Prekvapivé zlacnenie potravín drží infláciu na dvojročnom minime
Aj v septembri držali infláciu pod kontrolou potraviny. Ich nečakané zlacnenie bolo najväčšie pre tento mesiac od vstupu Slovenska do eurozóny, čo vyvážilo vplyv drahšieho benzínu a nafty na čerpacích staniciach. Inflácia preto zostala stabilná, no už v októbri očakávame jej mierne zvýšenie.
Podľa rýchleho odhadu Eurostatu spotrebiteľské ceny v priemere v porovnaní s augustom vzrástli o 0,2 %. Medziročná inflácia meraná indexom HICP však ostala stabilizovaná na 3,1 % (graf 1), čo je najnižšia úroveň od septembra 2024. Ceny zároveň rástli pomalšie, než sme predpovedali v jesennej predikcii. , najmä v dôsledku vývoja cien potravín.
Graf 1
Flash inflácia HICP a jej štruktúra(medziročne v %, príspevky v p. b.)
Graf 2
Štruktúra spomalenia/resp. zrýchlenia inflácie HICP (príspevky k spomaleniu/zrýchleniu v p. b.)
Po troch medzimesačných poklesoch cien potravín sme v septembri očakávali aspoň spomalenie tohto trendu. Naznačoval to aj rast cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch v auguste a septembri. Napriek tomu ceny potravín v obchodoch zaznamenali najvýraznejšie septembrové zlacnenie od roku 2009, ktoré medziročný pokles ich cien prehĺbili na -2,2%.
Pokles cien agrokomodít pretrvávajúci do júla bol hlavným faktorom, ktorý držal ceny potravín počas roka 2026 pod kontrolou. Jeho priaznivý vplyv však môže postupne odznievať. Sucho a slabšia úroda prispeli k tomu, že ceny agrokomodít opäť výraznejšie rástli. Na ceny potravín by mali postupne pôsobiť aj drahší plyn a nafta, ktoré zvyšujú náklady poľnohospodárov a potravinárov.
V augustových údajov o cenách výrobcov však zatiaľ nevidieť, že by sa sa tieto faktory výraznejšie premietli do cien (graf 4). Jedným z dôvodov sú stále dostatočné zásoby obilnín u domácich potravinárov.
Kým potraviny infláciu tlmili, ceny energií na ňu pôsobili opačne. Zvýšené ceny ropy sa premietajú do cien benzínu a nafty vo všetkých krajinách Eurozóny. Ak by pohonné látky na slovenských čerpacích staniciach v septembri nezdraželi, celková inflácia by bola nižšia ako v auguste (graf 2). Vysoké ceny pohonných látok sa pritom premietnu oneskorením do rastu cien tovarov a služieb. Drahší benzín a nafta tak mnohým domácnostiam berú časť úspor z lacnejších potravín.
Ostatné zložky inflácie významnejšie prekvapenia zatiaľ nepriniesli. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa ceny služieb a bežných tovarov v obchodoch (tzv. priemyselné tovary bez energií), v septembri na medziročnej báze mierne zrýchlila k 3,5 %. Rast cien v službách ostal rovnaký ako v auguste, no zdražovanie bežných tovarov sa v dôsledku rastúcich dovozných cien zrýchlilo. Vývoj jadrovej inflácie je naďalej v súlade s našimi očakávaniami.
V októbri by malo zdražovanie pohonných látok vrcholiť a súčasne bude silnieť vplyv zrýchlenia dovozných cien. Celková inflácia sa preto zrejme mierne zrýchli na 3,2 %. V roku 2026 predpokladáme priemernú infláciu na úrovni približne 3,6 %.
Graf 3
Rozptyl medzimesačného vývoja cien potravín (medzimesačná zmena v %)
Graf 4
Vývoj cien agrokomodít, výrobných cien a potravín (medziročne v %)
Potraviny vrátane cien alkoholu a tabaku sú pre zjednodušenie v celom texte aj grafoch uvádzané ako potraviny.
Rýchle komentáre nie sú oficiálnym stanoviskom Národnej banky Slovenska. Prezentujú názory analytikov úseku menovej politiky a bankových obchodov (UMB). Šírenie je povolené bez predchádzajúceho súhlasu, avšak s uvedením zdroja „Analytici NBS“. Ak nie je uvedené inak, časové rady sú sezónne očistené použitím vlastných sezónnych modelov.
Mailing list: V prípade záujmu o zasielanie informácií o vydaní publikácií sa prihláste do mailing listu NBS.



