• Analytický komentár

• Labaj Marián
  

Návrh viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021-2027 (VFR) charakterizuje snaha získať čo najviac pridanej hodnoty pre Úniu z limitovaných zdrojov v „postbrexitovom období.“ Tá by sa mala docieliť vyššou prepojenosťou (integritou) politík, ich modernizovaním a zjednodušovaním. Poľnohospodárska politika, ktorá bola v minulosti nosnou prioritou spoločného rozpočtu, ustupuje, no aj tak by mala z nového rámca spotrebovať tretinu zdrojov. Na druhej strane reakcia na nové výzvy, akou je napríklad bezpečnosť a ochrana vonkajších hraníc, by mala posilniť alokácie voči súčasnosti na takmer trojnásobok. Slovensko by malo ostať naďalej čistým príjemcom. Avšak jeho pozícia by sa mala okrem vplyvu samotnej konvergencie regiónov zhoršiť aj znížením celkového balíka na podporu regiónov, vidieka a poľnohospodárov. Návrh vytvára však aj nové príležitosti, akými sú vyššie alokácie na vedu a inovácie, investičné nástroje pre veľkú infraštruktúru, o ktoré sa možno uchádzať kvalitnými projektmi. Očakáva sa, že odvody Slovenska by sa mali mierne zvýšiť (ako % hrubého národného dôchodku – HND), pričom odvodová štruktúra by mala byť ovplyvnená nahradením rabatu pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (UK) zavedením nových zdrojov. EK postupne zverejňuje podrobnejšie znenie návrhov sektorových politík, ku ktorým bude prebiehať diskusia a vyjednávania. O finálnej podobe rozpočtu rozhodne jednomyseľne Rada so súhlasom Európskeho parlamentu. Očakáva sa, že dohoda by mala byť schválená Radou do mája 2019.

---