Extrémne prejavy počasia sú dôležité aj pre centrálnych bankárov

Predstavte si leto, keď extrémne sucho zničí úrodu a potraviny náhle výrazne zdražejú. Ľudia cítia tlak v peňaženkách a vlády hľadajú riešenia. V takých chvíľach sa do centra pozornosti dostáva aj centrálna banka – hoci problém nevznikol vo finančnom systéme, ale v počasí.

Takéto situácie už dávno nie sú vzdialenou fikciou. Klimatické zmeny a extréme výkyvy počasia menia pravidlá hry v ekonomike či vo financiách a centrálne banky sa na ich dôsledky pripravujú. Tento trend potvrdzujú aj údaje o teplotách na Slovensku, podľa ktorých patrí posledných päť rokov medzi najteplejšie od začiatku meraní.

Centrálna banka sa stará o to, aby peniaze nestratili hodnotu a aby finančný systém zvládol nečakané otrasy v ekonomike. Preto obvykle zakročí, keď ceny tovarov a služieb rastú rýchlejšie, než je žiadúce.

Problém je, že klimatické zmeny môžu spustiť infláciu, na ktorú tradičné a desaťročia zaužívané nástroje menovej politiky nestačia.

Ak záplavy zničia mosty alebo extrémne horúčavy znížia hektárové výnosy poľnohospodárov, ceny porastú bez ohľadu na to, koľkokrát centrálna banka zdvihne úrokové sadzby.

Klimatické zmeny prinášajú dva základné typy rizík

Z pohľadu bánk a finančného sektora existujú dve základne kategórie rizík súvisiace s klímou:

• Fyzické riziká – záplavy, suchá či náhle povodne súvisia sú priamymi škodami spôsobenými extrémnym počasím. Majetok domácností aj firiem je zničený, alebo znehodnotený, a banky, ktoré naň požičali peniaze, nedostanú všetky požičané peniaze naspäť.
• Prechodné riziká – vznikajú pri prechode na nízkoemisnú ekonomiku. Predstavte si banku, ktorá roky financovala uhoľnú elektráreň. Kvôli CO2 emisným limitom a vysokým nákladom na prevádzku sa jej vlastník rozhodne zatvoriť ju. Elektráreň môže mať problém splácať úver a banka je v problémoch. A ak je takýchto prípadov naraz veľa, finančný systém to môže pocítiť.

Klimatické riziká sa postupne stávajú súčasťou bežných investičných, rozpočtových a rizikových rozhodnutí. Poisťovne už dnes pri niektorých nehnuteľnostiach v záplavových oblastiach zdražujú poistenie, alebo ho odmietajú poskytnúť úplne. Banky začínajú pri oceňovaní úverov zohľadňovať klimatické riziká. A firmy, ktoré ignorujú dekarbonizáciu, čelia rastúcim nákladom.

Toto nie je vzdialená budúcnosť. Je to niečo, čo sa postupne pretavuje do cien, úrokových sadzieb a investičných rozhodnutí, ktoré sa týkajú každého z nás.

Prečo je klíma relevantná pre centrálne banky

Centrálne banky potrebujú pochopiť klimatickú zmenu preto, lebo jej dôsledky priamo zasahujú do oblastí, za ktoré nesú zodpovednosť a tými sú cenová stabilitu a stabilita finančného systému.

Preto dnes od bánk a poisťovní žiadajú zverejňovať informácie o klimatických rizikách vo svojich portfóliách. Zároveň sa testuje schopnosť finančného systému zvládať rôzne scenáre súvisiace s ničivými klimatickými katastrofami. Podobne, ako sa po roku 2008 testovala jeho odolnosť  voči ďalšej finančnej kríze.

To, čo sa deje s klímou, bude nevyhnutne vplývať na ceny potravín, na rozpočty domácností a na to, ako a komu banky požičajú a koho, ako a či poisťovne poistia.

Klimatické zmeny sú dnes súčasťou diskusie centrálnych bankárov o budúcom vývoji inflácie a stabilite finančného sektora. Národná banka Slovenska je jednou z nich.

Aj preto sme vypracovali klimatickú stratégiu, ktorá definuje, ako budeme ku klimatickými rizikám pristupovať  a ako súvisia s našim mandátom. O našich aktivitách v oblasti klímy vás budeme pravidelne informovať na novom webe.

Centrálne banky potrebujú pochopiť a analyzovať dosah klimatických zmien na tvorbu cien, identifikovať riziká pre stabilitu finančného sektora a ekonomiku. Ak to neurobia, nebudú môcť efektívne vykonávať svoj mandát – chrániť ľudí a ekonomiku.