Michal Horváth o Trumpovom efekte: Pre Európu môže byť šokom, keď zrazu bude čeliť veľkej ponuke z Číny (hnonline.sk)
Hlavné témy:
- či našu ekonomiku po posledných krokoch Donalda Trumpa čaká ešte horší scenár, než v marci očakávala NBS,
- čo potrebuje robiť Slovensko či Európa, aby dobehli náskok v konkurencieschopnosti svojich súperov vo svete,
- prečo sa môžu ešte zhoršiť vyhliadky rastu platov v tomto roku,
- ako by sa slovenský trh práce dokázal popasovať so stratou 20-tisíc pracovných miest,
- čo spôsobí to, že už tento rok začínajú viaceré veľké firmy prepúšťať.
Cez Veľkú noc vyšla informácia o tom, ako americký prezident Donald Trump odložil clá. Malo to byť po presviedčaní jeho ministra financií a obchodu a v situácii, keď nemal poruke jeho blízkeho poradcu Petra Navarra. Ako sa robia makroekonomické predikcie v takomto prostredí?
V podmienkach takéhoto nepredvídateľného vývoja je to veľmi ťažké. Obyčajne, čo v takýchto situáciách robíme, je to, že začneme pracovať s rôznymi scenármi. Prechádzame z určitého bežného módu do práce s rôznymi alternatívnymi možnosťami vývoja, pričom niektorý z nich musíme označiť za najpravdepodobnejší.
Pravdepodobnosť, že sa netrafíme, je však potom, samozrejme, dosť veľká. Napriek tomu a možno práve vo chvíľach takejto neistoty je dôležité robiť nejaké číselné predpovede. Vďaka nim aspoň rádovo vieme, v akých číslach sa pohybujeme, a na základe toho aj vieme nastaviť opatrenia. Či už v oblasti menovej politiky, alebo aj v iných oblastiach vrátane podnikov, domácností a podobne.
Za posledné roky sme tu mali covid, potom prišla vojna na Ukrajine, teraz tu máme pomerne silné obchodné vojny. Dá sa aktuálna situácia prirovnať k tomu, čo sme zažili počas predchádzajúcich štyroch až piatich rokov?
Žijeme v dobe zvýšenej neistoty. Tie časy, keď ekonomika bola pomerne jednoducho predvídateľná a plánovanie bolo ľahké, sú už dlhé roky preč. Mali sme predtým ešte finančnú krízu, ktorá tiež rozkývala trhy, a už keď sme si mysleli, že sa situácia relatívne upokojuje a dostáva späť, prišiel celý rad časov veľkej neistoty.
Pravdepodobne aj do budúcnosti treba rátať s tým, že situácia nebude opäť taká predvídateľná, ako bola pred dvomi či tromi dekádami, a treba sa na to pripraviť. Aj u nás v rámci Eurosystému teraz prebieha revízia stratégie. Snažíme sa pozerať dopredu, ako nastaviť spôsob nášho fungovania do takýchto čias, keď sú výkyvy na finančných trhoch, ale aj v bežnom živote podstatne väčšie.
Vaše prognózovanie rôznych scenárov sa skutočne začalo počas covidu a pokračovalo počas vojny na Ukrajine. Aj ste spätne vyhodnocovali, čo sa potvrdilo a čo nie?
Keď sa pozrieme konkrétne na covid, prvotné predpovede boli veľmi negatívne. Ex post sa javia ako príliš pesimistické. Vtedy sme však vôbec nepoznali, že čo je to za chorobu a ako vôbec ekonomika dokáže pri nej fungovať.
Keď začali prichádzať informácie o tom, že niektoré časti ekonomiky dokážu celkom fungovať aj v týchto podmienkach, napríklad priemysel, keď sme už vedeli viac o tej chorobe a o jej vplyve na spotrebiteľské správanie ľudí, situácia bola postupne už predvídateľnejšia. Samozrejme, obdobie neistoty pretrvávalo, kým sme pandémiu nezdolali definitívne.
Keď sa vrátime k clám, aktuálne je obdobie, keď sa oznámený brutálny zásah pre časť sveta odložil. Čo to znamená pre tento rok? Dá sa očakávať, že ak by sa clá zaviedli vo výške, v akej boli avizované, dosahy by boli miernejšie?
Veľká časť tohto roka sa určite bude niesť v znamení vysokej neistoty v celosvetovej ekonomike. To, samozrejme, potom dolieha aj na výkonnosť našej ekonomiky. Bez ohľadu na to, ako to napokon s tými clami skončí, už len to, že od apríla až do letných mesiacov nebudeme vedieť, aké budú tie konečné sadzby, povedie k značnej opatrnosti.
Tá bude panovať medzi investormi, ale aj medzi spotrebiteľmi v mnohých krajinách a bude to tlmiť výkonnosť ekonomiky globálne, tým aj v Európe a na Slovensku. Sme malá, otvorená ekonomika, sme veľmi hlboko zapojení do medzinárodných obchodných vzťahov. A keď sa do toho mechanizmu dostane nejaký piesoček, tak to okamžite škrípe aj u nás.
Čo je lepší scenár? Žiť dlhšie obdobie v takejto neistote alebo radšej žiť, povedzme, v horšom svete, ale s poznaním toho, čo je zlé, a možnosťou sa na to pripraviť?
To je ťažká otázka, lebo nevieme, ako zlé to až bude. Keď ubudne neistota, tak sa aspoň potom dá plánovať v zmysle, že človek už vie, čo čakať. Aj keď zase nevieme, dokedy tieto opatrenia budú trvať, myslím tým hlavne spomínané clá. Voči ktorej krajine a v akej miere budú platiť, či tam nedôjde aj v budúcnosti k nejakým výraznejším zmenám jedným či druhým smerom.
Neistota podľa mňa bude pretrvávať aj po ohlásení nejakej definitívy v tejto oblasti, ale aspoň minimálne na tie ďalšie roky sa bude dať aspoň plánovať. To je dôležité aj z pohľadu fungovania inštitúcií a podnikov, plánovania domácností a podobne.
Naštrbenie dôvery aj zo strany ekonomických subjektov bude trvať nejaký čas. Dá sa očakávať, že príde aj druhý negatívny efekt z pohľadu, že sa napríklad nebude tak ľahko investovať, ako sa dalo v minulosti?
Neistota a jej vplyvy v istom zmysle aj predbiehajú tieto opatrenia. Ako sme hovorili, zrejme zostanú aj po ich definitívnom uzavretí alebo keď nadobudnú nejakú konečnú podobu v priebehu tohto roka. To už vidíme aj dnes. Neistota je aj historicky spravidla spájaná s nízkou dôverou v ekonomike a tie čísla v prieskumoch celosvetovo ohľadne dôvery podnikov a dôvery domácností dosahujú veľmi nízke úrovne.
Momentálne na Slovensku máme aj ďalšie domáce zdroje neistoty. Konkrétne vidíme vplyv na investície už od druhej polovice minulého roka. V tomto období sa skutočne ťažko plánuje, ťažko investuje, a to je ten prvotný zásah pre ekonomiku ešte pred tým, ako by obchodné obmedzenia reálne nadobudli platnosť.
Vo vašich posledných prognózach ste mali základný scenár, ak by nedošlo k žiadnym zásadným zmenám. Taktiež ste vyčíslili, čo sa bude diať, ak by sa clá zaviedli. Je vôbec ešte z vášho pohľadu realistické, že by sa naplnil základný scenár, teda že by slovenská ekonomika v tomto roku rástla o 1,9 percenta?
Pravdepodobne nie. Vždy sa môže ešte udiať aj niečo pozitívne. Veľa nádeje sa vkladá do vývoja v Nemecku, jeho investičných plánov, na obzore sú tak aj pozitívne správy. Samozrejme, svet, v ktorom žijeme od druhého apríla, je úplne iný. V našich prepočtoch sme v podstate vymysleli hypotetickú globálnu obchodnú vojnu a snažili sme sa pozrieť na to, čo by to urobilo so svetom.
Nie je to nejaká konkrétna simulácia diania, ktoré máme vo svete teraz. Je to indikatívny prepočet určitej vyhrotenej obchodnej vojny vo svete. Opatrenia, čo prišli potom, to však následne postavili do svetla, že až taký zlý scenár to napokon ani nebol. Aj ten však naznačoval, že vplyvy na rast našej ekonomiky či zamestnanosť by boli viditeľné.
Pozerali sme sa na najbližšie roky. V prípade týchto obchodných vojen treba povedať, že dôležité sú aj dlhodobé vplyvy. Nejde len o to, že trošku menej vyvezieme alebo ekonomika bude rásť niekoľko rokov trochu pomalšie.
Obchod podnecuje aj investičnú a inovačnú aktivitu. Rozsiahlejšia obchodná vojna má na tieto faktory tlmiaci vplyv. Medzinárodná súťaž sa obmedzuje. Preto je do budúcnosti možné čakať, že aj vnútorná dynamika z hľadiska inovácií a podobne bude slabšia. To má veľmi zlé dlhodobé dôsledky pre rozvoj ekonomiky.
Keď prijme aj druhá strana recipročné opatrenia, tak je samozrejmé, že negatívne faktory sa ešte zvýraznia. Dá sa však bez toho v tejto situácii žiť? Asi sa nedá očakávať, že by sme neurobili vôbec nič.
Áno, to je už taká politicko-strategická otázka. Keby išlo o čisto ekonomické argumenty, tak by sme obchodné vojny ani nezačínali. Tým ani nie je úplne odôvodnené v nich pokračovať alebo ich vyhrocovať. Je to v podstate politická hra a tam zrejme určitým spôsobom treba odpovedať.
Navyše si tiež treba uvedomiť, že jeden z dôsledkov, keď sa vyhrotí vojna medzi niektorými regiónmi, konkrétne napríklad medzi Spojenými štátmi a Čínou, jedným z vplyvov je, že sa toky tovarov presmerovávajú cez iné časti sveta. Z tohto pohľadu môže byť pre Európu tiež šokom, keď zrazu bude čeliť veľkej ponuke zo strany Číny.
Tam je tiež strategickým rozhodnutím, ako sa s touto situáciou vyrovnať. Má to, samozrejme, aj svoje prínosy v podobe lacných tovarov a podobne. Zároveň je to však aj otázka budúcnosti domáceho priemyslu. A nejde o argument, že treba za každú cenu chrániť všetko, čo máme v Európe. Je to však veľký okamžitý šok, s ktorým treba nejako naložiť.
Táto hrozba prichádza v čase, keď je európsky priemysel v značnom útlme. Priemyselné podniky vnímajú svoju konkurencieschopnosť ako veľmi slabú a exportné objednávky klesajú. Čo by bolo ekonomicky správne v tejto situácii robiť na úrovni Európskej únie alebo aj Slovenska?
Otázku konkurencieschopnosti Európy by som nezužoval len na reguláciu a byrokraciu a podobne. Existujú aj hlbšie problémy. Je na stole otázka cien energií, kde sme celosvetovo niekde úplne inde, a to sťažuje život našim podnikom či našim vývozcom.
Vážnou vecou sú tiež zanedbané investície do výskumu a inovácií. Tu zaostávame a zaspali sme dobu v mnohých sektoroch. Preto existujú aj výzvy na najvyššej európskej úrovni, aby sme konečne s týmto začali niečo robiť.
Taktiež je tam ešte ďalšia vec, tá by mohla byť súčasťou dobrej odpovede na túto situáciu. Európska únia ako vnútorný trh ešte zďaleka nefunguje tak, ako by mohla.
Aktuálne sa veľa hovorí o obchodných bariérach voči Spojeným štátom alebo voči iným krajinám. My však máme v skutočnosti vysoké obchodné bariéry, aj keď možno iného ako colného charakteru, práve na vnútornom trhu medzi ostatnými krajinami EÚ.
V tomto máme vážnu domácu úlohu, ktorá by výrazným spôsobom mohla v tejto situácii pomôcť. Samozrejme, nejaké obdobie to potrvá. Aj keby sme v tomto prijali nejaké opatrenia už dnes, čo sa asi neudeje, trvalo by nejaký čas, kým sa naštartuje rast z takýchto politík.
Na Slovensku však ešte okrem toho dochádza aj ku konsolidácii. Tá tiež spôsobila určitú mieru neistoty. Keď sa skombinujú tieto dva faktory, čo to môže znamenať v strednodobom horizonte?
Bude to znamenať spomalenie ekonomického vývoja. V prípade konsolidácie sú to v podstate dva príbehy. Tlmí výkonnosť ekonomiky, ale zároveň je to nevyhnutná vec z dlhodobého pohľadu. Ak by sme nič nerobili, dlh by nám narastal, výnosy na dlhopisoch a úroky na Slovensku by išli hore. Konsolidácia je dôležitou súčasťou zdravého rastu v budúcnosti.
Na Slovensku je dôležitou domácou úlohou pozrieť sa na to, ako by sme vedeli podnietiť rast v oblastiach, ktoré sú spájané s vyššou pridanou hodnotou. Teda niečoho menej založeného na manuálnej práci a viac na rozume a inováciách. T
omuto treba vytvoriť aj ekosystém, inštitucionálne zázemie, prepájanie inovatívnych firiem a výskumu či dostupnosť financovania pre inovatívne firmy. Je to komplexná agenda, ale je to už neodkladná vec.
Aj keby sme s tým začali už dnes, nejaký čas potrvá, kým sa to prejaví. Hovoríme o horizonte niekoľkých rokov, čo dovtedy?
Nie sme v ľahkej situácii. Konsolidujeme pri vonkajšom prostredí, ktoré je slabé a ďalej slabne, či už ide o Európsku úniu alebo teraz už aj o svetovú ekonomiku. Nemôžme sa spoliehať na nejaké veľké vnútorné stimuly. Samozrejme, vždy je možnosť zvyšovať kvalitu verejných výdavkov, smerovať ich k produktívnym investíciám a podobne.
Dôležitou časťou príbehu, a v poslednom období nás toto viackrát zachránilo, sú európske fondy. Tie potrebujeme využívať rýchlejšie, efektívnejšie. Napríklad aj v tomto roku podstatná časť našej predpovede rastu závisí od úspešného čerpania z plánu obnovy.
Ak sa tieto očakávania nenaplnia, rast bude opäť len sklamaním, a to ešte väčším v porovnaní s predpoveďami a očakávaniami. Toto je v podstate taký zdroj, ktorý nám pomôže preklenúť ťažkú situáciu v najbližších mesiacoch či rokoch.
Nie je na druhej strane trochu aj výhodou byť malou otvorenou ekonomikou v možnosti flexibility či prinášania zmien?
Áno, je možné povedať, že ako malá krajina máme o čosi väčšiu agilitu v porovnaní s veľkými štátmi, kde sú procesy zložitejšie. Treba však zároveň povedať, že štruktúrou našej ekonomiky sme dosť naviazaní na jadro EÚ, konkrétne na Nemecko, kde zmeny prebiehajú pomalšie.
Avšak práve v poslednom období svitá nádej, že ľudia, ktorí to majú v Nemecku na starosti, si uvedomujú potrebu zmien a to myslenie ide správnym smerom a z tohto by sme mohli ťažiť aj my.
Treba však na to mať vnútorné predpoklady. Vždy sme sa spoliehali na dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá bola pomerne lacná. Už úplne neplatí lacnosť ani dostupnosť a sú problémy aj s kvalifikáciou.
Ak sa chceme zúčastňovať na týchto pozitívnych trendoch v rámci EÚ, treba si položiť otázku, či sme pripravení ako krajina ťažiť z týchto zmien. Či máme alebo vychovávame ten typ ľudí, ktorí budú vedieť efektívne narábať s novými vymoženosťami technológie. V tejto oblasti je veľmi veľa práce.
Vo vašej predikcii odhadujete v základnom scenári, že by mali nominálne mzdy rásť zhruba o päť percent. Tento aj ďalšie roky by mali tiež rásť reálne mzdy. Aký dosah na platy môže mať obchodná vojna?
Výhľad v oblasti miezd je do veľkej miery založený na očakávaniach rastu produktivity, najmä v priemysle, a práve tie sa nemusia naplniť. Keď ekonomika slabne, je naivné si myslieť, že mzdový rast by zostával nezmenený. To by vytváralo nové nerovnováhy, inflačné tlaky a podobne. Zrejme aj v tejto oblasti dôjde k revízii plánov v rámci firiem, ak sa do budúcnosti vyberieme tou cestou, že ekonomika bude rásť podstatne pomalšie.
Nominálne mzdy by teda rástli pomalšie, takisto aj inflácia by stúpala pomalšie. Dá sa očakávať, že ľudia by si aj napriek ekonomickému spomaleniu polepšili, čo sa týka reálnych miezd? Je to možné v tomto scenári?
V starej prognóze máme nejaké očakávané nárasty reálnych miezd viac ako percento, zrejme by ten nárast bol nižší. Nechcel by som momentálne predpovedať, kde by sa to napokon skončilo.
Nárasty by boli pomerne slabé, ale musíme si počkať na ďalšiu našu predikciu. V nej sa posnažíme v podmienkach neistoty, v akej fungujeme, aspoň načrtnúť nejaké možnosti, podľa ktorých sa budú vedieť aj ľudia lepšie zariadiť.
Hovorili ste tiež o tom, že celkovo by obchodná vojna na Slovensku mohla pripraviť o prácu približne 20-tisíc ľudí. Z pohľadu zamestnanosti sa očakávajú najhoršie dosahy v priemyselnej výrobe, vo veľkoobchode, v maloobchode či stavebníctve. Dokázal by trh práce v súčasnej situácii tých ľudí absorbovať?
Áno. Slovenská ekonomika sa už dlhšie spolieha na prílev zahraničnej pracovnej sily. Ona je aj flexibilnejšia a tie formy zamestnávania sú také, že v prípade potreby je práve tam jednoduchšie upraviť stav zamestnancov.
Tých rádovo 20-tisíc pracovných miest nie je úplne málo, ale za bežných okolností by to trh práce pravdepodobne vedel absorbovať.
Nebudeme však mať bežné okolnosti. Skôr to všeobecné ochladenie zrejme doľahne aj na ostatné časti ekonomiky. Ponuka voľných pracovných miest je momentálne stále pomerne slušná, ale zrejme aj tá oslabne, zároveň by to však nemala byť nejaká katastrofa.
Už pred Veľkou nocou došlo k prepúšťaniam vo viacerých veľkých firmách. Vidíme tak možno určité prvé lastovičky toho, že končia isté nižšie kvalifikované pracovné miesta. Tí ľudia sú však naučení pracovať a sú manuálne zruční, takže dochádza k nejakým zmenám v štruktúre?
Nedeje sa to prvýkrát. Dialo sa to už aj viackrát v minulosti. Naposledy vo väčšej miere, tak zhruba pred 15 rokmi okolo vstupu do eurozóny. Vtedy viaceré firmy pôsobiace v oblasti chemického, ale aj textilného priemyslu a podobne skrachovali a trh dokázal absorbovať týchto ľudí a vznikli nové príležitosti. Potom nasledovalo obdobie neustáleho zlepšovania situácie na trhu práce. Nezamestnanosť klesla na rekordne minimálne úrovne.
Za bežných okolností sa dá povedať, že aj v súčasnosti to patrí k určitej štrukturálnej zmene. Je to u nás asi prvý viditeľný symptóm problémov s konkurencieschopnosťou Európy ako celku. Zasahuje to možno najslabšie články priemyslu, pracujúce s pomerne nízkou pridanou hodnotou a s nižšou produktivitou.
Má to aj zaujímavú regionálnu dimenziu. Práce zanikajú v regióne a vieme, že interná mobilita na Slovensku nie je veľmi vysoká. Vieme, že pribudnú nejaké pracovné miesta v automobilovom priemysle, ale v iných častiach krajiny bude možno ťažšie preškoliť ľudí na to, aby si našli prácu inde.
Trh práce u nás je však stále veľmi silný.
Práce je zatiaľ stále dosť. Dúfajme, že obchodná vojna sa nevyhrotí do tej miery, že dôjde k nejakému príliš silnému globálnemu ochladeniu, ktoré by širšie zasiahlo našu ekonomiku, a tým by trpeli aj služby. Momentálne sú to práve služby a obchod, ktoré naberajú pracovnú silu, ktorá odchádza z priemyslu.
Mimochodom, priemysel sa zbavuje pracovnej sily už dobré dva roky. Zatiaľ sme to na číslach zamestnanosti alebo nezamestnanosti nevideli, takže prechod do iných profesií funguje. Dôležité je, aby sa to neudialo nejako príliš hromadne, príliš naraz v kontexte určitého globálneho ochladenia. To by už zrejme pocítili obyvatelia a bolo by to viditeľné aj na číslach.
Neistota na Slovensku ešte zrejme bude pretrvávať aj preto, že ideme ďalej konsolidovať. Je možné ozdravný balík naozaj namiešať tak, aby dosahy na Slovensko neboli až také dramatické?
Veľké zdroje konsolidácie sme už minuli, potenciál tam však zároveň ostáva aj naďalej. Aj na príjmovej, aj na výdavkovej strane. Je to politické rozhodnutie vlády, ako ona nastaví ten mix.
Odporúčania sú k dispozícii aj od inštitúcií, ako napríklad OECD a podobne, kde sa snažili vyčísliť konkrétne aj pre Slovensko, čo by bol taký prijateľný konsolidačný mix.
Vláda si to však musí zrátať aj politicky a zabezpečiť priechodnosť toho balíka. Z nášho pohľadu je dôležité, že ozdravovanie verejných financií bude musieť pokračovať ďalej.
Z pohľadu menovej politiky je to dôležité preto, aby sa úrokové sadzby na Slovensku vyvíjali podľa toho, ako sa vyvíjajú inde v eurozóne. Nech nemáme situáciu, že vo Frankfurte sa snažíme uvoľniť podmienky a podporiť ekonomiku a na Slovensku by v tom istom čase tie úrokové sadzby rástli.
Je to dôležité aj pre predvídateľnosť ekonomického vývoja. Verím tomu, že prvý rok konsolidácie vláda berie ako povzbudenie do ďalších krokov. Reakcie trhov na prvý konsolidačný balíček boli pozitívne. Dokázali sme sa úplne v pohode odfinancovať v priebehu minulého roka. A trhy od nás čakajú, že pripravíme ďalší balíček aj v tomto roku.
Zdroj: