• Rýchly komentár
• Inflácia

• Karmažin Branislav
  expert analytik makroekonómie

Podľa rýchleho odhadu inflácie meranej indexom HICP spotrebiteľské ceny v porovnaní s marcom vzrástli o 0,4 %, čo medziročnú mieru inflácie zvýšilo na 4,0 % (graf 1). Za očakávaniami jarnej predikcie NBS napriek tomu zaostala o 0,3 percentuálneho bodu (graf 2), najmä vďaka potravinám a službám.

Inflácia v eurozóne v apríli zrýchlila na 3,0 % z marcových 2,6 %. Slovensko má vďaka miernejšiemu vplyvu cien energií až siedmu najvyššiu infláciu spomedzi krajín eurozóny. Na čele rebríčka je Bulharsko, kde rast cien prevýšil 6 %.

Ceny potravín vrátane alkoholu a tabaku[1] v apríli mierne poklesli (graf 3). Po ich predošlom historicky najväčšom marcovom poklese, ktorý súvisel aj so zvýšenou konkurenciou medzi reťazcami pred Veľkou nocou, sme naopak čakali v apríli návrat k ich medzimesačnému rastu. Kompenzovalo by to výrazný pokles cien v predchádzajúcich dvoch mesiacoch. Tento predpoklad sa nenaplnil pravdepodobne aj v dôsledku pokračujúceho poklesu cien rastlinnej či živočíšnej výroby, ako aj nižších odbytových cien slovenských potravinárov pre domáci trh (graf 4). Vzhľadom na aktuálne turbulencie na trhoch s energiami a inými vstupmi pre poľnohospodárstvo bol takýto vývoj prekvapivý, no vyššie náklady by sa s časovým oneskorením mali v cenách prvovýroby a priemyselnej výroby prejaviť.

[1] Potraviny vrátane cien alkoholu a tabaku sú pre zjednodušenie v celom texte uvádzané ako potraviny.

Rast cien energií v porovnaní s obdobím od vypuknutia konfliktu v Perzskom zálive nie je zatiaľ taký dramatický ako v niektorých krajinách EÚ. Ceny energií na Slovensku v porovnaní s marcom vzrástli na základe rýchleho odhadu o 2,4 %. Vplyv drahšej ropy na infláciu je v súčasnosti relatívne miernejší aj vzhľadom k nižšiemu podielu výdavkov na pohonné látky (napríklad v porovnaní s Luxemburskom). Ceny pohonných látok bez daní na čerpacích staniciach sú na základe údajov Európskej komisie aktuálne nižšie ako v ostatných krajinách V4, ale najvyššie vrátane daní.

Tempo rastu cien služieb a bežných tovarov v obchodoch sa spomalilo už druhý mesiac po sebe. Práve vývoj v službách najviac prispel k spomaleniu tzv. jadrovej inflácie HICP, ktorá  zachytáva vývoj cien bežných tovarov a služieb. Do cien sa z nákladovej strany premieta slabnúci rast miezd, ale brzdí ich aj slabý spotrebiteľský dopyt, na ktorý poukazujú odpovede firiem v  prieskume  ekonomického sentimentu (ekonomických nálad) najmä v obchode. Jadrová inflácia dosiahla v apríli podľa rýchleho odhadu úroveň 3,6 %, čo je aj napriek jej spomaleniu jedna z rýchlejších spomedzi krajín eurozóny. 

Predpokladáme, že celková inflácia HICP v máji zvoľní na 3,8 %. Cenový vývoj je však naďalej ovplyvnený prostredím veľkej neistoty spojenej s geopolitickým pnutím, čo sa môže  prejaviť v cenových rozhodnutiach.