Starší výskumný pracovník NBS Peter Tóth: Ženy na Slovensku zarobia v priemere o pätinu menej ako muži, patríme ku krajinám s najväčšími rozdielmi (stvr.sk)
Rozdiely v platoch mužov a žien sú na Slovensku pomerne značné. Patríme medzi krajiny s najväčšími rozdielmi v mzdách medzi pohlaviami, hovorí štúdia. V rebríčku sa Slovensko nachádza na chvoste spolu s krajinami ako Česko, Estónsko, Lotyšsko, Rakúsko a Nemecko. Aj v nich nájdeme pomerne veľké mzdové rozdiely medzi pohlaviami, priblížil analytik. Menšie rozdiely by sme našli v Belgicku či Luxembursku. O rozdieloch v platov mužov a žien sme sa v Ranných správach rozprávali s analytikom NBS Petrom Tóthom.
Aké sú teda tie rozdiely? Sú tie rozdiely medzi platmi žien a mužov vysoké?
Tie rozdiely sú pomerne značné, zhruba vychádzajú na úrovni 20 %. Ak zoberieme aktuálnu priemernú mzdu v hospodárstve, tak priemerná žena si môže doniesť domov zhruba o 300 EUR menej na konci mesiaca ako priemerný muž.
Ale prečo to tak je, z čoho tieto rozdiely vyplývajú?
Časť týchto rozdielov nevieme úplne vysvetliť, lebo nie všetky vlastnosti zamestnancov, ktoré sú relevantné pre mzdové ohodnotenie vieme merať číslami. Ale čo z databáz, naopak, vidíme, že ženy sa zvyknú špecializovať na určité profesie a časť tohto štatistického rozdielu vychádza práve z tejto špecializácie. Ďalším dôležitým faktorom môže byť aj vývoj miezd počas kariéry, keď v prípade, že u žien nevidíme až taký dynamický nárast miezd počas kariéry ako v prípade mužov.
Môže to byť spôsobené aj materskou rodičovskou dovolenkou, že jednoducho, keď sa žena vráti, tak premešká to obdobie, kedy sa jej kolegom plat zvyšoval a ona nastúpi za tých istých podmienok a nežiada ďalej zvýšenie platu?
Samozrejme, dĺžka tej doby, keď žena nepracuje alebo nachádza sa mimo pracovného trhu, tak je relevantné aj pre ten kariérny nárast a mzdové ohodnotenie. Takže, samozrejme, platí, že čím dlhšie je žena mimo pracovnej pozície, tak tým viac stráca.
My sme v 21. storočí, veľa hovoríme o ľudských právach, diskriminácii, je toto diskriminácia, možno o tom hovoriť, v tomto prípade?
Je to v určitom zmysle prirodzený jav, ale, samozrejme, my nechceme hovoriť o diskriminácii, lebo tá je veľmi obtiažne dokazovateľná, na základe údajov, každý sme iní ľudia a prostredníctvom čísiel je veľmi ťažké ukázať, že ide o diskrimináciu.
No ale tak istým spôsobom to diskriminácia je, keď tá žena, jednoducho, zvláda deti, rodinu, prácu doma, vracia sa do zamestnania, má znevýhodnenú pozíciu, istým spôsobom diskriminácia, aj časovú, logistickú a ešte dostane menej peňazí.
Tak táto znevýhodnená pozícia vychádza vlastne zo všeobecne zaužívaných spoločenských zvyklostí, že žena sa viac trochu stará o rodinu ako muž, takže to je v tom zmysle prirodzený jav.
Stereotypy v spoločnosti, ktoré by bolo potrebné možno trošku už posunúť. A ako sme na tom s týmito rozdielmi medzi mužmi a ženami u nás v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami?
V týchto rebríčkoch sme na chvoste spolu s podobnými krajinami ako Česko, Estónsko či Lotyšsko alebo aj Rakúsko a Nemecko, kde tie mzdové rozdiely sú pomerne výrazné. Naopak, menšie rozdiely sú zaznamenávané v krajinách ako Belgicko a Luxembursko.
Nakoľko výrazným faktorom je v tomto vek? Ešte stále platí, že napr. žena po päťdesiatke je už takmer nezamestnateľná, ak príde o prácu?
Nie tak úplne, najväčšie mzdové rozdiely medzi porovnateľnými zamestnancami a zamestnankyňami vidíme zhruba po tej tridsiatke a štyridsiatke a po tej päťdesiatke sa tie rozdiely už začínajú vymazávať.
Dnes už ale mnohé firmy prichádzajú na to, že práve v tom, nechcem povedať, vyššom veku a povedzme po päťdesiatke, je veľmi produktívnym zamestnancom, pretože už ju neťaží tá starostlivosť o deti a o rodinu, má kvalifikáciu, má skúsenosti, má vzdelanie a vie sa tej práci viac venovať.
Áno, súhlasím s týmto javom, určite to vidíme aj v našich dátach.
Aké vzdelanie alebo akú úlohu tu zohráva vzdelanie?
V tomto vzťahu platí, že čím vyššie dosiahnuté vzdelanie, tak tým sú tie mzdové rozdiely potom menšie.
Znamená to, že v lepšie platených pozíciách, ako je napr. oblasť IT, tam sa to zmazáva?
Áno, v porovnaní s ostatnými profesiami tam môžu byť menšie rozdiely, áno.
Vy ste bankár, tak ako je to v bankovníctve?
V bankovníctve tiež platí, že priemerné dosiahnuté vzdelanie je skôr vyššie, takže aj v tomto sektore platí, že tie mzdové rozdiely by mali byť menšie ako vo zvyšku hospodárstva.
Ako hodnotíte konkurencieschopnosť medzi ženami?
Tak aj v prípade žien platí, že niektoré majú väčší prirodzený talent pre budovanie kariéry, ale je to v zásade zručnosť, ktorá sa dá určitým spôsobom naučiť, takže v tomto smere by asi pomohli špecializované školenia pre ženy alebo odovzdávanie skúseností úspešnejších žien pre ostatné dámy.
To si nemyslím, pretože žena, ktorá zvláda rodinu a deti, má tak vymakanú logistiku, že žiaden muž sa možno nechytí, ale o tom niekedy inokedy. Dajú sa tieto mzdové rozdiely, keďže sme pri nich, nejako vyrovnať, dosiahnuť tú ideálnu rovnováhu, sú na to nejaké spôsoby, odporúčania napr. z tých úspešnejších krajín?
Úplne vymazanie týchto rozdielov asi nie je úplne realistické, keď sa pozrieme na skúsenosti aj možno vyspelejších krajín, ale v našom prípade je tam určite nejaký priestor ešte na zníženie mzdových rozdielov.
Pomohla by, naopak, možno pozitívna diskriminácia, o ktorej sa často hovorí, že mať kvóty na to, koľko žien a kde má byť zamestnaných?
Samozrejme, ak by všeobecné spoločenské štandardy by sa vyvíjali v tomto smere, tak určite by to napomohlo k zníženiu rozdielov.
Možno je to aj tým, že v parlamente a vo vláde je menej žien. Aký vývoj očakávate do budúcnosti?
Do budúcnosti sa dá očakávať len veľmi pozvoľný trend ako nastúpený trend v smere znižovania týchto rozdielov, ale ďalšou výzvou tejto oblasti môže byť aj príchod nových moderných technológií, najmä v súvislosti s umelou inteligenciou, automatizáciou alebo robotizáciou, takže kvôli tomu sa niektoré profesie zrejme zmenia a otázkou je aj, že ako si s tým poradia muži aj ženy, ale určite najdôležitejším faktorom bude vzdelanie v tejto oblasti.
Vzdelanie vám nikto nevezme, už naši rodičia to hovorili. Veľmi pekne vám ďakujem za návštevu v štúdiu Ranných správ, Peter Tóth, vďaka.
Prečítajte si viac v publikácii: