O finančnej stabilite
QUO VADIS
Ktorou cestou sa uberať, aby bol finančný sektor stabilný?
QUO VADIS
Ktorou cestou sa uberať, aby bol finančný sektor stabilný?
Finančný sektor je stabilný, keď dokáže spoľahlivo fungovať aj počas kríz alebo iných nepriaznivých situácií. Finančná stabilita ovplyvňuje dostupnosť úverov, bezpečnosť úspor, ako aj chod celej ekonomiky.
Makroprudenciálna politika zahŕňa aktivity, ktoré prispievajú k finančnej stabilite. Buď predchádza systémovým rizikám, zmierňuje ich alebo posilňuje odolnosť finančného systému. Poverenie vykonávať makroprudenciálnu politiku na Slovensku má Národná banka Slovenska. Tá o rizikách, ktoré sú prítomné na slovenskom finančnom trhu, pravidelne informuje odbornú aj širokú verejnosť vo svojich publikáciách. Ak treba tieto riziká zmierniť, vydáva opatrenia, rozhodnutia, odporúčania alebo používa ďalšie nástroje.
Ciele, princípy, nástroje a mandát makroprudenciálnej politiky bližšie popisuje Stratégia makroprudenciálnej politiky NBS. Určuje aj strednodobé priority makroprudenciálnej politiky na Slovensku:
Znižovanie systémových rizík
Systémové riziko predstavuje vážne narušenie finančného systému.
Cyklické riziká vznikajú väčšinou v časoch prosperity, napríklad v dôsledku podceňovania rizika. Ich negatívny vplyv sa však prejavuje až pri významných šokoch alebo krízach. Preto je vhodné sa v dobrých časoch pripraviť na horšie časy.
Štrukturálne riziká súvisia so špecifikami finančného systému a ekonomiky. Môže ísť napríklad o vysoký podiel úverov pre zraniteľné sektory, systémovo významné banky, prepojenia v ekonomike, digitalizáciu, klimatické riziká alebo vysokú otvorenosť ekonomiky.
Posilnenie kapitálovej a likviditnej odolnosti finančných inštitúcií
Odolné finančné inštitúcie prispievajú k tomu, aby finančný sektor zostal stabilný a dokázal poskytovať kľúčové služby aj v prípade rôznych typov šokov alebo kríz. Vyššia odolnosť tiež dlhodobo prispieva k väčšej dôvere voči finančnému sektoru.
Jej cieľom nie je úplne eliminovať všetky šoky a riziká. Nezaoberá sa ani rizikami individuálnych inštitúcií a nenahrádza ani ich interné systémy riadenia rizík. Cieľom nie je ani zmierňovanie nárastu či poklesu cien aktív, napríklad na trhu nehnuteľností.
Princípy
Makroprudenciálna politika NBS sa riadi týmito kľúčovými princípmi:
Proaktívnosť a flexibilita
Riziká sa identifikujú v ich počiatočnej fáze. NBS prijíma preventívne aj korektívne opatrenia.
Transparentnosť
NBS transparentne informuje odbornú aj laickú verejnosť o prijímaných opatreniach, ich dôvodoch a dôsledkoch.
Hodnotenie efektívnosti prijatých nástrojov
Prijaté nástroje makroprudenciálnej politiky sa pravidelne prehodnocujú s cieľom zabezpečiť ich maximálnu účinnosť.
Adresnosť, proporcionalita a robustnosť
Nástroje makroprudenciálnej politiky sa zameriavajú na najvýznamnejšie systémové riziká tak, aby boli finančné inštitúcie schopné odolať aj rôznym neočakávaným šokom.
Úzka spolupráca na domácej aj zahraničnej úrovni
Makroprudenciálna politika sa koordinuje tak v rámci NBS, ako aj s domácimi a medzinárodnými inštitúciami.
Kapitálové nástroje
Napríklad proticyklický kapitálový vankúš (CCyB), vankúš pre významné banky (O-SII), vankúš na systémové riziko (SyRB) a vankúš na zachovanie kapitálu (CCoB)
Nástroje týkajúce sa poskytovania úverov (BBM)
Napríklad limity na ukazovateľ schopnosti splácať (DSTI), ukazovateľ celkovej zadlženosti (DTI), zabezpečenie úveru (LTV) a splatnosť
Ďalšie právne záväzné nástroje
Napríklad úprava rizikových váh pre výpočet kapitálových nástrojov, limity na veľké expozície a požiadavky na likviditu
Nezáväzné a neformálne nástroje
Napríklad odporúčania, usmernenia, stanoviská a analýzy
Mandát
Mandát NBS na výkon makroprudenciálnej politiky ustanovuje legislatíva.
Zákon o NBS a zákon o dohľade nad finančným trhom poverujú NBS prispievať k finančnej stabilite.
Konkrétne právomoci v oblasti kapitálových nástrojov určuje zákon o bankách a právomoci v oblasti nástrojov týkajúcich sa poskytovania úverov stanovujú zákon o úveroch na bývanie a zákon o spotrebiteľských úveroch. NBS podľa týchto zákonov vydáva opatrenia, rozhodnutia a odporúčania.
Komunikácia
NBS transparentne komunikuje vo svojich pravidelných aj ad-hoc publikáciách:
Správa o finančnej stabilite
Poskytuje ucelený pohľad na vývoj v slovenskom finančnom sektore a ekonomike s dôrazom na riziká pre finančnú stabilitu.
Makroprudenciálny komentár
Ponúka rýchly pohľad na aktuálne trendy s dôrazom na cyklické riziká. Zároveň je podkladom pri rozhodovaní o výške proticyklického kapitálového vankúša.
Analytické komentáre
Venujú sa aktuálnym témam finančnej stability.
Iné typy komunikácie
Pre širokú verejnosť NBS ponúka zjednodušené zhrnutia hlavných záver na webovej stránke, tlačové konferencie, infografiky, videá a komunikáciu na sociálnych sieťach (napr. Facebook a LinkedIn) a v médiách.
Podkladové údaje
Napríklad údaje o finančných inštitúciách, o úveroch na bývanie a o ponuke a dopyte na trhu úverov
Spolupráca
NBS pri výkone makroprudenciálnej politiky spolupracuje s európskymi aj medzinárodnými inštitúciami:
Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB)
Vydáva odporúčania a varovania týkajúce sa rizík pre EÚ ako celok alebo jednotlivé členské štáty, na ktoré by ich adresáti mali reagovať alebo zdôvodniť prípadnú nečinnosť.
Európska centrálna banka (ECB)
Má právomoc zvyšovať požiadavky nad rámec makroprudenciálnych nástrojov prijatých národnými orgánmi v určitých oblastiach. Môže priamo zasahovať iba v prípadoch, že domáci orgán tak neurobil dostatočne.