80. výročie úteku a Správy Wetzlera a Vrbu: v Múzeu holokaustu v Seredi uviedli striebornú zberateľskú mincu
Múzeum holokaustu v Seredi bolo miestom prvého dňa predaja striebornej zberateľskej euromince v nominálnej hodnote 10 eur. Jej motívom je Podanie Správy o nacistických vyhladzovacích táboroch Auschwitz a Birkenau Alfrédom Wetzlerom a Rudolfom Vrbom – 80. výročie.
Tridsaťdva strán informácií vstúpilo do dejín ako Vrbova a Wetzlerova správa. Stala sa jedným z najdôležitejších zápisov obyvateľov Slovenska do svetovej histórie, ktorá pravdepodobne prispela k skutočnosti, že deportácie Židov z Maďarska neboli dokonané.
Uvedenie euromince pripravili Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi, Národná banka Slovenska a Mincovňa Kremnica.
„Je viac ako symbolické, že dnes vydávaná strieborná zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 10 eur venovaná 80. výročiu podania Správy o nacistických a vyhladzovacích táboroch Auschwitz a Birkenau, je uvádzaná do života práve v autentických priestoroch bývalého pracovného koncentračného tábora v Seredi. Na mieste, ktoré nesie spomienky na tragické obdobie našich dejín a ktoré dnes slúži ako pamätník všetkým zavraždeným Židom zo Slovenska.“![]()
Dušan Jurčák, člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku platobných systémov a peňažnej hotovosti
Národná banka Slovenska chce emisiou striebornej zberateľskej euromince prispieť k spomienke na hrdinstvo dvoch statočných mužov – Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorí riskovali svoje životy, aby ako prví podali ucelenú výpoveď o živote a o zločinoch v najväčšom tábore smrti v histórii ľudstva a pomohli tak zabrániť ďalším deportáciám a zachrániť tisícky ľudských životov.
Vrbova a Wetzlerova správa
V koncentračnom a vyhladzovacom táborovom komplexe Auschwitz prišlo o život viac ako milión ľudí. Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba boli jedni z prvých, komu sa z tábora podarilo nielen ujsť, ale aj informovať svet o hrôzach priemyselného vyvražďovania. Všimli si, že sa v očakávaní nových väzňov tábor rozširuje, rozhodli sa preto urobiť všetko, aby tomu zabránili. Z tábora ušli a vydali sa na 140 kilometrov dlhú cestu na Slovensko. Do Žiliny dorazili 25. apríla 1944 a pred ilegálne činnými predstaviteľmi židovskej komunity na Slovensku podali správu o tom, čo zažili.
Zberatelia mincí-numizmatici, veľvyslanci, predstavitelia židovskej náboženskej obce, si na podujatí mali možnosť pozrieť bronzové odliatky nielen prvej ceny vo verejnej anonymnej súťaži, ale aj ďalšie ceny v poradí.
Prvú cenu za realizáciu získal akademický sochár Ivan Řehák. Na vyjadrenie reality koncentračného tábora využil symboliku zdanlivého zhluku trojuholníkových útvarov. Najväčší je tvorený plnými a prázdnymi malými trojuholníkmi a odkazuje na systém označovania väzňov. Kompozíciu dopĺňajú registračné čísla oboch aktérov a schéma plánu tábora. Na reverze sa objavuje v zrkadlovom natočení kompozičná schéma trojuholníka, spoza zvislej vertikály vybiehajú postavy oboch aktérov.
Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.