Keď sa Slovákov spýtate na infláciu, myslia na potraviny

• Spotrebitelia pri hodnotení inflácie zohľadňujú skôr frekvenciu nákupov než výšku výdavkov.
• Až 87 % Slovákov si tvorí obraz o inflácii najmä z cien potravín, nie z oficiálnych štatistík.
• Zdraženie potravín môže zhoršiť náladu obyvateľov, aj keď je celková inflácia stabilná.

Väčšina z nás vie v priebehu sekundy odpovedať na otázku, koľko stojí chlieb, mlieko či maslo. No pri chladničke alebo detskej autosedačke by ste už zrejme váhali. Dôvodom nie je nezáujem, ale fakt, že ich nekupujeme často. Skutočnosť, že si niektoré ceny všímame denne a iné len občas, je kľúčom k pochopeniu vnímania inflácie  zo strany nás, spotrebiteľov.

Inflácia v dátach a v košíku nemusí byť rovnaká

Inflácia v najjednoduchšom zmysle vyjadruje zmenu cien tovarov a služieb, ktoré domácnosti nakupujú. Aby sa dali jednotlivé cenové pohyby zhrnúť do jedného čísla, štatistici používajú tzv. spotrebný kôš, ktorý reprezentuje nákupy typickej slovenskej domácnosti. Obsahuje viac ako 700 položiek od chleba a energií až po vstupné na hokej. Celková zmena ich cien predstavuje oficiálnu infláciu.[1]

Lenže každý z nás nakupuje niečo iné, a preto vníma infláciu po svojom. Sú to práve ceny potravín, ktoré sú s nami každý deň a tie často určujú vnímanie celkovej inflácie najvýraznejšie.

Potvrdzujú to aj prieskumy medzi spotrebiteľmi na Slovensku. Keď sme sa na jeseň 2025 spýtali, čo najviac formovalo dojem z vývoja cien za posledných 12 mesiacov, odpoveď bola jednoznačná: potraviny a nápoje uviedlo 87 % opýtaných (Graf 1). Za nimi nasledovali energie a bývanie. Oficiálnu mieru inflácie spomenulo len 8 % ľudí, čo potvrdzuje, že väčšina ľudí vníma infláciu skrz bežný nákup.

Graf 1: Ktoré ceny najviac formujú vnímanie inflácie na Slovensku?[2]

---

Zdroj: Prieskum Focus pre NBS, výpočty NBS

Na ceny potravín sú citliví všetci

Ceny potravín sú pri vnímaní inflácie na prvom mieste pre všetkých. Pre mladých aj seniorov, pre domácnosti s nižšími aj vyššími príjmami, pre ženy aj mužov. Rozdiely sa objavujú až na ďalších priečkach.

Seniori si popri potravinách výraznejšie všímajú aj ceny energií, ktoré tvoria väčšiu časť ich pravidelných výdavkov, mladší ľudia častejšie spomínajú ceny oblečenia. Ženy sa od mužov líšia najmä v pozornosti venovanej cenám palív, zatiaľ čo pri príjmových skupinách je viditeľné, že domácnosti s nižšími príjmami vnímajú ceny potravín ešte intenzívnejšie.

Táto dominancia potravín nie je typickým slovenským javom. Napríklad  vo Veľkej Británii ich ako kľúčové spomenulo v roku 2016 zhruba 65 % opýtaných,[3] čo je výrazne menej ako dnes u nás. K rozdielu mohla prispieť aj inflačná vlna v rokoch 2021 až 2023, počas ktorej potraviny na Slovensku zdraželi o viac ako 40 %.[4]

Pri odhadovaní inflácie ľudia podvedome nevychádzajú z toho, koľko za jednotlivé veci minú, ale skôr z toho, ako často ich nakupujú.[5] Položkám, ktoré sa v košíku objavujú pravidelne, preto priraďujeme väčšiu váhu. Ceny energií sú toho dobrým príkladom. Hoci tvoria značný podiel rodinného rozpočtu, väčšina domácností ich platí v rovnakých mesačných preddavkoch a zmenu si obvykle uvedomí len pri ročnom vyúčtovaní.

Prečo to centrálne banky zaujíma

Ceny potravín formujú, ako vnímame minulé zdražovania a aj to, ako si predstavujeme vývoj inflácie v budúcnosti. A inflačné očakávania sú to, na čo dávajú centrálne banky pozor. Počas inflačnej vlny v rokoch 2021 až 2023 sa inflačné očakávania slovenských spotrebiteľov od oficiálnej miery inflácie postupne vzďaľovali. Referenčnú úlohu prebrali ceny potravín, ktorých vývoj takmer presne kopíroval predstavy ľudí o celkovom raste cien o 12 mesiacov (Graf 2).

Graf 2: Ako sa inflačné očakávania pohybujú voči celkovej a potravinovej inflácii

Zdroj: Štatistický úrad SR

Potraviny a nealkoholické nápoje zohrávajú v myslení ľudí omnoho väčšiu úlohu, než by zodpovedalo ich oficiálnej váhe v spotrebnom košina úrovni približne 24 %. Pred nedávnou inflačnou vlnou potraviny vysvetľovali zhruba polovicu vývoja inflačných očakávaní, v období jej vrcholu až 80 %.[6]

Mohlo by sa zdať, že ide len o zaujímavú psychológiu spotrebiteľov. V učebnicovej logike by bol totiž rast cien potravín pri nezmenenej celkovej inflácii iba zmenou relatívnych cien: niečo zdražie, niečo zlacnie, bez vplyvu na celkovú spotrebu. Keďže však spotrebitelia pripisujú potravinám väčšiu váhu, než akú reálne majú v koši, môže zdraženie potravín zvýšiť vnímanie inflácie aj vtedy, keď jej oficiálne vykázaná hodnota zostáva prakticky nezmenená. Ľudia môžu mať pocit, že ich reálny príjem klesá rýchlejšie, a preto sú pri nákupoch opatrnejší.

 Tieto zistenia preto znovu otvárajú základnú otázku menovej politiky, na ktoré cenové pohyby by centrálna banka mala reagovať. Ak ceny potravín rastú rýchlejšie než napríklad ceny služieb alebo benzínu, môže to byť dôležitý signál pre menovú politiku. Centrálne banky ho potom môžu zohľadniť pri úvahách o tom, či zmeniť úrokové sadzby.[7]

Potraviny sú lakmusový papierik nálad a možnej budúcnosti

Keď sa najbližšie zamyslíte nad tým, či inflácia klesá alebo rastie, v hlave sa vám premietnu skôr ceny masla než chladničiek. Je to úplne v poriadku, veď pre bežného spotrebiteľa inflácia nie je abstraktný ukazovateľ, ale každodenná skúsenosť.

Na Slovensku ju formujú predovšetkým ceny potravín. Ľudia tak môžu pocítiť zdražovanie skôr, než ho zachytí štatistický index. Potravinová inflácia preto nie je len súčasťou akéhosi celkového čísla, ale aj ukazovateľom nálady a správania spotrebiteľov. Aj preto sa chlieb, mlieko a maslo pravidelne vracajú do verejnej diskusie.

---

[1] Viď napríklad Štatistický úrad SR.

[2] Prieskum Focus pre NBS, reprezentatívny dotazník pre slovenskú populáciu. Dátum uskutočnenia prieskumu: 23.10.-12.11.2025. Počet respondentov: 1220. Odpovede na otázku: Ktoré z nasledujúcich položiek najviac ovplyvnili Vaše vnímanie toho, ako sa ceny zmenili za uplynulých 12 mesiacov? Respondenti si mohli vybrať maximálne 3 možnosti. Vážené podiely.

[3] Viď, napr., Hahn a Marenčák (2025), Bonciani a kol. (2024), Anesti a kol. (2025) alebo Weber a kol. (2021).

[4] Od mája 2021 do mája 2023 zdraželi ceny potravín a nealko nápojov na Slovensku o 41 %.

[5] Viď Georganas, Healy a Li (2014).

[6] Viď Kusenda a Marenčák, NBS working paper 9/2025, Ceny potravín a ich vplyv na nadhodnocovanie inflačných očakávaní domácnosťami.

[7] Viď Hahn a Marenčák, NBS working paper  4/2025, Vnímaná inflácia a menová politika.

---

---