Hlavný ekonóm NBS M. Horváth: Rok plný rizík aj odolnosti (stvr.sk)

Rok 2025 priniesol slovenskej ekonomike aj finančnému systému viacero zvratov, videli sme spomalenie rastu, zvyšujúcu sa neistotu v zahraničí, tlak na verejné financie aj pokračujúci rast cien nehnuteľností. Napriek tomu však podľa Národnej banky Slovenska zostáva finančný sektor odolný a banky v dobrej kondícii. O tom, čo sme v uplynulom roku zvládli a čo nás čaká v tom budúcom, sa teraz porozprávame s hlavným ekonómom Národnej banky Slovenska Michalom Horváthom, vitajte u nás.

​Pán Horváth, ak by ste mali jednou vetou vystihnúť rok 2025 z pohľadu Národnej banky Slovenska, bol to rok taký skôr stabilizačný alebo rok prehlbujúcej sa neistoty.
Ja by som ho nazval inak, nazval by som ho rokom obratu a to hneď v dvoch smeroch. Jeden sa týka zahraničného prostredia, svetovej ekonomiky. Myslím si, že keď sa pozrieme v budúcich rokoch naspäť na rok 2025, tak ho zrejme budeme hodnotiť ako rok, kde sa zásadným spôsobom začali meniť hospodárske vzťahy, spôsob, akým sa dohadujú hospodárske vzťahy vo svetovej ekonomike, prechádzame od systému, ktorý bol založený na partnerstve, na dohodách, na viacstranných rokovaniach do systému, kde sa koná pomerne ad hoc a často motivácia je pomsta alebo dominancia. Je to úplne nový svet, kde sa vzťahy hospodárske nieže upevňujú, ale práve naopak, ako keby sa postupne rozpadával ten svet na rôzne viac menej izolované kúty s vlastným hegemónom. Toto je nové prostredie, na ktoré si budeme musieť zvyknúť a zrejme to povedie k nižšiemu ako očakávanému rastu životnej úrovne do budúcna. Obrat sme mali aj doma. K tomu sa zrejme ešte neskôr v rozhovore aj vrátime. Týka sa najmä trhu práce, kde po dlhých rokoch, keď sme trh práce spomínali ako pilier stability, ako niečo neochvejné v ekonomike, ktoré udržiavalo pokoj aj v sociálnej oblasti, vo finančnom sektore a pod., trošku sa tam objavujú štrbiny. Tiež spätne, keď sa pozrieme na rok, zrejme ho budeme hodnotiť ako rok, kedy sa situácia postupne začala obracať k mierne horšiemu.

Národná banka Slovenska vo svojej poslednej správe upozorňuje na to, že tie, že to vonkajšie prostredie zostáva zdrojom neistoty, od tých obchodných konfliktov až po konkurenciu z Číny. Čo z týchto všetkých faktorov, ktoré sa nachádzajú v tejto správe, považujete vy za niečo, čo Slovensko ohrozuje najviac?
Myslím si, že tie hrozby pramenia cez neprehľadných obchodných vzťahov, trošku sa zmiernili. Je pravda, že v tomto roku sme zažili aj turbulentnejšie časy. Naďalej však napriek tomu zdanlivému pokoju pretrváva ten stav, že svetová obchodná politika zo strany viacerých kľúčových hráčov je momentálne skôr takým mocenským nástrojom, niekedy až nástrojom šikany alebo teda nejakého veľmi dôrazného presadzovania iných politických záujmov, takže kedykoľvek môže znovu dôjsť k nejakým nečakaným obratom, zastaveniu alebo obmedzeniu fungovania dodávateľských reťazcov, na ktorých je naša veľmi otvorená ekonomika. Medzičasom alebo paralelne s týmto u nás v domácej ekonomike je veľmi dôležitým faktorom neistoty rozpočtová politika alebo teda ozdravovanie verejných financií a toto naďalej neutícha a zostane témou aj do nasledujúceho obdobia.

Ekonomika spomaľuje a fiškálna konsolidácia ju bude zrejme tlmiť aj v tých ďalších rokoch. Existuje podľa vás spôsob, ako sa vôbec dá skĺbiť ozdravovanie verejných financií a zároveň ale podporovať rast ekonomiky?
Je to ťažké. Konsolidácia verejných financií by si hlavne v takejto miere zrejme vyžiadala svoje náklady pri akomkoľvek zložení toho balíčka. Spomenul by som možno jednu vec a súvisí to s tým, o čom som pred chvíľou hovoril, s tou neistotou, predvídateľnosťou. Problémom na Slovensku totižto je aj to, že každý konsolidačný balíček sa dozvedáme na poslednú chvíľu, väčšinu roka netušíme to, ako bude vyzerať rozpočet toho nasledujúceho roka. V lepšom prípade by sme mali nejaký strednodobý plán na niekoľko rokov dopredu, keby aj firmy, aj domácnosti vedeli, že áno, nasledujú ťažké opatrenia, ale o nejaké 3-4 roky takto budú vyzerať verejné financie a budeme sa mať lepšie. Myslím si, že ten dopad na dôveru v ekonomiku a nálady v ekonomike, či už spotrebiteľské alebo investičné, by boli miernejšie. Okrem toho, samozrejme, je celá agenda mimo verejných financií, ktorá by mohla zlepšiť rastové vyhliadky ekonomiky. Či už sa pozeráme na modernizáciu verejnej správy, podnikateľské prostredie, takže tej práce pomimo, ktorá by tiež mohla pozdvihnúť tú náladu firiem v ekonomike, tej práce je dosť.

Poďme teraz na trh práce. Ten nás tento rok, dá sa povedať, prekvapil. Národná banka Slovenska konštatuje, že začína ochladzovať. Môže byť rok 2026 zlomový v raste nezamestnanosti?
Spomínali ste, že ako nás ten trh práce, dokonca by som povedal, milo prekvapoval už dlhšie obdobie, vzhľadom na to, v akých podmienkach funguje slovenská ekonomika, ako postupne spomalila, bolo zrejme len otázkou času, kedy sa to odzrkadlí aj na niektorých indikátoroch trhu práce. My sme čakali, že to príde trochu skôr, ale áno, od druhej polovice minulého roka už aj v tomto roku vidíme zreteľné známky toho, že sa narúša ten náš pilier sociálnej, spoločenskej stability. Nedeje sa mimochodom zatiaľ nič dramatické, nič vážne, zďaleka nesmerujeme do situácie, v akej sme sa nachádzali pred 15-20 rokmi, keď skoro v každej rodine bol niekto nezamestnaný a tak k tomuto iste nesmerujeme, ale zdá sa, že tá slabá výkonnosť ekonomiky postupne dolieha aj na počet pracovných miest. Firmy to zrejme veľmi dlho ťahali, nádejali sa, že predsa len dôjde k nejakému oživeniu, výraznejšiemu rastu objednávok, že sa tie nálady budú zlepšovať, tak podržali si tú pracovnú silu, aj keď ju zrejme možno v takej kapacite nepotrebovali. Postupne ju teraz ale púšťajú späť na trh a vidno to aj na počte nových pracovných miest, aj na tom, že možno momentálne je už trošku ťažšie si nájsť prácu – pre kohokoľvek -, ako to bolo povedzme pred rokom, keď sa firmy takpovediac drali pre nových pracovníkov. 

​Niekoľkokrát sme tu už spomínali, že hovoríme o slabšom ekonomickom raste, určite takom, ktorý zaostáva za očakávaniami. Čo bolo podľa vás takým najväčším sklamaním posledného obdobia jedného roka?
Celkovo rast je sklamaním. Inak, keď sa pozrieme na štruktúru výkonnosti ekonomiky, vždy je to niečo, niečo iné. Rast napr. koncom minulého roka, začiatkom tohto roka ekonomika vykázala veľmi slabé investície.

​Ktoré nás ťahali.​
Ťahali, áno a osobitne súkromné investície, nemali sme nejaké veľké očakávania, ale oni dokázali podliezť aj tie.

A čo spotreba?
Spotreba mimochodom sa celkom držala. Toto je taký prekvapivý vývoj na Slovensku v porovnaní s inými krajinami. Zdá sa, že ľudia oveľa viac žijú na úkor svojich úspor alebo teda sporia menej akoby za iných okolností alebo teda ako v minulosti zvykli. Toto je úplne iné ako inde v Európe, kde miera úspor je stále výrazne nad nejakým dlhodobým priemerom, v podstate od pandémie ľudia sú takí šetrnejší. U nás celé tieto krízové roky, inflačné roky sme prežili tak, že ľudia veľmi neobmedzovali svoju spotrebu a radšej išli do svojich rezerv, aby si udržali svoju životnú úroveň. Samozrejme, aj tam vidno spomalenie a zároveň si myslíme, že do budúcna práve kvôli tomuto, že tých rezerv nie je veľa, keď príde ďalší konsolidačný balíček, zrejme bude pôsobiť silnejšie aj na spotrebiteľské správanie domácností.

Čiže očakávate v tom budúcom roku stagnáciu aj toho, aj toho domáceho dopytu a spotreby?
Áno, vyslovene čakáme stagnáciu spotreby. Ono to súvisí aj s tým, že reálne príjmy obyvateľstva nemajú narásť v budúcom roku, aspoň tak to odhadujeme, že ten nárast príjmov, nárast miezd bude zhruba taký, ako, ako bude inflácia a tým pádom nebude mať takpovediac z čoho rásť tá spotreba výraznejšie. A platí to aj pre investície v prostredí tejto neistoty spojené, ktoré je spojené aj s konsolidáciou, je veľmi ťažké pre firmy hľadať zdroje na osobitne investície typu, ktoré by rozširovali výrobu, modernizovali. Skôr sme svedkami toho, že sa investuje buď na nahrádzanie nejakého opotrebeného majetku alebo do takých menších modernizačných opatrení.

Nič s pridanou hodnotou?
Šetria energiu, šetria ľudskú prácu a pomáhajú firmám sa vysporiadať s týmto ťažkým obdobím.

​Ak by sme sa pozreli na zahraničný obchod, ako hodnotíte aktuálne tú kondíciu našich exportérov a celkovo ich konkurencieschopnosť?
Je to veľmi rozmanitá paleta firiem momentálne.

Povedzme, automobilový priemysel.
Automobilový priemysel je, by som povedal, tak niekde uprostred, darí sa mu viac menej podľa očakávaní, treba tu poznamenať, že v minulých rokoch na Slovensku vo viacerých fabrikách nabehli veľké investície a momentálne teda nabieha tá výroba, ktorá pramení z týchto investícií. Táto výroba tým pádom nezávisí až tak od situácie vo svete a skôr to súvisí so situáciou v rámci nejakej skupiny, ktoré vyrábajú v rôznych krajinách.

​Nejaký región.
Áno, ale treba povedať, že zrejme dlhodobo sa nedá ísť proti celoeurópskym alebo trendom vo svete, ani v tejto oblasti, ale automobilový priemysel sa celkom drží, niekedy má trošku slabší mesiac, niekedy silnejší. Veľmi sa darí výrobe munície, momentálne to je asi najrýchlejšie rastúci segment exportu a na druhej strane potom máme také klasickejšie, tradičnejšie odvetvia priemyslu, ktoré sú spravidla energeticky náročné.

​Kovy, metalurgia atď.
Presne. Jednoduchšie produkty, ktoré sa objektívne veľmi, veľmi trápia v poslednom období. Možno je tam nejaká nádej do budúcna v súvislosti s ukončením vojny na Ukrajine a s možno obnovou Ukrajiny, ale okrem toho ich konkurenčná pozícia je momentálne veľmi ťažká.

​Ostaňme ešte pri tom zahraničnom obchode, ale pozrime sa na tie vonkajšie faktory, clá, silný kurz eura – to boli témy, ktoré boli dominantné tento rok v ekonomike, znižujú výkonnosť toho exportu. Je to podľa vás dočasný problém alebo to bude skrátka realita aj v najbližších rokoch?
Rozdelil by som to teda na clá a na kurz. V prípade kurzu, ťažko povedať, je to celkom volatilná vec, ale treba tam povedať, že to oslabenie dolára v poslednom období je spôsobené tým, že si trhy myslia, že sme vstúpili do iného režimu, čo sa týka nastavenia americkej menovej politiky, ako keby americkej administratíve alebo celkovo nevadil slabý dolár, a tým pádom teda sledujú iné ciele. Z toho pohľadu dolár by mohol ďalej oslabovať, ale treba zároveň povedať to, že slabý dolár spôsobuje to, že ceny v Spojených štátoch idú hore, nie je to len clami, je aj slabý dolár, čo má vplyv na ceny a eventuálne teda zrejme aj politicky zaváži to, že tá drahota v Spojených štátoch bude tiež meniť aj diskusiu, aj nálady v ekonomike. Samozrejme, Fed zostáva nateraz nezávislý a tým pádom, keď oni budú vidieť nejaké rušivé momenty vo vývoji americkej inflácie, tak môžu otočiť so sadzbami a to by mohlo viesť opäť k posilneniu dolára. Čo sa týka tých ciel, ale tam som pesimistickejší, že zrejme ide o nejaký trvalejší úkaz, ktorý tu s nami zostane, dokonca by som povedal, bez ohľadu na to, ako sa vyvinie politika v Spojených štátoch, ako dopadnú aj tie ďalšie voľby, ako som hovoril, vyzerá to tak, že tie vzťahy vo svete sa zásadným spôsobom menia a okrem toho, keď už sa clá dostanú do systému, je ich veľmi ťažké odtiaľ dostať von.

Obraňovať a vyjednávať.
Áno, čím dlhšie fungujú v nejakej ekonomike, tým je to ťažšie, lebo samozrejme, oni prinášajú pre niekoho aj prínos. To, že spotrebitelia trpia.

​Je to istý príjem.
Áno a pre istý okruh firiem. Tieto clá ich chránia pred zahraničnou konkurenciou, im sa pomerne dobre žije, môžu si trošku navýšiť marže, začne sa im dariť, nepodceňoval by som nejaký vplyv aj politický, tým pádom bude tie clá veľmi ťažké odstrániť. Dlhé desaťročia sa rokovalo o tom, aby sa clá postupne znižovali a svet sa viac otváral a zároveň spájal v oblasti svetového obchodu, čo prinieslo obrovskú prosperitu pre mnohých, dá sa povedať, že nie pre všetkých a z toho pramenia niektoré tie problémy, ktoré dnes máme, ale zdá sa, že toto obdobie ako keby sme mali za sebou.

​Zaznamenali sme tento rok aj rýchly rast fondov, podrobne sme to sledovali aj v relácii Ekonomika :24 celý rok, sú citlivé na výkyvy trhov. Hrozí, že tá volatilita sa rýchlejšie prenesie aj k bežným spotrebiteľom?
Na Slovensku je miera finančného investovania stále malá, nie sme ako Spojené štáty, kde tá prepojenosť medzi finančnými investíciami, spotrebiteľskými náladami je veľmi silná. Na Slovensku až teraz po pandémii začalo nastupovať to obdobie investovania do fondov, ja to beriem ako súčasť dozrievania slovenskej ekonomiky aj v tejto oblasti. Je to vec, ktorá sa týka skôr bohatšieho segmentu obyvateľstva, ktoré zrejme dokáže viac aj znášať to riziko, aj sa proti nemu brániť, takže nejakú zásadnú zmenu by som nateraz u nás nečakal.