady viditeľné, kým pozitívne efekty nastanú iba v budúcnosti a sú málo viditeľné.

  • 7. Je možné predvídať rozhodnutia politiky obozretnosti na makroúrovni?

    Snahou NBS je, aby výkon politiky obozretnosti na makroúrovni bol maximálne transparentný. Aplikáciu nástrojov pocítia účastníci finančného trhu okamžite, kým pozitívne dopady vo forme zmiernenia systémového rizika sú ťažko merateľné a viditeľné. Preto NBS považuje za kľúčové správne pochopenie výkonu politiky obozretnosti na makroúrovni odbornou aj laickou verejnosťou.

    Metodika k jednotlivým nástrojom politiky obozretnosti na makroúrovni je k dispozícii v časti Nástroje politiky obozretnosti na makroúrovni. Jednotlivé rozhodnutia vrátane odôvodnení sú k dispozícii v časti Rozhodnutia v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni.

  • 8. Aká legislatíva ju ustanovuje?

    Na európskej úrovni definuje politiku obozretnosti na makroúrovni najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade v EÚ a založení Európskeho výboru pre systémové riziká a dve odporúčania ESRB – odporúčanie ESRB/2011/3 o makroprudenciálnom mandáte vnútroštátnych orgánov a odporúčanie ESRB/2013/1 o predbežných cieľoch a nástrojoch makroprudenciálnej politiky.

    Na Slovensku je makroprudenciálna politika upravená najmä v nasledovných zákonoch:

    • Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ustanovuje, že obozretný dohľad na makroúrovni vykonáva NBS a v rámci neho identifikuje, monitoruje, posudzuje a zmierňuje riziká
    • Zákon č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska ustanovuje všeobecný cieľ NBS prispievať k finančnej stabilite
    • Novela zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorou sa do slovenského právneho poriadku implementovala smernica CRD IV a nariadenie CRR ustanovuje právomoci NBS využívať legislatívne nástroje politiky obozretnosti na makroúrovni

  • 9. Aké má postavenie v Európskej únii?

    V rámci implementácie politiky obozretnosti na makroúrovni na európskej úrovni bol v roku 2010 vytvorený Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB). Poslaním ESRB je prispievať k predchádzaniu alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu v EÚ, ktoré vyplývajú z vývoja v rámci finančného systému, a to pri zohľadnení makroekonomického vývoja tak, aby sa zabránilo obdobiam rozsiahlych finančných otrasov. Od svojho vzniku vydal ESRB dve odporúčania ohľadom organizácie politiky obozretnosti na makroúrovni v jednotlivých členských štátoch EÚ.

    V rámci krajín zúčastnených na Jednotnom mechanizme dohľadu je zodpovednosť za politiku obozretnosti na makroúrovni zdieľaná medzi národnými orgánmi a ECB. Národné orgány majú právomoc vykonávať politiku v plnej miere, tak ako je definovaná v  legislatíve EÚ. Rozhodnutia ECB o politike obozretnosti na makroúrovni môžu iba zvyšovať požiadavky nad rámec rozhodnutí národných orgánov. Inými slovami, ECB môže zasahovať iba v prípadoch, ak si myslí, že domáci orgán tak neurobil dostatočne, ale nemôže rušiť alebo zmierňovať rozhodnutia národných orgánov.

  • 10. Kde nájdem aktuálne informácie o finančnej stabilite na Slovensku?

    Všeobecné informácie o politike, cieľochnástrojoch a ich metodike a legislatíve sú v časti Základné informácie. Aktuálne nastavenie jednotlivých nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni je v časti Nastavenie nástrojov.
    V časti Rozhodnutia v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni sú uvedené všetky rozhodnutia NBS súvisiace s politikou obozretnosti na makroúrovni.
    V časti Správy a publikácie sú jednotlivé vydania Správy o finančnej stabilite, analýzy slovenského finančného sektora, štvrťročného komentáru k politike obozretnosti na makroúrovni a iné publikácie súvisiace s politikou obozretnosti na makroúrovni.
    V časti Údaje a indikátory sú zverejnené vybrané ukazovatele súvisiace s politikou obozretnosti na makroúrovni.

  • 11. Čo sú lokálne systémovo významné banky?

    Lokálne systémovo významné banky (O-SII) sú banky, ktoré sú významné vzhľadom na domáci finančný systém a na domácu ekonomiku. Zlyhanie týchto bánk môže významne narušiť bezpečné fungovanie finančného sektora a tým mať negatívne následky aj pre reálnu ekonomiku. Z tohto dôvodu je možné v rámci právomocí politiky obozretnosti na makroúrovni vyžadovať od týchto bánk držbu dodatočného kapitálového vankúša, čo by malo prispieť k zvýšenej odolnosti týchto inštitúcií a tým k posilneniu finančnej stability.

    V prípade slovenského bankového sektora sa na identifikáciu O-SII použila metodika publikovaná EBA. Vzhľadom na charakteristiky bankového sektora ako aj domácej ekonomiky sa od identifikovaných bánk požaduje v zmysle rozhodnutí NBS od 1. januára 2016 držba dodatočných kapitálových vankúšov. Bližšie metodické informácie sú popísané tu. Zoznam identifikovaných O-SII a výška kapitálových vankúšov určených pre O-SII sa aktualizuje raz ročne.

Všeobecné otázky

  • Ktoré sú hlavné činnosti NBS?

    NBS v súčasnosti plní svoje funkcie v oblastiach:

    • podieľa sa na spoločnej menovej politike eurozóny
    • dohliada na fungovanie finančného trhu
    • zabezpečuje ochranu práv finančného spotrebiteľa
    • vydáva eurové bankovky a mince a zabezpečuje obeh peňazí
    • prevádzkuje platobné systémy
    • zbiera a zverejňuje štatistické informácie
    • uskutočňuje ekonomický výskum
    • pripravuje legislatívu v rozsahu svojej pôsobnosti
    • reprezentuje SR v medzinárodných inštitúciách

  • Chráni NBS vklady v komerčných bankách?

    Národná banka Slovenska nemá vo svojej kompetencii ochranou vkladov. Ochranou bankových vkladov sa zaoberá Fond ochrany vkladov Slovenskej republiky, v ktorom NBS je len akcionárom. Fond sídli na adrese Kapitulská 12 Bratislava. Viac údajov o tom, ktoré banky či pobočky zahraničných bánk, pôsobiace na Slovensku podliehajú jeho ochrane, nájdete na stránke: http://www.fovsr.sk/sk/o-fonde-ochrany-vkladov/.

  • Je možné v priestoroch NBS navštíviť stálu výstavu?

    Výstava Od slovenskej koruny k euru je prístupná len pre organizované skupiny vo vopred dohodnutom termíne. Požiadavky na sprevádzanie výstavou zasielajte na adresu: info@nbs.sk. Vzhľadom na kapacitu priestoru odporúčame veľkosť skupiny maximálne 40 žiakov alebo študentov.

  • Je možné v NBS vymeniť zahraničnú menu ?

    Národná banka Slovenska nevykonáva žiadnu zmenárenskú činnosť, t.j. nevykupuje, ani nepredáva žiadnu zo zahraničných mien.

  • Aká je úloha NBS v oblasti menovej politiky po prijatí eura?

    Po vstupe do eurozóny Národná banka Slovenska prestala s tvorbou vlastnej menovej politiky. Guvernér Národnej banky Slovenska je však členom Rady guvernérov, teda rozhodovacieho orgánu ECB, ktorý je zodpovedný za formuláciu menovej politiky pre celú eurozónu.

  • Môže si fyzická osoba založiť účet v Národnej banke Slovenska?

    Okrem vlastných zamestnancov nie. NBS je centrálnou bankou Slovenskej republiky, ktorá nemá žiadnych súkromných klientov. Fyzické osoby si môžu založiť účet v niektorej z komerčných bánk v Slovenskej republike.

Banky a iné úverové inštitúcie

  • Kde sa nachádza na webovej stránke NBS zoznam nebankoviek?

    Zoznam veriteľov a iných veriteľov (nebankových spoločností), ktoré majú oprávnenie vykonávať svoju činnosť na území SR sa nachádza v Databáze subjektov finančného trhu v časti Nebankoví veritelia.

  • Ktoré banky na Slovensku podliehajú dohľadu ECB?

    V rámci Jednotného mechanizmu dohľadu sú kritériá pre rozdelenie bánk na významné (priamy dohľad ECB) a menej významné dané príslušnou európskou legislatívou. Jedno z kritérií spočíva v určení troch najvýznamnejších bánk v každom zo zúčastnených členských štátov. Na základe tohto kritéria sú na Slovenku identifikované ako významné Tatra banka, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. a Slovenská sporiteľňa, a.s. Okrem troch najvýznamnejších bánk priamemu dohľadu ECB podliehajú  aj Československá obchodná banka, a.s. a ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. patriace do skupiny KBC Group. Pri týchto bankách je dôvodom dohľadu ECB významnosť bankovej skupiny. Podobný princíp je uplatnený aj v prípade pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku, ak spadajú pod kritérium významnosti bankovej skupiny - Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, z bankovej skupiny Société Générale S.A., mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, z bankovej skupiny COMMERZBANK Aktiengesellschaft,  UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, z bankovej skupiny UniCredit Bank. Ostatné banky so sídlom na území Slovenska zostávajú pod priamym dohľadom Národnej banky Slovenska.

  • Aký je rozdiel medzi Bankovou úniou a Jednotným mechanizmom dohľadu?

    Banková únia je postavená na troch pilieroch. Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism - SSM) je jedným z nich a ide v ňom o nový systém finančného dohľadu. Jeho podstatou je, že banky, resp. iné úverové inštitúcie, sa členia na významné a menej významné.

    Významné banky dohliada priamo ECB v spolupráci s príslušným národným orgánom dohľadu, t.j. na Slovensku v spolupráci s NBS. Menej významné banky dohliada príslušný orgán dohľadu v danom štáte. Tento mechanizmus začal oficiálne fungovať 4. novembra 2014.
    Viac informácií o SSM: bankingsupervision.europa.eu

  • Čo je zásada jednej licencie?

    Zásada jednej  licencie resp. vzájomného uznávania bankových licencií  zabezpečuje úverovej inštitúcii vykonávať bankové činnosti na celom území Európskeho hospodárskeho priestoru  buď prostredníctvom pobočky alebo bez založenia pobočky, ak jej už bolo povolenie na výkon bankových činností udelené v jej domovskej krajine, t.j. v niektorom  zo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri svojej činnosti je úverová inštitúcia dohliadaná jej domovským orgánom dohľadu. Taktiež vklady klientov chráni fond na ochranu vkladov (alebo iný zodpovedajúci orgán) jej domovskej krajiny, pričom pobočky zahraničných bánk sa môžu dobrovoľne zapojiť do systému ochrany vkladov v Slovenskej republike za účelom zabezpečenia zvýšenej ochrany vkladov.

    Členskými krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru sú okrem krajín EÚ aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

  • Kde sa nachádza na webovej stránke NBS zoznam bánk?

    Národná banka Slovenska vedie zoznam všetkých úverových inštitúcii,  ktoré majú oprávnenie vykonávať svoju činnosť na území SR sa nachádza v Databáze subjektov finančného trhu v časti Bankovnictvo, platobné služby a elektronické peniaze.

Nákup aktív

  • Má program nákupov pomôcť konkrétnym krajinám?

    Program má nasmerovať infláciu a inflačné očakávania v eurozóne ako celku naspäť na úroveň bližšiu cieľu ECB. Neznižuje dlh v žiadnej konkrétnej krajine.

  • Nie sú však národné centrálne banky v dôsledku nového programu nútené akceptovať straty? Nie je to v rozpore s jednotnou menovou politikou?

    Je pravda, že v rámci nového programu sa niektoré riziká nezdieľajú v rámci Eurosystému, ale nesú ich národné centrálne banky. ECB sa zaväzuje dodržiavať zásadu zdieľania rizík a preto sa na 20 % objemu nákupov vzťahuje režim plného zdieľania rizika. Toto rozhodnutie však zároveň zmierňuje obavy z potenciálnych neúmyselných fiškálnych dôsledkov.

    O spôsobe a rozsahu zdieľania strát národných centrálnych bánk v rámci Eurosystému rozhoduje v súlade so Štatútom ESCB Rada guvernérov. Interné mechanizmy zdieľania strát v žiadnom prípade neohrozujú jednotnosť našej menovej politiky. Na nákupe aktív sa zúčastňujú všetky národné centrálne banky a ECB. Bol stanovený konkrétny celkový objem, pričom ECB nákupy centrálne koordinuje. Nákupy sú nastavené tak, aby zabezpečili cenovú stabilitu v eurozóne ako celku. Pritom sa bude zohľadňovať jedinečná inštitucionálna štruktúra eurozóny, v ktorej napriek jednotnej mene a jednotnej menovej politike každá z 19 členských krajín vedie vlastnú rozpočtovú a hospodársku politiku. Práve preto, že program nákupov zohľadňuje našu inštitucionálnu štruktúru – je „ušitý na mieru“ – zaručuje najvyššiu mieru účinnosti.

  • Nestane sa z ECB „zlá banka“?

    Od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 ECB prijala viacero neštandardných opatrení, pri ktorých kritici varovali pred obrovskými stratami. ECB však v skutočnosti od svojho vzniku nepretržite vytvára zisk, ktorý prostredníctvom národných centrálnych bánk vracia občanom krajín eurozóny. Tak ako v minulosti bude ECB aj naďalej konať obozretne.

  • Vzniká v dôsledku programu nákupu aktív riziko vysokej inflácie?

    ECB nepretržite plní svoj mandát, ktorým je udržiavať infláciu v strednodobom horizonte na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %. Chráni tak kúpnu silu občanov krajín eurozóny. V eurozóne v súčasnosti trvá dlhšie obdobie slabého hospodárskeho rastu a veľmi nízkej inflácie. Zvýšenie objemu likvidity centrálnych bánk preto pravdepodobne nepovedie k vysokej miere inflácie. Keď sa rast inflácie zrýchli, ECB na zmiernenie inflačných tlakov a udržanie cenovej stability sprísni menovú politiku. Slovom, akonáhle by sa v budúcnosti vyskytli inflačné riziká, ECB má potrebný mandát i nástroje nato, aby proti nim zakročila, pričom túto úlohu dlhodobo úspešne plní.

  • Je ECB jediná centrálna banka, ktorá uskutočňuje nákupy aktív?

    Priame nákupy už v rámci svojej menovej politiky uskutočnili mnohé centrálne banky. Tento nástroj, označovaný aj ako kvantitatívne uvoľňovanie, už využili napríklad Federálny rezervný systém, Bank of England a Bank of Japan. Operácie na voľnom trhu sú jedným zo základných nástrojov centrálnych bánk aj za normálnych okolností. Priame nákupy sú vhodným nástrojom, keď už nie je možné ďalšie zníženie kľúčových úrokových sadzieb. Pomáhajú centrálnym bankám plniť ich mandát, ktorým je v prípade ECB udržiavanie cenovej stability, a tým podporovať hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.

  • Ide v prípade programu nákupu aktív o menové financovanie?

    ECB dôsledne dodržiava zákaz menového financovania tým, že neuskutočňuje nákupy na primárnom trhu. ECB bude dlhopisy nakupovať až po vytvorení trhovej ceny. Tým zabezpečí, aby nedošlo k narušeniu trhového oceňovania rizika.

  • Je program nákupu aktív v súlade so zákonom?

    Áno. ECB vykonáva menovú politiku v eurozóne. Svoj mandát, ktorým je cenová stabilita, plní prostredníctvom nástrojov vymedzených v zmluvách EÚ. Priame nákupy obchodovateľných nástrojov sú výslovne uvedené ako nástroj menovej politiky (v článku 18.1 Štatútu ESCB). Patrí sem aj možnosť nákupu nástrojov ako sú štátne dlhopisy, za predpokladu ich nákupu na sekundárnom trhu od investorov, nie na primárnom trhu priamo od členských štátov.

  • Môže program nákupu aktív pomôcť ECB podporiť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest v Európe?

    ECB má jasný mandát: udržiavať cenovú stabilitu. Tento program pomôže vrátiť mieru inflácie na úroveň, ktorá je v súlade s cieľom ECB. Zároveň však pomôže zlepšiť prístup podnikov v Európe k úverom a podporí investičnú aktivitu a tvorbu pracovných miest. Tým podporí celkový hospodársky rast, vďaka čomu sa miera inflácie bude môcť vrátiť a stabilizovať na úrovni blízkej 2 %. Za predpokladu zachovania cenovej stability ide tiež o dôležité ciele, ku ktorým ECB prispieva v súlade so zmluvou.

  • Ako môže program nákupu aktív pomôcť ECB plniť jej mandát – udržiavať cenovú stabilitu?

    ECB uplatňuje symetrickú definíciu cenovej stability, podľa ktorej je vysoká inflácia pre hospodárstvo rovnakou hrozbou ako deflácia. V súčasnom období slabého hospodárskeho rastu a nízkej inflácie už samotný nástroj stanovovania úrokových sadzieb nestačí na to, aby mieru inflácie posunul na úroveň bližšiu 2 %. Ak by ešte bol priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, ECB by ich už medzičasom znížila. Keďže však túto možnosť nemala, jediným vhodným prostriedkom na dosiahnutie podobného výsledku bol pre ňu program nákupu aktív. V záujme plnenia svojho mandátu musí ECB využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii.

Výpisy z registra bankových úverov a záruk

Kurzovy lístok

  • Kde sa dá nájsť na webovej stránke NBS priemerný ročný kurz vybranej meny?

    Priemerný ročný kurz niektorej meny z kurzového lístka ECB nájdete v časti Štatistika / Kurzový lístok / Mesačné, kumulatívne a ročné prehľady kurzov. Adresa stránky je: https://nbs.sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/mesacne-kumulativne-a-rocne-prehlady-kurzov

    V časti Prehľady kurzov si vyberiete Kumulatívny prehľad, ďalej si vyberiete požadovaný rok, napr. 2009 a formát. Na prezretie prehľadu stačí formát html, ak chcete prehľad aj tlačiť, vyberte si formát pdf. Následne stlačte Export. Systém vás vyzve na otvorenie (Open) alebo uloženie (Save) súboru. Po otvorení súboru sa zobrazí tabuľka, ktorá má v prvom riadku uvedené skratky jednotlivých mien (USD,...., CZK, ....) a v poslednom riadku je priemerný kurz mien voči jednému euru za celý rok.

  • Ako sa používa kurzový lístok ECB (kurzy ECB) pri účtovných operáciách?

    Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v § 24 ods. 2 ustanovuje, že majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene (napríklad v amerických dolároch) sa prepočítajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napríklad zákon o bankách). V prípade, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu je sobota, nedeľa alebo pondelok, použije sa referenčný výmenný kurz vyhlásený v najbližší skorší deň (teda v piatok), prípadne ak nebol v tento deň (piatok) vyhlásený referenčný výmenný kurz (napríklad ak pre ECB výnimočne na piatok pripadne sviatok), tak sa použije posledný známy vyhlásený referenčný výmenný kurz.

    Príklad:  Referenčný výmenný kurz bol vyhlásený ECB 9. 2. 2009 (pondelok) po 14, 15 h. Pre účtovné prípady z 9. 2. 2009 sa však použije najbližší skorší kurz vyhlásený ECB, teda kurz označený dátumom 6. 2. 2009 (piatok).

  • Kde je možné získať informáciu o kurze SDR (XDR) voči iným menám?

    Národná banka Slovenska od 2. 3. 2009 doplnila  do [category CategoryId="ea42764b-c131-4318-b373-9c55011a6554" LanguageId="4439636a-1278-4771-a6fc-9a9700fbf343"]kurzového lístka vybraných cudzích mien[/category] aj menu  SDR (XDR).

    Informatívny kurz za mesiace január a február 2009 si možno pozrieť na stránke Medzinárodného menového fondu www.imf.org, kde sa uvádza výmenný kurz  SDR (XDR) voči iným menám k určitému dátumu.

    Kurz XDR voči iným menám za predchádzajúcich päť dní:
    http://www.imf.org/external/np/fin/data/rms_five.aspx

    Kurz  XDR  voči vybranej mene a vybranému časovému obdobiu prostredníctvom nástroja Exchange Rate Query Tool:
    http://www.imf.org/external/np/fin/data/param_rms_mth.aspx

  • Kurzový lístok

    NBS po zavedení eura prestala vydávať vlastný kurzový lístok a začala  preberať na svoju webovú stránku denný kurzový lístok Európskej centrálnej banky. Kurzový lístok je publikovaný v preklade do slovenského jazyka, čo by mala byť jediná zmena v porovnaní s originálnym kurzovým lístkom ECB. Podstatný rozdiel  medzi doteraz zverejňovaným kurzovým lístkom NBS a súčasným - preberaným z ECB  je ten, že NBS doteraz zverejňovala svoj kurzový lístok s platnosťou na nasledujúci deň, zatiaľ čo kurzový lístok ECB je  zverejňovaný popoludní - po 14,15 h a je vyhlásený na daný deň.  Z technického hľadiska  je denný kurzový lístok NBS vydávaný v súlade s kurzovým lístkom ECB vo formátoch html, xml, pdf a csv.

Percentuálny bod

  • Rozdiel medzi percentom a percentuálnym bodom

    V prvom rade treba uviesť, že tieto dva pojmy nie sú identické a nemožno ich zamieňať.

    Percento (%) je stotina z celku. Je to spôsob, ako vyjadriť časť celku (zlomok) pomocou celého čísla. Napr. 60/100 sa rovná 60 %.

    Percentuálny bod je jednotka aritmetického rozdielu dvoch hodnôt udaných v percentách. Napr. pokles z 8 % na 7 % znamená pokles o jeden percentuálny bod. Jeden percentuálny bod má 100 bázických bodov.

    Bázický bod je stotina z percentuálneho bodu. Napr. zvýšenie z 3 % na 3,25 % znamená zvýšenie o 0,25 percentuálneho bodu alebo o 25 bázických bodov.

    Použitie týchto pojmov si môžeme priblížiť na nasledujúcom príklade:
    Predpokladajme, že úroková sadzba centrálnej banky je na úrovni 2 %. Centrálna banka sa rozhodne zvýšiť túto úrokovú sadzbu o 1 percentuálny bod (alebo o 100 bázických bodov) na 3 %. Ak by centrálna banka zvýšila svoju úrokovú sadzbu o 1 percento, nová úroková sadzba by bola na úrovni 2,02 %, pretože 1 percento z 2 je 0,02.

    Európska centrálna banka oznamuje zmenu hlavnej úrokovej sadzby* v bázických bodoch. Napr. 7. mája 2009 Rada guvernérov ECB rozhodla o znížení úrokovej sadzby pre hlavné refinančné operácie o 25 bázických bodov na 1,00 % (z úrovne 1,25 %).

    * Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

Cenné papiere

Bankovky a mince

  • Existuje nejaký zákon o eurominciach, koľko najviac musí zo zákona fyzická osoba alebo právnická osoba prijať pri jednej peňažnej platbe v hotovosti?

    Podľa § 17a ods. 1 zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") je v Slovenskej republike pri peňažných platbách v hotovosti zakázané bez zákonného dôvodu odmietnuť prijatie zákonných platidiel v ich nominálnej hodnote. To sa vzťahuje na eurobankovky a euromince všetkých nominálnych hodnôt. Zároveň je potrebné upozorniť, že ak niekto v rozpore s citovaným ustanovením zákona odmietne bez zákonného dôvodu prijatie zákonných platidiel, dopúšťa sa konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 273 Trestného zákona (Ohrozovanie obehu peňazí). 

    V zmysle § 17a ods. 2 zákona sú právnické osoby a fyzické osoby v Slovenskej republike pri peňažných platbách vykonaných odo dňa zavedenia eura povinné prijímať zákonné platidlá, a odmietnuť ich prijatie môžu len podľa osobitných predpisov platných v eurozóne a v rozsahu vymedzenom týmito osobitnými predpismi, ako aj za podmienok ustanovených zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

     V zmysle uvedených európskych a slovenských právnych predpisov môžu fyzické osoby a právnické osoby (okrem NBS a bánk) pri jednej peňažnej platbe v hotovosti odmietnuť len prijatie platných zberateľských euromincí vyrobených z drahých kovov (§ 17a ods. 3 zákona). Okrem toho môžu fyzické osoby a právnické osoby (okrem NBS, bánk, iných vykonávacích inštitúcií pre prevody peňažných prostriedkov a pôšt) pri jednej peňažnej platbe v hotovosti odmietnuť aj prijatie viac ako 50 kusov euromincí [čl. 11 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01)].

  • Aké eurové bankovky a mince sa používajú na Slovensku?

    Na Slovenku, tak ako aj v ostatných štátoch eurozóny je v obehu sedem druhov eurových bankoviek s hodnotou 500, 200, 100, 50, 20, 10 a 5 eur a osem eurových mincí s hodnotou 2 eurá, 1 euro, 50, 20, 10, 5, 2 a 1 cent. Každá eurová bankovka predstavuje jeden architektonický štýl. Tématicky sú tieto slohy znázornené pomocou architektonických prvkov - okien, brán a mostov. Na lícnej strane bankoviek sú zobrazené okná a brány, ktoré sú symbolom európskeho ducha otvorenosti a spolupráce. Mosty, ktoré sú hlavným motívom na rubovej strane bankoviek, symbolizujú komunikáciu medzi európskymi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta. Podrobnejšie informácie o ochranných prvkoch bankoviek prvej aj druhej série možno nájsť na stránke: http://www.nove-eurobankovky.eu/. Národné strany slovenských eurových mincí vybrala Národná banka Slovenska na základe výsledkov celonárodnej ankety v decembri 2004. Víťazom ankety sa stal motív dvojkríža na trojvrší - štátneho znaku Slovenska, ktorý je na jedno a dvoj eurových minciach. Na 50, 20 a 10 centových minciach je Bratislavský hrad a na 5, 2 a 1 centových minciach Kriváň. Autormi návrhov sú Ivan Řehák (dvojkríž na trojvrší), Ján Černaj a Pavel Károly (Bratislavský hrad) a Drahomír Zobek (Kriváň).

  • Je možné vymeniť v NBS bankovky bývalej československej meny?

    Výmena neokolkovaných alebo okolkovaných československých bankoviek za platné eurové bankovky už v súčasnosti nie je možná, nakoľko už uplynula lehota určená na ich výmenu podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov (napríklad zákon NR SR č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu a o zmene a doplnení devízového zákona, nariadenie vlády SR č. 27/1993 Z.z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu). Posledná okolkovaná federálna bankovka v hodnote 500 Kčs prestala na našom území platiť 10. januára 1994 a jej výmena bola možná do 31. marca 1994. Potom však úplne zanikla možnosť výmeny ako zo slovenskej, tak aj českej strany, keďže ide o bankovky definitívne zaniknutého štátu.

  • Sú 500 € bankovky stále platné?

    Rada guvernérov ECB v roku 2016 rozhodla o ukončení výroby 500 € bankoviek vzhľadom na obavy, že tieto bankovky by mohli uľahčovať nezákonnú činnosť. 500 € bankovky sú aj naďalej zákonným platidlom – stále sa môžu používať ako platobný prostriedok a uchovávateľ hodnoty (t. j. na uskutočňovanie platieb či sporenie). Bankovky 500 € nestratia svoju hodnotu a budú kedykoľvek vymeniteľné za bankovky inej nominálnej hodnoty v centrálnych bankách krajín, ktoré používajú euro.

  • Výmena poškodených bankoviek

    NBS vymieňa bezplatne poškodené eurobankovky v súlade s pravidlami platnými v eurozóne. Výmena osobne sa realizuje na pokladniciach v ústredí a v expozitúrach v pokladničných hodinách určených pre verejnosť. Viac informácií o postupe pri výmene, vrátane výmeny poštou, nájdete na stránke:
    https://nbs.sk/bankovky-a-mince/vymena-penazi/vymena-poskodenych-eurobankoviek-a-eurominci.

    Bežné poškodenie eurobankovky je povinná vymeniť aj ktorákoľvek komerčná banka (resp. jej pobočka), ktorá vykonáva na území SR hotovostné operácie. Za výmenu si však môže účtovať poplatok.