B. Reľovský: Ako zvládnuť konkurencieschopnosť v časoch obchodných vojen (stvr.sk)

Slávka Dvořáková, moderátorka
Jednou z hlavných tém tohto roka je ako zvládnuť konkurencieschopnosť v časoch obchodných vojen. Čo tzn. pre Európsku úniu a pre Slovensko? To sa pýtame riaditeľa prierezových analýz Národnej banky Slovenska Branislava Reľovského, dobrý deň prajem.

Keď hovoríme o tom, že sme sa odklonili od pôvodného plánu Európskej únie v oblasti konkurencieschopnosti, v ktorých oblastiach je táto odchýlka najväčšia a prečo?
Najväčšia odchýlka panuje dlhodobo už vo fragventovanom vnútornom trhu. Napriek tomu, že Európska únia je veľký trh, s veľkým objemom produkcie a s veľkou populáciou, vnútorná regulácia a vnútorná roztrieštenosť odvetví spôsobuje to, že nedokážeme vytvárať produkty alebo firmy nedokážu škálovať svoje produkty na jednotnom trhu omnoho efektívnejšie, ako je to napr. v Spojených štátoch amerických. Zároveň, čo musíme ale zdôrazniť je, že aj povoľovací proces alebo vysoká regulačná záťaž prináša veľké bariéry v rozvoji a v neposlednom rade, ak si pozrieme na startupové firmy, ktoré dokážu veľakrát veľmi efektívne vyvinúť nové produkty v európskom priestore, nedokážu ďalej škálovať a prinášať tieto produkty na európsky trh, lebo už tam absentujú potom kapitálové možnosti, ako rozvíjať a škálovať vlastne tú svoju produkciu do produktov a do odvetví v celom európskom priestore.

Ktoré tie faktory dnes podľa vás najviac brzdia produktivitu v Európskej únii?
Tak ako som spomenul, tá roztrieštenosť trhu primárne je dominantná hlavne v takých odvetviach, ako sú napr. telekomunikácie, energetika alebo infraštruktúra, kde je vidieť, že nedokážeme potom vzájomne prepájať tie odvetvia naprieč Európou. Zároveň máme tu slabé investície do inovácií, to je vidieť v porovnaní hlavne napr. s Čínou alebo so Spojenými štátmi a v neposlednom rade je to vysoká administratívna záťaž, povoľovacie procesy, ktoré sú veľakrát omnoho dlhšie ako napr. v Spojených štátoch alebo v iných krajinách.

Pán Reľovský, ako sa slovenského priemyslu dotýkajú nové colné opatrenia a protiopatrenia? Teda zaujíma ma najmä ten automobilový priemysel a strojársky sektor.
Slovenský automobilový priemysel je výrazne ovplyvnený pozíciou, v ktorej je. Máme tu relatívne veľký počet automobiliek, podiel automobilového priemyslu na Slovensku je veľmi vysoký, ale zároveň aj vzájomné prepojenie produktového radu so zahraničnými firmami je veľmi vysoké, z toho dôvodu akékoľvek výpadky, či už v produkcii alebo v obmedzení produkcii v iných členských krajinách alebo v iných krajinách sveta, môžu mať signifikantné výpadky na našu produkciu, či už je to ohľadom dodávok vzhľadom na to, že nedokážeme si vytvárať dostatočné zásoby, ale samozrejme potom je tam aj ten vplyv cenovej konkurencieschopnosti.

Ak by sa stalo, že sa znova sprísnia obchodné bariéry, aké sú tie také realistické scenáre pre export Slovenska?
Tak ak by sme hovorili o nejakých len miernejších dopadoch, tak tie jednotlivé firmy dokážu realokovať svoje odbytištia do krajín, kde tie odvetvia, kde tie sankcie nie sú implementované a sčasti eliminovať tie výpadky, ale ak by došlo zase na druhej strane k eskalácii tých opatrení, aby došlo k nejakej reciprocite opatrení, tak to by mohlo mať už samozrejme následne omnoho vážnejšie dôsledky.

Automobilový sektor v posledných dňoch pomerne citlivo vníma obmedzovanie dodávok vzácnych kovov z Číny, ak k tomu ešte pridáme nedostatok čipov, tak hovoria viacerí odborníci o tom, že tá situácia v sektore je naozaj kritická, môžu sa v najbližšom období takéto sektorové krízy podľa vás opakovať?
Tak vzhľadom na to, že v poslednej dobe sa takéto nástroje stavajú geopolitickou zbraňou a veľakrát tie jednotlivé krajiny cez takéto kanály sa snažia ovplyvňovať tú protistranu, tak samozrejme je to pravdepodobne, že sa to môže opakovať a vzhľadom na to, že aké budú mať jednotlivé krajiny aj postavenie v tej ekonomickej sile, tak môžu byť tie dôsledky aj rovnako významné.

Ktoré investície majú podľa vás najvyšší multiplikačný efekt, ak hovoríme o konkurencieschopnosti?
Z môjho pohľadu ide hlavne o oblasti, kde vieme omnoho efektívnejšie škálovať, tzn. ako som spomínal, je to energetika, telekomunikačný sektor, ale zároveň, čo vidíme v poslednej dobe aj hlavne v Spojených štátoch, je to výskum a vývoj, biotechnológie alebo tzv. kvantové počítače a umelá inteligencia. Čiže to má potenciál omnoho výraznejšie posunúť aj európsku ekonomiku.

Ak hovoríte o tej umelej inteligencii, hovorí sa ale aj o nedostatku infraštruktúry, nedostatok dátových centier, prenosových sústav a hovorí sa aj o nedostatku infraštruktúry v súvislosti s elektromobilitou, nabíjačky, dodávateľské reťazce. Čo považujete za kľúčovejší problém pre Slovensko?
Ja by som tú odpoveď rozdelil možno do takých dvoch oblastí. Z toho krátkodobého hľadiska, osobne to vnímame, že tá, v tej e-mobilite potrebujeme omnoho lepšiu sieť nabíjacích staníc, potrebujeme omnoho efektívnejšiu sieť, ako narábať s energiou, pokiaľ budeme vyrábať energiu z fosílnych palív, tak stále je to len polovičné víťazstvo v tranzícii na zelenú ekonomiku, čiže potrebujeme mať aj nejaké batériové úložiská, aby sme vedeli optimalizovať, kedy sa tá elektrina vyrába, kedy sa spotrebuje, takže z toho krátkodobého hľadiska vidím to a z toho dlhodobého práve tie dátové centrá a umelá inteligencia, aby sa dostala do každej firmy, tak to je kľúčové na to, aby sme v tej konkurencieschopnosti ostali s tým ostatným svetom.

Národná banka Slovenska analyzovala aj riziká tzv. lock-inu, teda situácie, keď sa veľa peňazí investuje, ale nesprávnym spôsobom. V ktorých oblastiach nám teda hrozí podľa vás najväčšie riziko?
No je to hlavne v tých oblastiach, kde ten trh európsky je veľmi roztrieštený, áno? Čiže pokiaľ budeme investovať veľa peňazí do malých projektov a neurobíme si nejaké, že také strategické rozhodnutie, čo je kľúčové pre celú európsku ekonomiku, tak toto je jedna z tých oblastí. A tá druhá príznačná možnože aj pre Slovensko je, že pokiaľ sa sústredíme na manufacturing, na výrobu s nízkou pridanou hodnotou, nepôjdeme do oblasti, ako je výskum a vývoj alebo sektor služieb, tak potom všetok to, všetko to úsilie, či už finančné alebo ľudské zdroje budeme alokovať do oblasti, ktoré nám neprinášajú až takú veľkú pridanú hodnotu.

Ako sa do strednodobého výhľadu Európskej únie premieta vojna na Ukrajine? Z pohľadu rozpočtu, dopytu po zbrojárstve a ceny surovín.
Tak v prvom rade financovanie armády je zdroj verejných financií, čiže akonáhle sa vlády jednotlivé rozhodnú, že budú viacej alokovať zdroje do tejto oblasti, tak musia hľadať zdroje financovania v tých verejných rozpočtoch, či už to bude dlhové, čo nie je moc možnože v Európskej únii až také žiaduce a priechodné a potom samozrejme sa tam musia hľadať priority, či to budeme financovať z dodatočných príjmov alebo budeme hľadať úspory v iných oblastiach, či už je to sociálna oblasť alebo možnože rozvojové projekty, ktoré možnože práve tu konkurencieschopnosť posúvajú niekde inde.

Témou posledných dní je odstrihnutie sa od ruských zdrojov. Ako zásadne nás to zasiahne?
Európska únia viac menej vo svojich strategických dokumentoch už má pripravené nejaké plány, ako postupne diverzifikovať tieto zdroje, takže pokiaľ to bude riešené dostatočne kontinuálne a v krátkodobom hľadisku, možno budú s tým spojené nejaké náklady, ale z dlhodobého hľadiska môžme mať práve benefity z toho, že eliminujeme práve tie geopolitické riziká, ktoré spôsobujú tú zraniteľnosť Európskej únie, kde sme odkázaní na malý počet zdrojov z jednej krajiny.

Aktuálnou témou summitu je aj migrácia. Má riadená pracovná migrácia potenciál zmierniť ten nedostatok pracovnej sily, ktorá je dosť značná v celej Európe?
Jednoznačne áno. Treba to samozrejme robiť premyslene, európska ekonomika starne, Slovensko taktiež, takže v tomto prípade minimálne z tohto hľadiska je tu 1 faktor veľmi podstatný. Na druhej strane, čo je potrebné urobiť, je mať cielenú migračnú politiku, aby sme vedeli veľmi efektívne si identifikovať, čo sú tie kľúčové kvalifikácie, ktoré chýbajú a zároveň mať dobre nastavený proces, ak chceme tu mať cudzinca, ktorý príde sem pracovať, aby sme vedeli veľmi rýchle jeho kvalifikáciu implementovať do národného prostredia, aby tá adaptácia tej, či už kvalifikácie, ale samozrejme aj integrácia samotného cudzinca netrvala príliš dlho, lebo potom to odrádza tých potenciálnych migrantov, aby ostali v Európskej únii.

Nadviažem na to, čo teraz práve hovoríte. Národná banka Slovenska analyzovala aj tzv. skills gap, čiže v preklade zručnostnú medzeru. Ide o to, že sa skúma, skúma rozdiel medzi požiadavkami trhu práce na isté odborné zručnosti, schopnosti a porovnáva sa to s úrovňou zručnosti, aká je reálna, dostupná na trhu, čo presnejšie vám ukazujú tieto dáta?
Naše zistenia, my sme sa snažili pozrieť sa na tie zručnosti, keď sme porovnali firmy tým, že slovenská ekonomika má hodne firiem so zahraničným vlastníctvom, tak sme sa pozreli, že ako jednotlivé firmy, aké typy tých zručností požadujú od svojich zamestnancov a vyšlo nám, že zahraničný, vo firmách so zahraničným vlastníctvom je relatívne menší dopyt po digitálnych zručnostiach pri porovnateľných profesiách. Výnimku možnože tvoria nižšie kvalifikované manuálne práce v priemysle, kde si to vyžaduje možno lepšie znalosti na operátorov alebo na pracovníkov priamo s nejakými zariadeniami, takže tam to vyšlo, že ten dopyt po digitálnych zručnostiach je vyšší, ale naopak pri vysokokvalifikovaných profesiách skôr vyšlo, že lokálne firmy majú väčší dopyt po digitálnych zručnostiach ako tie zahraničné.

Čo podľa vás najviac brzdí ponuku? Sú to, ak teda hovoríme o dostupnom bývaní, tak z vášho pohľadu, čo najviac brzdí ponuku dostupného bývania v Európe? Sú to stavebné kapacity alebo náklady na financovanie bývania, ako vám to vychádza?
Ako téma, ktorá momentálne viac rezonuje, primárne vyplýva z toho, že náklady na bývanie výrazne vzrástli za poslednú dekádu, v priemere je to niečo cez 50 % v celej Európskej únii, ale máme krajiny, či už je to napr. že Maďarsko, kde ten nárast bol viac ako 200 %, áno, čiže ten cenový faktor je dominantný. A prečo k tomu dochádza? Primárne po veľkej hospodárskej, po globálnej finančnej krízy, kríze v roku 2008-2009, ale aj po covide, investície do tohto sektora sa výrazne zredukovali a to znížilo samozrejme ponuku. A druhý faktor, ktorý je dosť výrazný je, že povoľovací proces pri týchto infraštruktúrnych celkoch je relatívne dlhý a to samozrejme potom bráni v tej flexibilite medzi dopytom a ponukou. Z toho krátkodobého hľadiska, možno za Slovensko čo my vidíme je, že po vojne na Ukrajine máme tu nejaký prílev ukrajinských migrantov, ktorí samozrejme tiež zvýšili dopyt po bývaní a to ten trh trošku samozrejme potom narušilo.

Kde by podľa vás Európska únia mala zjednodušiť svoje pravidlá, aby nestrácala tempo?
V prvom rade ide o uvoľnenie regulačnej záťaže, to je jednoznačne dominantný faktor a povoľovať, povoľovacie procesy hlavne v digitálnych oblastiach a potom, čo ešte príznačné je, pozrieť sa na to, ako napr. regulácia dát a regulácia osobných údajov brzdí rozvoj firiem v týchto oblastiach a dynomizovať jednoznačne ten jednotný trh, ktorý je výrazne roztrieštený.