Sprísňovanie sa ani zďaleka nekončí, inflačné riziká nemiznú

Inflačné riziká nielenže pretrvávajú, prehlbujú sa. Bolo preto nevyhnutné razantne pokračovať vo zvyšovaní základných úrokových sadzieb aj v októbri.

Napriek očakávanému spomaleniu rastu cien v nasledujúcich dvoch rokoch hrozí, že inflácia ostane nad našim cieľom. To nie je akceptovateľné a my potrebujeme konať. Dôsledne.

Jednoduché to nebude, riziko recesie v eurozóne je čoraz väčšie, neistota a volatilita na finančných trhoch s nami ostáva. Trh práce síce zatiaľ ostáva odolný, čo je dobrou správou, no uvidíme ako, dlho to vydrží.

Problémom je, že inflačné riziká sa rozširujú a udomácňujú. Zatiaľ čo dnes je rast cien ťahaný predovšetkým cenami energií a potravín, postupne sa k nim pridávajú ďalšie a ďalšie položky. Riziká pre infláciu sú jednoznačne smerom nahor a nie sú zanedbateľné.

Na zoznam týchto rizík sa pomaly ale isto dostáva aj fiškálna politika. Kompenzačné opatrenia zo strany vlád zmierňujúce negatívne vplyvy na domácnosti a podnikateľský sektor sú namieste a sú nenahraditeľné. Musia však byť šité na mieru, cielené a dočasné. Problémom je, že sa tak nedeje. Paušálne riešenia v sebe nesú nemalé riziká pre infláciu. Uvidíme.

Rovnako by bolo viac než vítané, aby ich sprevádzali štrukturálne reformy posilňujúce odolnosť európskej ekonomiky. Vrátane tých, ktoré zvýšia našu energetickú nezávislosť.

Naša depozitná sadzba sa naším včerajším rozhodnutím dostala na 1,5 percenta, úroveň na ktorej sme ju videli naposledy v roku 2009, keď Slovensko vstúpilo eurozóny.

V decembri a prvých mesiacoch budúceho roka pôjde ešte vyššie. V koľkých krokoch a v akom tempe, ukážu nasledujúce týždne. Už dnes je však možné povedať, že cez neutrálnu sadzbu (bez ohľadu na to, kde ju kto aktuálne vidí) prefičíme ako rozbehnutý vlak. Potrebujeme totiž dostať menovú politiku do tzv. reštriktívneho prostredia aspoň na isté obdobie.