Stanovisko BR NBS k P4Q-2019
Banková rada NBS prerokovala decembrovú strednodobú predikciu a konštatovala, že slovenská ekonomika je naďalej výrazne ovplyvňovaná slabnúcim zahraničným dopytom. Ochladenie globálnej ekonomiky pod vplyvom protekcionistických opatrení sa premieta predovšetkým do dynamiky priemyselnej produkcie. Sektory orientované na domáci dopyt sú zatiaľ pomerne odolné a udržujú ekonomiku Slovenska na rastovej trajektórii. Oproti predchádzajúcej prognóze však došlo k miernej korekcii smerom nadol.
Aktuálna predikcia reflektuje okrem nižšieho dopytu zo strany našich obchodných partnerov aj vyšší deficit verejných financií a mierny nárast ceny ropy. Na makroekonomický vývoj by malo pozitívne vplývať aj pôsobenie menovopolitických opatrení ECB.
Aktuálny vývoj slovenskej ekonomiky bol v 3. štvrťroku slabší v porovnaní s očakávaniami, a to najmä na strane exportu, ktorého dynamika je najnižšia od krízy. Naopak, domáci dopyt sa aktuálne vyvíja priaznivejšie, čo súvisí aj s pravidelnou veľkou revíziou štruktúry HDP. Strednodobá prognóza však predpokladá mierne negatívny vplyv slabšej ekonomickej aktivity nielen na investície, ale aj na spotrebu. Naopak, priaznivo by malo pôsobiť očakávané zrýchlenie čerpania eurofondov. V strednodobom horizonte sa predpokladá mierne oživenie zahraničného dopytu a zdroje rastu by tak mali byť približne rovnomerne rozložené medzi domácu časť ekonomiky a exportnú výkonnosť. Slovenská ekonomika by mala postupne zrýchľovať svoj rast z 2,3 % v tomto roku a 2,2 % v roku 2020 na 2,5 % v roku 2021 a 2,6 % v roku 2022, avšak miernejšou dynamikou ako v predchádzajúcej prognóze. Vplyvom opätovných revízií ekonomického rastu smerom nadol by sa mala produkčná medzera vrátiť do záporných hodnôt.
Trh práce je zatiaľ stále v dobrej kondícii. Zamestnanosť by mala v roku 2019 vzrásť o 1,3 %. V ďalších rokoch by sa mala tvorba pracovných miest výraznejšie spomaliť na 0,1 % v roku 2022. Súvisí to s demografickým vývojom, nedostatkom pracovnej sily v niektorých odvetviach, snahou firiem zefektívňovať výrobu, ale predovšetkým s ochladzovaním ekonomického rastu. Vzhľadom na to, že tieto faktory je zatiaľ možné korigovať prílevom zahraničnej pracovnej sily, nedochádza k výraznému dopadu na mieru nezamestnanosti, ktorá sa stále nachádza na nízkej úrovni okolo 6 %. Mzdový vývoj je naďalej dynamický, a to aj vplyvom administratívnych opatrení. V horizonte predikcie však bude ovplyvňovaný slabším ekonomickým rastom. V dôsledku toho by malo dôjsť aj k spomaleniu disponibilného príjmu domácností v porovnaní s predchádzajúcou predikciou.
Inflácia by sa mala po akcelerácii na 2,7 % v tomto roku postupne zmierňovať až na úroveň 1,7 % v roku 2022. Pri predpokladanom znižovaní príspevku volatilných cien potravín a energií, by mal byť rast cien tvorený dopytovou infláciou.
V reálnej ekonomike prevládajú riziká smerom nadol najmä vplyvom protekcionistických opatrení a nejasností okolo brexitu. V cenovom vývoji sú riziká vybilancované.
V prostredí slabnúceho impulzu zo zahraničia je potrebné akomodatívne nastavenie menovej politiky podporiť aj opatreniami štrukturálneho charakteru. Je potrebné zrýchliť čerpanie eurofondov najmä v oblastiach s vyššou pridanou hodnotou.
Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk, +421-2-5787 2162, +421-2-5787 2161,
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.