Dlhotrvajúci väčší energetický šok je pre ekonomiku nebezpečný. Krátkodobé a mierne zdraženie ropy alebo plynu zvyčajne zvýši infláciu len dočasne a jeho vplyv časom odznie. Dnes už je však zrejmé, že ekonomické dôsledky konfliktu na Blízkom východe sú značné a budú mať dlhšie trvanie.

Dôsledky energetického šoku v ekonomike sa môžu prejaviť na viacerých miestach a v rôznej intenzite. Drahšia ropa zvyšuje ceny pohonných látok, dopravy a petrochemických vstupov. Plyn ovplyvňuje ceny elektriny, náklady priemyslu a chemickú výrobu. Výpadky v dodávkach hnojív môžu prostredníctvom zvýšených nákladov poľnohospodárov neskôr zasiahnuť potraviny. K tomu sa pridáva zhoršené fungovanie logistiky, vrátane vyšších nákladov na poistenie a väčšej neistoty pri dodávkach, čo môže cenové tlaky ďalej zvyšovať.

Riziko pre infláciu by výrazne vzrástlo, ak by sa aktuálny vývoj začal postupne premietať do očakávaní na ďalšie roky a mzdových požiadaviek. Firmy by mohli častejšie a vo väčšej miere prenášať zvýšené náklady do koncových cien a domácnosti zasa žiadať vyššie mzdy ako kompenzáciu rastúcich životných nákladov. Doterajšie dáta však nenaznačujú, že by sa tento scenár napĺňal. Rast cien v službách sa nezrýchľuje, vo vývoji miezd nevidno novú vlnu plošného zvyšovania platov a jadrová inflácia je stabilná. Situácia teda zatiaľ nepripomína návrat k predošlému energetickému šoku po ruskom útoku na Ukrajinu v roku 2022.

Výsledky prieskumov medzi firmami a domácnosťami však naznačujú, že inflačné tlaky môžu v najbližších mesiacoch zosilnieť. Kým dlhodobé inflačné očakávania ostávajú ukotvené, tie krátkodobé viditeľne poskočili. Firmy čoraz viac počítajú s tým, že zvýšené náklady premietnu do cien pre zákazníkov. Ďalším faktorom, ktorý môže zvyšovať inflačné tlaky, sú problémy v dodávateľských reťazcoch, ktoré sa podľa firiem už začínajú prejavovať. Snaha o predzásobenie môže ich negatívny vplyv na infláciu ešte posilniť.