en en

Európsky a Svetový deň bez áut – alternatívne formy mobility pomáhajú znížiť emisie, no tie stále rastú

22. september je svetovým a európskym dňom bez áut, ktorého cieľom je podporiť udržateľnejšie formy mobility. Prechod k alternatívnym formám mobility môže priniesť viacero benefitov ako napríklad lepšie využitie priestoru v mestách, zdravší životný štýl, menší počet dopravných nehôd a nižšie znečistenie ovzdušia vrátane emisií skleníkových plynov.

Keďže je podiel dopravy v celkových emisiách skleníkových plynov vysoký, lepšie využívanie alternatívnych spôsobov mobility môže prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality. Príspevok spaľovania palív v doprave k celkovým emisiám skleníkových plynov[1] v SR predstavoval v roku 2019 zhruba 21 % a od roku 1990 výrazne narástol.

Graf 1 Príspevky k emisiám skleníkových plynov SR (%, 2019)

Graf 2 Zmena emisií skleníkových plynov medzi rokmi 2019 a 1990 (%)



Zdroj: Eurostat, výpočty NBS

Poznámka: Bez sektora využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF), ale vrátane medzinárodnej dopravy; do sektorov priemyslu a poľnohospodárstva boli priradené priame emisie ako aj emisie zo spaľovania palív v daných sektoroch.

Zdroj: Eurostat, výpočty NBS

K emisiám v sektore dopravy prispievajú najmä automobily. Na Slovensku v roku 2019 pripadalo na tisíc obyvateľov 439 osobných áut, čo je menej než vo veľkej väčšine krajín EÚ. Napriek tomu aj na Slovensku tvorili automobily viac než polovicu celkových emisií dopravy. V čase možno navyše sledovať výrazný nárast celkových emisií súvisiacich s automobilovou prepravou podobne ako pri ľahkých nákladných vozidlách a leteckej preprave.


Graf 3 Počet osobných áut na tisíc obyvateľov (2019)

Zdroj: Eurostat

Poznámka: Za Rakúsko hodnota za rok 2018.

Graf 4 Príspevky jednotlivých foriem dopravy k emisiám v sektore dopravy (%, 2019)

Graf 5 Zmena emisií skleníkových plynov medzi rokmi 2019 a 1990 podľa formy dopravy (%)



Zdroj: Eurostat, výpočty NBS

Zdroj: Eurostat, výpočty NBS

Zelená transformácia našej ekonomiky, tak aby ďalší jej rozvoj bol zlučiteľný s naším záväzkom dosiahnutia klimatickej neutrality do polovice storočia, je jednou z hlavných výziev našej krajiny, ktorú identifikovala správa NBS Štrukturálne výzvy.


[1] Bez sektora využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF), ale vrátane medzinárodnej dopravy. Sektor LULUCF bol vynechaný pre jednoduchosť prezentácie vzhľadom na jeho záporný príspevok k celkovým emisiám. Tento vplyv sa však v čase znižuje.

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.