ECB uplatňuje symetrickú definíciu cenovej stability, podľa ktorej je vysoká inflácia pre hospodárstvo rovnakou hrozbou ako deflácia. V súčasnom období slabého hospodárskeho rastu a nízkej inflácie už samotný nástroj stanovovania úrokových sadzieb nestačí na to, aby mieru inflácie posunul na úroveň bližšiu 2 %. Ak by ešte bol priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, ECB by ich už medzičasom znížila. Keďže však túto možnosť nemala, jediným vhodným prostriedkom na dosiahnutie podobného výsledku bol pre ňu program nákupu aktív. V záujme plnenia svojho mandátu musí ECB využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii.