en en

O finančnej stabilite

Predchádzajúci vývoj na finančných trhoch ukázal, že tradičný výkon dohľadu nad finančným trhom zameraný na stabilitu jednotlivých finančných inštitúcií nie je dostatočný na zabezpečenie stability finančného systému ako celku. Hlavným dôvodom je, že spoločné správanie finančných inštitúcií, spoločné vystavenia voči rizikám, prepojenia medzi inštitúciami a možné cezhraničné vplyvy národných opatrení neboli komplexne predmetom dohľadu nad finančným trhom.

Aj keď niektoré z týchto systémových rizík boli identifikované, zodpovednosť orgánov za zmiernenie týchto rizík bola nejasne definovaná. Samotná identifikácia rizika sa ukázala ako nedostatočná na zabezpečenie zmierňovania týchto rizík. Táto skutočnosť viedla k vytvoreniu konceptu makroprudenciálnej politiky, v rámci ktorého je analýza rizík z hľadiska finančnej stability doplnená právomocou a zodpovednosťou orgánov prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík.

Makroprudenciálnu politiku je preto možné definovať ako neustály proces identifikácie, sledovania, posudzovania a zmierňovania rizík, ktoré hrozia finančnej stabilite. Prostredníctvom predchádzania týmto rizikám a ich zmierňovaním politika prispieva k posilňovaniu odolnosti finančného systému a obmedzovaniu nárastu systémových rizík v záujme ochrany stability finančného systému ako celku. Makroprudenciálnu politiku tak možno chápať, popri dohľade zameranom na individuálne finančné inštitúcie, ako jeden z významných pilierov pre udržanie robustného a stabilného finančného systému. Zameranie tejto politiky vzhľadom na jej povahu nie je obmedzené len na bankový sektor, ale zahŕňa celý finančný sektor.

Bližšie informácie sú dostupné aj v odpovediach na najčastejšie otázky:

  • Čo je to finančná stabilita?

    Finančná stabilita je stav finančného sektora, pri ktorom je finančný sektor ako celok schopný plynule plniť svoje základné funkcie aj pri výraznejších negatívnych šokoch, či už v externom, alebo domácom ekonomickom a finančnom prostredí. Stabilita finančného sektora je pritom vnímaná ako nevyhnutný predpoklad pre zdravé fungovanie reálnej ekonomiky a správanie finančného sektora by nemalo prehlbovať ekonomický cyklus. NBS prispieva k stabilite finančného systému ako celku, pričom za týmto účelom vykonáva najmä dohľad nad finančným trhom.

    Pre finančnú stabilitu je nevyhnutné finančné zdravie a dobre fungujúce vnútorné procesy vo finančných inštitúciách. Zároveň však na finančnú stabilitu významne vplývajú aj ostatní účastníci finančného trhu – nefinančné spoločnosti, domácnosti a vláda a legislatívne a regulačné prostredie. Preto za dôležitú súčasť prispievania k finančnej stabilite považuje NBS aj pravidelné informovanie verejnosti o stabilite finančného sektora a trendoch, ktoré môžu stabilitu ohrozovať. Za týmto účelom NBS publikuje dvakrát ročne Správu o finančnej stabilite, ktorá sa primárne zaoberá identifikovaním hlavných rizík pre stabilitu finančného sektora na Slovensku.

  • Aká je úloha makroprudenciálnej politiky?

    Dohľad nad finančným trhom sa zameriava na stabilitu individuálnych finančných inštitúcií a vystavenie individuálnych finančných subjektov voči jednotlivým rizikám. Finančná kríza z minulých rokov však ukázala, že takéto úzke zameranie dohľadu nad finančným trhom nepostačuje na zabezpečenie finančnej stability. Preto sa vytvorila nová politika s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu finančného systému ako celku.

    Úlohou makroprudenciálnej politiky je identifikovať, monitorovať a zmierňovať systémové riziká pre finančný systém. Práve povinnosť riziká zmierňovať robí oblasť makroprudenciálneho dohľadu politikou, keďže doteraz bola táto oblasť zameraná najmä na monitorovanie a identifikáciu rizík.

  • Aké má ciele makroprudenciálna politika?

    Základným a strategickým cieľom makroprudenciálnej politiky je prispievať k udržiavaniu stability finančného systému ako celku. Súčasťou toho je najmä posilňovanie odolnosti finančného systému a znižovanie systémového rizika. Tým sa zabezpečení udržateľný príspevok finančného systému k ekonomickému rastu. Tento hlavný cieľ môžeme rozložiť do nasledovných predbežných cieľov:

    • Zmierňovanie a prevencia nadmerného úverového rastu
    • Limitovanie rizika priamej a nepriamej koncentrácie
    • Zmierňovanie a prevencia nadmerného nesúladu splatnosti v bilancii bánk a nízkej trhovej likvidity
    • Limitovanie systémového vplyvu nevhodne nastavených zámerov s cieľom znížiť morálny hazard
    • Posilnenie odolnosti infraštruktúry finančného trhu
  • Kto ju vykonáva?

    Na Slovensku vykonáva makroprudenciálnu politiku Národná banka Slovenska ako súčasť dohľadu nad finančným trhom. Táto právomoc bola NBS zverená novelou zákona o dohľade nad finančným trhom z 15. 3. 2013.

    NBS zároveň zodpovedá za viaceré oblasti, ktoré sú na makroprudenciálnu politiku úzko naviazané. Ide najmä o dohľad nad individuálnymi inštitúciami finančného trhu, regulačnú oblasť, menovú oblasť, oblasť operácií na finančných trhoch, platobný styk a pod.

    Najvyšším rozhodovacím orgánom v oblasti makroprudenciálnej politiky je Banková rada NBS. Z vecného hľadiska sa touto oblasťou zaoberá odbor finančnej stability.

    Na základe nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu v EÚ vykonáva časť makroprudenciálnej politiky Európska centrálna banka (ECB). V prípade potreby má ECB právomoc sprísniť nastavenie nástrojov makroprudenciálnej politiky nad rámec stanovený NBS.

  • Ako sa vykonáva makroprudenciálna politika?

    Zmierňovanie rizík systémového charakteru a ich vplyvu patrí k základným článkom makroprudenciálnej politiky. Samotný výkon politiky v sebe zahŕňa pomerne veľa oblastí. Najdôležitejšou súčasťou výkonu politiky je aplikácia legislatívnych nástrojov. V súčasnosti sú to najmä kapitálové vankúše podľa zákona o bankách a právomoci sprísniť požiadavky na obozretné podnikanie bánk na základe čl. 458 nariadenia CRR. Ide o pomerne silnú formu reakcie na existenciu rizík. Výkon politiky však v sebe zahŕňa aj iné nástroje a prístupy.

    V prvom rade ide o aktívnu komunikáciu voči verejnosti prostredníctvom publikovania správ a analýz. Súčasťou komunikácie môžu byť komentáre, hodnotenia alebo odporúčania pre finančný sektor. Pod výkon politiky môžeme zaradiť aj priamu komunikáciu s finančnými inštitúciami s cieľom ovplyvniť ich správanie. Samostatným výkonom politiky sú podnety na výkon dohľadov na mieste alebo na diaľku, ktoré majú reagovať na zistené skutočnosti, prípadne podnety na zmeny v regulácii. Internou reakciou môžu tiež byť zmeny v modeloch na kvantifikáciu rizík. Ako reakciu na určité trendy alebo riziká môže NBS pristúpiť aj k zavedeniu nových vykazovacích povinností pre finančné inštitúcie.

    Niektoré nástroje, napr. proticyklický kapitálový vankúš, vyžadujú štvrťročné prehodnocovanie. NBS preto primárne rozhoduje o výkone makroprudenciálnej politiky na štvrťročnej báze a v prípade potreby aj častejšie.

  • Aký vplyv má makroprudenciálna politika na ekonomiku?

    Makroprudenciálna politika má priamy vplyv na finančné inštitúcie. Prísnejšie požiadavky alebo nové povinnosti zvyšujú náklady finančných inštitúcií. Naopak uvoľnenie podmienok tieto náklady opäť zníži. Zvýšené náklady sa môžu preniesť do cien alebo dostupnosti služieb poskytovaných klientom a tak nepriamo môže mať makroprudenciálna politika vplyv aj na všetkých účastníkov finančného trhu. Tieto náklady sú veľmi dobre viditeľné.

    Na druhej strane makroprudenciálna politika prináša pozitívne efekty vo forme vyššej odolnosti finančných inštitúcií a zmiernenia systémových rizík. Tieto výhody sa prejavia vo forme žiadnych alebo nižších nákladov spojených s obdobiami finančných a hospodárskych kríz. Tieto pozitívne efekty sa dosahujú iba v budúcnosti a je ťažké ich merať a zviditeľniť.

    Výzvou pre makroprudenciálnu politiku je preto zavádzanie opatrení v čase rastu, keď je ostražitosť nízka a náklady viditeľné, kým pozitívne efekty nastanú iba v budúcnosti a sú málo viditeľné.

  • Je možné predvídať rozhodnutia makroprudenciálnej politiky?

    Snahou NBS je, aby výkon makroprudenciálnej politiky bol maximálne transparentný. Aplikáciu nástrojov pocítia účastníci finančného trhu okamžite, kým pozitívne vplyvy vo forme zmiernenia systémového rizika sú ťažko merateľné a viditeľné. Preto NBS považuje za kľúčové správne pochopenie výkonu makroprudenciálnej politiky odbornou aj laickou verejnosťou.

    Metodika k jednotlivým nástrojom makroprudenciálnej politiky je k dispozícii v časti Nástroje finančnej stability, kde je možné nájsť aj individuálne rozhodnutia.

  • Aké má postavenie v Európskej únii?

    V rámci implementácie makroprudenciálnej politiky na európskej úrovni bol v roku 2010 vytvorený Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB). Poslaním ESRB je prispievať k predchádzaniu alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu v EÚ, ktoré vyplývajú z vývoja v rámci finančného systému, a to pri zohľadnení makroekonomického vývoja tak, aby sa zabránilo obdobiam rozsiahlych finančných otrasov. Od svojho vzniku vydal ESRB dve odporúčania ohľadom organizácie makroprudenciálnej politiky v jednotlivých členských štátoch EÚ.

    V rámci krajín zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu je zodpovednosť za makroprudenciálnu politiku zdieľaná medzi národnými orgánmi a ECB. Národné orgány majú právomoc vykonávať politiku v plnej miere, tak ako je definovaná v legislatíve EÚ. Rozhodnutia ECB o makroprudenciálnej politike môžu iba zvyšovať požiadavky nad rámec rozhodnutí národných orgánov. Inými slovami, ECB môže zasahovať iba v prípadoch, ak si myslí, že domáci orgán tak neurobil dostatočne, ale nemôže rušiť alebo zmierňovať rozhodnutia národných orgánov.

  • Čo sú lokálne systémovo významné banky?

    Lokálne systémovo významné banky (O-SII) sú banky, ktoré sú významné vzhľadom na domáci finančný systém a na domácu ekonomiku. Zlyhanie týchto bánk môže významne narušiť bezpečné fungovanie finančného sektora a tým mať negatívne následky aj pre reálnu ekonomiku. Z tohto dôvodu je možné v rámci právomocí makroprudenciálnej politiky vyžadovať od týchto bánk držbu dodatočného kapitálového vankúša, čo by malo prispieť k zvýšenej odolnosti týchto inštitúcií, a tým k posilneniu finančnej stability.

    V prípade slovenského bankového sektora sa na identifikáciu O-SII použila metodika publikovaná EBA. Vzhľadom na charakteristiky bankového sektora ako aj domácej ekonomiky sa od identifikovaných bánk požaduje v zmysle rozhodnutí NBS od 1. januára 2016 držba dodatočných kapitálových vankúšov. Bližšie metodické informácie sú popísané tu. Zoznam identifikovaných O-SII a výška kapitálových vankúšov určených pre O-SII sa aktualizuje raz ročne.