Guvernér NBS Peter Kažimír v rozhovore o jarnej predikcii pre TV Markíza

Národná banka Slovenska včera zverejnila najnovšiu správu o stave ekonomiky. Tá už počíta aj s dopadmi konfliktu na Blízkom východe. Aj keď je vojna geograficky vzdialená, jej následky pociťujeme aj na Slovensku. Ako vážna je situácia a čo nás čaká, odpovie Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska.

Príjemné dobré ráno, pán Kažimír. Tak povedzme si, prečo je vlastne vojna na Blízkom východe problémom, aj keď sa môže zdať geograficky ďaleko.

Päť hodín letu alebo ak chcete rozprávkovo za dvoma moriami, dvoma horami. Začnime s s trochou zemepisu. Perzský záliv, Hormuzský prieliv, krajiny zálivu. To je proste miesto na zemeguli, ktoré je príliš spojené s ťažbou a spracovaním ropy a plynu. No a samozrejme, že vojnový konflikt vytvára hrozbu nedostatku ropy a plynu, čo znamená, že to pôsobí na cenu. A zvyšovanie ceny znamená samozrejme riziko pre zvyšovanie cien ďalších produktov, služieb. Zhoršuje to náladu na investovanie, na podnikanie. No a to všetko sa samozrejme prenáša do ekonomiky nielen európskej, svetovej, ale aj slovenskej, lebo Slovensko je príliš malá otvorená krajina závislá od exportu a od výroby, ktorá je zase závislá na dodávkach náhradných dielov. A ako v dnešnom globálnom svete všetko je so všetkým spojené, tak aj takýto konflikt relatívne vzdialený od nás vytvára obrovské problémy.

Prečo bude ekonomický rast pomalší, než teda sa uvádzalo v nejakej zimnej predikcii?

V podstate som už o tom hovoril. Tie prvé týždne, mesiace tohto roku vyzerali celkom fajn. Viete, že v podstate svet nie je v najlepšej kondícii. Žijeme niekoľko rokov s vojnou na našich hraniciach. Teraz tu pribudol ďalší konflikt, ktorý síce má charakter regionálneho konfliktu, ale dôsledky sú naozaj globálne. A keďže nálada sa zhoršuje, tak aj preto sme museli prehodnotiť odhady rastu pre tento rok.

Čaká nás podobný nárast inflácie, ako to bolo pri situácii a invázii Ruska na Ukrajinu?

Áno, cestujme v čase späť do roku 2022. Vtedy to bol šok, naozaj šok, ktorý spôsobil rast cien v následných rokoch až na dvojciferné čísla, niekde k pätnástim percentám napríklad na Slovensku. A domnievame sa, že takáto repríza zlého scenáru nehrozí. Náš základný scenár hovorí o tom, že inflácia by sa mohla vrátiť v tomto roku niekde na úroveň štyroch percent. Áno, to vlastne bola inflácia alebo rast cien z minulého roku. Takže je to niečo, na čo sme boli zvyknutí, ale rozdiel je v tom, že sme predpokladali, že ceny budú postupne klesať k úrovni dvoch percent, čo je úplne normálna hranica. Takže teraz meníme trend, ideme povedzme na štyri percentá. Ak by sa konflikt predlžoval a zhoršoval z hľadiska následkov ničenia technológií a podobne, tak ten horší scenár hovorí o nejakých šiestich, siedmich percentách v tomto roku.

Čo už nie je úplne také pekné.

Pekné to nie je.

Poďme možno teraz konkrétne, pán Kažimír, porastie v tomto roku ľuďom životná úroveň?

Obávam sa, že nie. Hovoríme skôr taký eufemizmus, hovoríme o stagnácii. To znamená, v tomto roku by rast miezd mal vykompenzovať rast cien, ale v takom prípade sa nedá hovoriť o raste životnej úrovne.

Bude na konflikt na Blízkom východe reagovať aj Európska centrálna banka zvyšovaním úrokových sadzieb a dokonca dotkne sa to teda potom aj nás a slovenských bánk?

V tomto momente vám neviem odpovedať na túto otázku, ale jedno vieme úplne jasne. Každý ďalší deň tejto vojny spojený s ničením, nehovorím ani o ľudských životoch, hovorím o ničení technológií spojených s vrtami, so spracovaním ropy a plynu. Každý takýto ďalší deň zvyšuje pravdepodobnosť, že Európska centrálna banka bude musieť reagovať. A základným princípom, ako sa reaguje v takých situáciách, je zvyšovanie základných sadzieb, čo sa potom v nejakom čase prenáša samozrejme aj do výšky úročenia napríklad hypoték.​

Poďme sa pozrieť možno trošku do budúcnosti, aspoň do takej, ktorú viete nejakým spôsobom odhadnúť, predikovať, čo sa stane so slovenskou ekonomikou, ak vojna povedzme tak rýchlo neskončí. Pravdepodobne sa bavíme možno o rokoch, asi to nebudú mesiace.​

Ten lepší scenár. No viete, ono to vzniklo zo dňa na deň a zo dňa na deň to môže aj skončiť.

Bodaj by, bodaj by.

Áno, čiže ten lepší scenár hovorí o tom, že by sa v týždňoch tento konflikt mohol ukončiť a upokojiť. A ten horší scenár hovorí o tom, že tento konflikt zamrzne ako ten ukrajinsko-ruský. A v takom prípade tu budeme mať trvalé alebo na dlhú dobu prítomné riziko zvyšovania cien ropy a plynu. A opakujem, ropa a plyn je na konci dňa spojená s množstvom vecí, skoro s každodennými potrebami človeka a tým pádom tu budeme mať prítomné riziko vyšších cien a menšieho ekonomického rastu. Čiže to nie sú proste dobré scenáre. Ale ako to dopadne, nie je v rukách civilov ani ekonómov, ale v rukách militaristov, vojakov a civilov, ktorí im rozkazujú.

Aké možnosti má v tejto nepriaznivej situácii štát, aby pomáhal ľuďom a firmám?

Niektoré nástroje má. My rátame s tým, že napríklad energetická pomoc bude pokračovať aj v ďalších rokoch, čo mimochodom stojí štát obrovské peniaze. Ale ak by sme mali hovoriť o ďalších štedrých plánoch, tak treba povedať, že verejné financie štátu sú dosť vyčerpané z predchádzajúcich rokov, lebo my žijeme v permanentnom období krízy. Bol tu COVID, potom tu máme energetickú krízu spôsobenú vojenským konfliktom na východ od nás. Teraz tu máme ďalší problém. Takže ľudstvo si zarába na ďalšie a ďalšie problémy, ktoré stoja peniaze a v prípade Slovenska si toho veľa už dovoliť nemôžeme.

Budeme dúfať v to najlepšie, a že sa teda konflikt ukončí v najbližších dňoch. Budeme veriť, že toto je práve ten scenár.

Mali by sme si to všetci priať.

Ďakujeme veľmi pekne.
Ďakujem za pozvanie.