Výkonný riaditeľ úseku menovej politiky a bankových obchodov NBS M. Horváth: Čína už nie je len lacný dodávateľ súčiastok a pre nemeckú ekonomiku je to problém (Denník N)
Ekonomický model, v ktorom Čína zastávala úlohu lacného dodávateľa surovín a súčiastok a konzumenta prémiovejších produktov z Nemecka, už prestáva platiť. Čína sa vypracovala do pozície konkurenta, to dolieha na výkonnosť nemeckej ekonomiky, a tým aj našej, hovorí bývalý minister financií úradníckej vlády Michal Horváth. Po vzniku Ficovej vlády sa vlani na jeseň vrátil do Národnej banky Slovenska a dnes je jej výkonným riaditeľom. Aj s kolegami hľadajú odpovede na otázky, ako naštartovať inovácie a rast produktivity, ktorý sa v poslednom období zasekáva, ale je nevyhnutný, aby sme sa dokázali z tohto obdobia nejako vyhrabať.
„Aj v Nemecku budú v nasledujúcich rokoch hľadať odpovede, ako s touto situáciou naložiť. Dovtedy sa treba pripraviť na pomalší rast výkonnosti,“ hovorí.
Michal Horváth v rozhovore takisto hovorí, že:
- najrizikovejším opatrením v konsolidačnom balíčku aj z hľadiska vplyvu na ekonomiku je transakčná daň;
- vláda sa časom bude musieť dopracovať k šetreniu na výdavkoch;
- dlhodobý rast slovenskej ekonomiky je prinajlepšom niekde okolo dvoch percent.
eNkonomika podcast
Je to už viac ako rok, čo ste boli ministrom financií úradníckej vlády. Aký to bol pre vás rok?
Vrátil som sa do Národnej banky Slovenska a pokračujeme v budovaní modernej centrálnej banky, ktorá sa pozerá dopredu a snaží sa predvídať výzvy a príležitosti, ktoré nás čakajú v najbližšom období.
Vnímali ste to tak, že ste sa z turbulentnejšej pozície vrátili na pokojnejšie miesto?
Jedna z vecí, ktorú so sebou pozícia ministra financií prináša, je podstatne viac stresu, takže ten odpadol. Čo sa týka počtu odpracovaných hodín alebo zanietenia, v tom až taký rozdiel nie je, ale stres je dosť podstatný rozdiel.
Aký to bol rok pre vládu Roberta Fica?
My ako Národná banka Slovenska sme od nástupu vlády komunikovali, že je dôležité, aby sa postavila čelom k niektorým výzvam, ktoré Slovensko momentálne ohrozujú. Jednou z výziev je dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Banková rada opakovane volala po kredibilnom pláne konsolidácie. Myslím si, že z hľadiska ekonomiky to poznačilo veľkú časť tohto roku. Nakoniec konsolidačné opatrenia prišli, spravili sme dôležitý krok na ešte veľmi dlhej ceste k ozdraveniu verejných financií. Ale je to dôležitý krok a v Národnej banke Slovenska sme ho privítali.
Robert Fico hovorí, že vláda musí konsolidovať, pretože „upratuje bordel“, ktorý vo verejných financiách zanechali bývalé vlády. Tvrdí, že po troch rokoch bačovania Hegera, Matoviča a Ódora, dostala jeho vláda najhoršie verejné financie v Európskej únii, kým oni v roku 2020 odovzdali verejné financie „v perfektnom stave“. Ako vnímate také vyjadrenia?
Nemyslím si, že by som mal zo súčasnej pozície komentovať politické vyjadrenia. Nechcem sa zapájať do týchto politických prestreliek. Nie som ich adresátom a nemyslím si ani, že sa týkajú môjho pôsobenia. Ľudia, na ktorých sú tieto výroky mierené, konkrétne aj Ľudovít Ódor, sa vedia brániť a vedia sa oprieť aj o relevantné údaje a fakty.
Problémy vo verejných financiách sa kumulujú už dlhšie. Je to mix aj politických rozhodnutí, aj okolností, ktoré zasiahli našu ekonomiku, a udržateľnosť verejných financií je v takom stave, v akom je. Už od nástupu do ministerskej funkcie som komunikoval, že situácia je veľmi zlá a bude potrebné robiť opatrenia. Teraz je dôležité, aby sme sa na tieto opatrenia smerom do budúcnosti zamerali.
Predsa len sa spýtam, keď počujete takéto vyjadrenia, dvíha vás to zo stoličky? Spolu s vami sa do Národnej banky Slovenska vrátili aj vaši dvaja štátni tajomníci. Rozprávate sa o tom, krútite hlavou či si to nevšímate?
S čistým svedomím môžem povedať, že počas nášho pôsobenia na ministerstve sa s verejnými financiami hospodárilo účelne a efektívne. Tieto fakty a okolnosti sú každému známe. Pole našej pôsobnosti bolo značne limitované. Čiže beriem to ako súčasť dnešnej politiky.
Ako sa darí súčasnej vláde ozdravovať verejné financie?
Konsolidačným balíčkom, ktorý predložila do parlamentu, v najbližšom období vstúpi do platnosti a bude sa uplatňovať v roku 2025, robíme ako krajina jeden dôležitý krok v procese nevyhnutného ozdravenia verejných financií. Dôležité je, aby na tento prvý krok potom nadväzovali ďalšie. Tá cesta je pomerne dlhá, je dôležité to rozfázovať tak, aby to bolo pre spoločnosť únosné.
Vláda Roberta Fica je pri moci už vyše roka. Zopár opatrení na zníženie deficitu síce prijala hneď, no hneď aj zvýšila výdavky. Nemala prísť s riadnou konsolidáciou už od januára tohto roku?
Pozrite sa, rozloženie konsolidácie v čase a jej štruktúra je politickým rozhodnutím a rozhodnutím vlády. Aj medzi opatreniami, ktoré boli prijaté na konci minulého roku, sú také, ktoré majú strednodobý vplyv na verejné financie, čiže ich okamžitý vplyv nie je viditeľný. Takže prispievajú k tomu, že naše deficity sa v ďalších rokoch budú znižovať. Prvý krok sa však odložil na rok 2025. Je dobré, že po trajektórii ideme správnym smerom, ale bude to dlhá cesta.
Presvedčil vás konsolidačný plán vlády na budúci rok?
Zjavne upokojil trhy, zjavne presvedčil ratingové agentúry. Treba si pripomenúť, že pred viac ako rokom boli vážne obavy o to, či si ako krajina dokážeme v očiach investorov udržať dôveryhodnosť, ktorú sme mali. Prijatý balíček nám dáva priestor na to, aby sme nemuseli konať pod tlakom a mohli ďalšie opatrenia prijímať premyslene.
Podnikatelia sa najviac obávajú transakčnej dane. Vláda sa pri tejto dani inšpirovala v Maďarsku. Čo si o takej dani myslíte?
Vnímame ju ako opatrenie, ktoré je asi najrizikovejšie aj z hľadiska vplyvu na verejné financie, aj na ekonomiku. Je tam veľa neznámych, nevieme, ako na to firmy napokon zareagujú. Nevieme, aký vplyv bude mať na ich správanie, čo sa týka zamestnanosti alebo cien. Je ťažké vyhodnotiť vplyv tohto opatrenia.
Zároveň rozumiem, prečo je súčasťou balíka. Očakáva sa, že táto daň prispeje viditeľným spôsobom ku konsolidácii. Iste sa dalo polemizovať, aké alternatívne opatrenia sa dali prijať, ale rovnako sú aj opatrenia mimo sféry tých bežných, ktoré mohli toto opatrenie nahradiť. Je to veľká neznáma, až v praxi uvidíme jej dosahy.
Je riziko, že firmy a podnikatelia si vyberú dopredu radšej viac hotovosti?
Nechcem o tom špekulovať. Máme s takým opatrením málo skúseností, dokonca ani maďarský príklad nie je prevoditeľný na podmienky Slovenska. Jedna vec, o ktorej sa hovorí, je, že by to mohlo viesť k zvýšenému používaniu hotovosti v ekonomike. Uvidíme.
Ešte stále nie je doriešené zvyšovanie platov zdravotníkov. Po tom, čo viac ako tritisíc nemocničných lekárov dalo výpovede, vláda navrhuje, aby sa záchranárom a sestrám platy zvyšovali tak, ako zaručuje zákon, a lekárom namiesto takmer desiatich percent o zhruba sedem percent. Čo si o tom myslíte?
Popri otázke inovácií a produktivity a popri stave verejných financií je práve výkonnosť zdravotníctva oblasť, kde máme veľké resty a kde máme čo doháňať. Jeden z problémov v oblasti zdravotníctva je aj nedostatok personálu, ale na konci dňa je to rozhodnutie vlády, ako pristúpi k zosúladeniu týchto cieľov, ako si to načasuje, ako postaví proti sebe rôzne potreby. Potreba ozdraviť verejné financie je však takisto akútna.
Premiér s ministrami sa tento týždeň vrátil z týždennej pracovnej cesty v Číne. Témou podľa Fica bola napríklad baterkáreň pri Šuranoch, výstavba tunela pod Karpatmi či oprava mostov. Je podľa vás potrebné, aby slovenská vláda udržiavala taký kontakt s Čínou?
Vzhľadom na otvorenosť našej ekonomiky je veľmi dôležité, aby sme udržiavali kontakt s našimi kľúčovými obchodnými partnermi a Čína je dôležitým partnerom aj na strane vstupov aj na strane výstupov, osobitne pre niektoré odvetvia v našej ekonomike. Samozrejme, väčšina nášho obchodu je orientovaná inam, ale Čína je dôležitý partner. Aj počas pandémie sme si zažili, že menšie či väčšie problémy v Číne sa rýchlo premietli do problémov u nás. Aj v zotavení ekonomiky, ktoré čakáme, má zohrať kľúčovú úlohu. Rozprávať sa s Čínou sa iste oplatí a tento dialóg treba viesť aj cez relevantné európske štruktúry. Predsa len vo väčších otázkach obchodnej politiky je dobré vystupovať jednotne v rámci Európy.
Staronovým prezidentom Spojených štátov bude Donald Trump. V kampani hovoril takisto o tom, že chce aj na dovoz európskych produktov uvaliť minimálne desaťpercentné clá. Čo môže znamenať Trumpovo víťazstvo pre európsku, a teda aj slovenskú ekonomiku?
Pokiaľ ide o Spojené štáty, už dlhší čas sledujeme posun v oblasti pohľadu na svetový obchod. Nad globálnym systémom, ktorý bol založený na čoraz intenzívnejšom obchodovaní v rámci spoločne uznávaných pravidiel, sa už zmráka dlhšie. Posun sa deje od čias, keď bol Donald Trump prezidentom prvýkrát. Pre rast v eurozóne ani výkonnosť našej ekonomiky to nie je dobré. Nárast prosperity, ktorý sme tu mali za posledné dekády, do veľkej miery súvisel práve s globálnym systémom, ktorého sme sa aj prostredníctvom Európskej únie stali súčasťou a momentálne nemáme náhradu.
Narušenie medzinárodných obchodných vzťahov bude mať zrejme citeľný dosah aj na vývoj v Európe a na Slovensku. Otázkou je vždy miera, do akej sa budú tieto vzťahy narúšať, a myslím si, že o tomto boli aj voľby. To, čo sa teraz odborne volá fragmentácia globálneho obchodu, vyzerá byť ako dlhodobejší a aspoň nateraz nezvratný proces. Na Slovensku a aj v rámci Európy musíme nájsť na to odpovede.
Až v takej dobrej kondícii však nie je Nemecko a jeho problémy môžu ovplyvniť aj slovenskú ekonomiku. Pesimizmus panuje najmä medzi automobilkami, napríklad Volkswagen plánuje uzavrieť po prvýkrát v histórii fabriku v domovskej krajine. Ako je na tom nemecká ekonomika, ktoré odvetvia majú problém?
Je to širší problém, ale veľká časť toho je koncentrovaná do priemyslu a v rámci neho aj do automobilového priemyslu. Už som naznačil, že máme veľmi vážny problém s ekonomickým modelom, ktorý sme tu mali nastavený. Napríklad Čína v tomto modeli zastávala úlohu lacného dodávateľa surovín a súčiastok a, naopak, konzumenta prémiovejších produktov, ktoré vyrábal nemecký priemysel a nepriamo jeho odnože aj u nás.
Postupne sa dostávame do situácie, keď sa Čína z tejto pozície dodávateľa a spotrebiteľa vypracovala do pozície konkurenta a toto dolieha na výkonnosť nemeckej ekonomiky. Osobitne v situácii, keď náklady na výrobu energií v Európe sú dvojnásobné oproti Spojeným štátom alebo iným kútom sveta, s ktorými Európa súťaží.
Zároveň vieme, aký je náš regulačný model, sociálny model v Európe. Tieto veci predstavujú ťarchu, ktorá rast spomaľuje, a neúmerne to dolieha na nemeckú ekonomiku, ktorá si postavila svoj príbeh na tejto otvorenosti. Myslím si, že aj v Nemecku budú v nasledujúcich rokoch hľadať odpovede, ako s touto situáciou naložiť. Dovtedy sa, bohužiaľ, treba pripraviť na to, že rast výkonnosti aj v Nemecku, aj u nás bude pomalší, ako sme si to predstavovali v predošlých rokoch.
V čom napríklad Čína získala oproti Európe náskok? Sú to elektroautá a čo ešte?
Dosť podstatnú úlohu zohráva, že kým v Európe sme trošku zaspali s investíciami vo všeobecnosti a osobitne s investíciami do vedy a výskumu, v Spojených štátoch a v Číne bol v tejto oblasti obrovský boom. Čína nás v mnohom predbehla a je konkurentom nielen v oblasti elektromobilov, ale v čoraz väčšom okruhu tovarov, v ktorom Nemecko a Európa mali po dlhé roky výraznú konkurenčnú výhodu.
Ako rýchlo sa to dá dohnať?
Nechcel by som byť defetistický, že je to celé všetko stratené, že nemáme šancu. Máme, len by sme mali začať konať a každý deň, ktorý odkladáme, návrat prosperity odsúva. Na úrovni EÚ sme mali nedávno celkom vážne správy dvoch prominentných bývalých politikov, osobitne Draghiho správu a správu Lettiho. Obidve mieria na oblasť konkurencieschopnosti, inovácií v Európe a je tam veľmi veľa materiálu na zamyslenie sa pre novú administratívu v Bruseli. Myslím si, že celkom dobre identifikujú oblasti, kde to „môžeme vzdať“, lebo už sme tak pozadu, že radšej to nechajme robiť tých, ktorí to vedia robiť lepšie, a naopak, kde by sme mohli získať konkurenčnú výhodu. Osobitnú oblasť tu tvoria zelené investície alebo odvetvia ekonomiky zamerané na klimatickú tranzíciu.
Aj v NBS sa chceme viac zamerať na témy ako starnutie obyvateľstva, otázka klimatických zmien, rozpadu svetového obchodu. Ako by sme vedeli v Európe zmeniť veci tak, aby sme naštartovali inovácie, rast produktivity, ktorý sa v poslednom období zasekáva a je nevyhnutný, aby sme sa vedeli z tohto obdobia nejako vyhrabať. Nebude to ľahké, na ceste nás čaká protivietor, ako je starnúce obyvateľstvo. Keď sa pozrieme na fakty, spoločnosť, ktorá starne, prináša rôzne prekážky v oblasti rastu produktivity. Ak by sme problém riešili migráciou, aj tam to môže mať aspoň dočasne negatívne vplyvy na rast produktivity v ekonomike. V tomto svete musíme nájsť viac odpovedí a jedna z nich je, že budeme viac spolupracovať v rámci bloku.
V tomto aj budúcom roku predpokladáte 2,5-percentný rast slovenskej ekonomiky. Čo jej najviac pomáha?
Momentálne je to spotreba, aj keď rastie menej, ako by mohla vzhľadom na rast reálnych miezd, ktorý máme. Bohužiaľ, exportná výkonnosť je slabá. Očakávame, že sa síce bude trošku zlepšovať, ale stále tam budú problémy vyplývajúce aj z naviazanosti na Nemecko. Pri zverejnení našej predpovede na jeseň sme hovorili, že tých 2,5 percenta patrí medzi optimistické odhady. Je to založené aj na očakávaní, že svetová ekonomika pôjde ďalej celkom dobre a že Európa bude mať schopnosť zúčastniť sa tohto slušného globálneho rastu. Tam vidíme výrazné riziká, takže nevylúčil by som, že v ďalších predpovediach znížime odhad rastu.
Musíme si zvykať na to, že toto budú štandardné rasty našej ekonomiky a že bude rásť aj pomalšie?
Keď sme sa pred pol rokom pozerali na dlhodobý rast, videli sme to niekde prinajlepšom okolo dvoch percent, čo je podstatne nižšie ako miery rastu, na ktoré sme boli zvyknutí v minulosti, a len o čosi vyššie, ako sú rasty pre eurozónu. Z toho vyplývala aj vízia pomerne pomalého dobiehania životnej úrovne západných krajín. Musím povedať, vo svetle všetkého, čo sa deje, že na úrovni eurozóny aj u nás zrejme dôjde k prehodnoteniu aj tohto odhadu. Momentálne máme málo argumentov, prečo by mohol byť rast rýchlejší.
Ako budú rásť platy v najbližších rokoch?
Záleží na tom, ako sa na to pozeráme. V nominálnom vyjadrení očakávame v tomto roku a ešte aj v budúcom roku rast platov na pomerne slušnej úrovni. Stále vychádzame z obdobia vysokej inflácie a toho, že úpravy platov majú u nás nejakú zotrvačnosť. Do veľkej miery sa pozerajú na to, že sme tu mali pár rokov vysokú infláciu. Ak v budúcom roku reálne príjmy porastú, tak veľmi málo, ale v nasledujúcich rokoch by sme mali cítiť aj nejaký nárast reálnych platov. Nebudú to však veľmi vysoké čísla.
Vláda chce do volieb znížiť deficit rozpočtu na tri percentá hrubého domáceho produktu. Mala by preto prijať ďalšie konsolidačné balíčky. Ako úradnícka vláda ste pripravili stovku rôznych opatrení, takzvané lego kocky, ktoré by mohli slúžiť ako konsolidačné opatrenia. Bude pre vládu jednoduché zostaviť ďalší konsolidačný balíček?
Aktuálny balíček je podľa našich prepočtov väčší, ako je potrebné na dosiahnutie vládou deklarovaného cieľa v budúcom roku. Vláda si vytvorila vankúš na ďalšie míňanie. Z hľadiska ďalšej konsolidácie je dôležité, aby dodatočné výdavky, ktoré zrejme prídu v budúcom roku, boli v čo najväčšej miere prechodného charakteru. Rozumiem tomu, že konsolidácia aj uvoľnenie cien energií si vyžiadajú nejaké kompenzačné opatrenia, ale je dôležité, aby tieto opatrenia boli dočasné a cielené. Takýmto spôsobom by konsolidácia v ďalších rokoch mohla pokračovať bez ďalších výraznejších opatrení. Zároveň je jasné, že sú tu aj potreby trvalého dodatočného financovania.
V rámci lego kociek sú aj ďalšie opatrenia na strane výdavkov, ktoré sme označili za zložitejšie z hľadiska ich zavedenia. Predpokladám, že časom sa k nim budeme musieť dopracovať.
Hovoríte o tom, že ďalšiu veľkú konsolidáciu už nie je možné urobiť bez výraznejšieho škrtania výdavkov?
Možné to zrejme je, vzniká tam však možnosť preklopiť váhu konsolidačných opatrení viac na stranu výdavkov. Ale to je opäť politická otázka.