Hlavný ekonóm NBS M. Horváth: Ak nič nezmeníme, čaká nás sklamanie. Budeme vidieť, ako inde veci fungujú a my zaostávame

Ekonomika slabne posledných desať rokov, veľká časť dobiehania životnej úrovne vyspelejších krajín prebehla dávnejšie.

Slovensko čaká nízky ekonomický rast, strata desiatok tisíc pracovných miest a málo investícií. Životná úroveň by však zatiaľ klesať nemala. No ako v rozhovore hovorí hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth, platí to, iba ak hovoríme o priemere. „Rôzne skupiny obyvateľstva budú zasiahnuté rôznym spôsobom, pretože aj konsolidačné opatrenia cielia na rôzne skupiny,“ vysvetľuje. 

Za nízkym ekonomickým rastom je aktuálne konsolidácia a zmeny v medzinárodnom prostredí, no tie by mali časom odznieť. Ťažkosti, ktorým čelí naša ekonomika, však zostanú. „Problém je, že možný dlhodobý rast je čoraz nižší. My odhadujeme, že tak na úrovni maximálne dvoch percent, čo je viac ako vo vyspelejších krajinách, ale len o málo. Ak nebudeme robiť zmeny, z rastu bude ubúdať,“ hovorí Hovráth. 

V rozhovore hovorí aj o tom, či by konsolidácia mohla byť k ekonomike šetrnejšia, ako vidia budúcnosť slovenské firmy a čo čaká trh práce. 

---

Ešte pred dvomi rokmi Národná banka Slovenska predpovedala, že v roku 2025 sa ekonomický rast vráti na relatívne vysoké čísla. Odvtedy sme neustále svedkami skresávania očakávaní a je to tak aj v najnovšej prognóze. Sú na vine externé faktory alebo si za to môžeme sami?

Je to kombinácia oboch faktorov. Veľmi dôležitú úlohu zohráva vonkajšie prostredie. Aj v našej poslednej správe sme sa podrobne venovali tomu, ako by sa vyvíjala ekonomika, ak by neprišlo k výraznejším revíziám vo výhľade medzinárodného prostredia.

Ešte v roku 2023 sme očakávali postupné oživenie aj v eurozóne. Ak by sa naplnili tieto očakávania, ekonomika by v budúcom roku rástla takmer o jeden percentuálny bod rýchlejšie. To je veľké číslo.

Odzrkadľuje to turbulencie, ktoré sa dejú vo svetovej ekonomike. Zároveň do istej miery aj to, že Európska únia je z dlhodobého hľadiska podstatne slabšia, ako sme si mysleli povedzme ešte pred dvomi rokmi.

Na to sa nabaľujú ešte domáce vplyvy. Ak nie sú známe podrobnosti konsolidačného balíčka, tak ho do predikcií nedávame. V porovnaní s minulými predikciami pribudla táto informácia a to teraz malo vplyv na úpravu očakávaní.

V prognóze sa píše, že ak by nebolo konsolidačného balíčka, v budúcom roku by bol ekonomický rast dvojnásobný. Prečo konsolidácia skresáva rast až takto výrazne?

V čase, keď je rast nízky, je skresľujúce hovoriť o násobných rastoch, pretože tie čísla sú veľmi nízke.

V našej predikcii zohrali rolu dva prvky. Mali sme dodatočné informácie o vývoji ekonomiky v prvom polroku, ktoré zaostali za našimi očakávaniami. Od jari minulého roka ekonomika rastie veľmi pomaly a ešte sa k tomu pridala konsolidácia.

Aký má tá vplyv?

Súčasťou konsolidačného balíčka je niekoľko položiek, ktoré priamo zasahujú príjmy domácností. Vyššie zdravotné odvody, zmeny v dani z príjmov fyzických osôb, opatrenia, ktoré zasiahnu živnostníkov.

Vplyv budú mať aj opatrenia na výdavkovej strane, mzdové úpravy vo verejnom sektore doľahnú na peňaženky ľudí. Príjmy ľudí budú zaťažené dodatočnou ťarchou a to sa, samozrejme, prejaví aj na spotrebiteľskom správaní.

Za nižším rastom teda bude najmä nižšia spotreba domácností?

Áno. Očakávame, že v ochladenej ekonomike trh práce nebude generovať výrazné nárasty príjmov. Nominálny rast miezd bude naďalej okolo 3,6 percenta, čo je stále pomerne svižné tempo. V súkromnom sektore to bude dokonca niekde na úrovni štyroch percent.

Ale v prostredí, kde slabne ekonomika, čo sa prejaví na počte pracovných miest, nemožno rátať so silnejším nárastom platov, a teda ani spotreby.

Národná banka pravidelne komunikuje s firmami, sleduje ich nálady. Ako sa na nich prejavila konsolidácia?

Cítiť opatrnosť a vidieť to aj na číslach. Máme ešte nejaké jednorazové nadýchnutia sa, keď v automobilovom priemysle dochádza k väčším investíciám. Ale zvyšok sú väčšinou iba drobné veci zamerané na obnovu odpisovaného majetku alebo drobné zefektívňovanie výroby. Zásadné rozširovanie výroby alebo zavádzanie nových výrobných radov však nevidíme.

Treba si povedať, že už máme za sebou dva konsolidačné balíčky, ktoré majú vplyv na finančnú kondíciu domácností, ale aj firiem. Firmy sú oslabené. Investície sú zároveň o dôvere v budúcnosť, v nejaký príbeh do budúcna, ale momentálne ani na medzinárodnej, ani na domácej scéne nie je nijaký pozitívny príbeh, do ktorého by ľudia išli s väčšími investíciami.

Konsolidácia je však nevyhnutná. Dá sa robiť bez toho, aby sa dusil ekonomický rast?

Jednoduchá odpoveď znie: nie.

Akýkoľvek balíček by v nejakej miere dusil ekonomický rast. A keď hovorím v nejakej miere, tak nie v úplne odlišnej miere ako schválený balíček.

Krátkodobé náklady toho, že berieme peniaze von z ekonomiky, sú reálne. Naša smola je, že to musíme robiť v prostredí, ktoré je veľmi náročné. Nepomáha nám medzinárodné prostredie, nepomáhajú nám ani iné veci v domácej ekonomike.

V prognóze upozorňujete, že keď sa robí konsolidácia v ťažkých ekonomických časoch, jej pozitívny vplyv na dlh býva obmedzený. Je teda konsolidácia zbytočná?

Je pravda, že v aktuálnych podmienkach sa konsolidácia robí ťažšie a jej vplyv je obmedzený. Pozerali sme sa aj na to, ako by sa vyvíjal deficit, ak by sa medzinárodnému prostrediu darilo tak, ako sme odhadovali v roku 2023.

Deficit by bol v budúcom roku o vyše 0,5 percenta nižší, čo je dosť veľké číslo.

Preto rozhodnutie vlády mierne zjemniť tempo znižovania deficitu považujeme za primerané. Ale stále to treba robiť, pretože bez tých opatrení sa nám nepodarí zastaviť rast dlhu, čo je nevyhnutné na to, aby sa naša ekonomika postupne stala menej zraniteľnou a vedela reagovať na budúce výzvy.

Je už naša ekonomika výrazne zraniteľná?

Vysoké deficity a trajektória dlhu, na ktorej sme, robia ekonomiku zraniteľnou a je dôležité, aby sme túto situáciu postupne riešili.

Vyhodnotili sme to tak, že aj po schválení tohto konsolidačného balíčka, keď teda všetko pôjde podľa toho, čo máme v predikcii, nás aj tak čaká v roku 2027 deficit vyše štyri percentá HDP. To je šesť miliárd eur.

Stále tu teda máme šesťmiliardovú dieru v rozpočte a pri takejto veľkej nerovnováhe bude zadlženosť narastať. Pre malú ekonomiku, kde je navyše financovanie do veľkej miery odkázané na investorov zo zahraničia, je to problém. Musíme u investorov vzbudzovať dôveru, že sa so situáciou vieme vyrovnať.

V prognóze Národná banka Slovenska upozorňuje, že zamestnanosť aj výdavky vo verejnej správe dosiahli tento rok rekordné hodnoty. Už aj vlani pritom vláda hovorila o šetrení na strane štátu. V budúcom roku plánuje na prevádzke štátu ušetriť 1,3 miliardy eur. Je to vôbec možné?

Myslíme si, že áno. To, čo spomínate, je v podstate aj dôsledok balíčka z minulého roka. Je zaujímavé porovnať konsolidačné balíčky aj podľa ich vplyvov na ekonomiku.

Minuloročný aj tohtoročný balíček sú z pohľadu množstva opatrení vylepšujúcich bilanciu verejného rozpočtu podobné. No líšia sa v tom, že pri minuloročnom balíčku sa rátalo s tým, že množstvo dodatočných príjmov sa rozpustí do nových výdavkov.

A to vidíme aj v priebehu tohto roka – mzdy vo verejnom sektore rastú pomerne rýchlo, aj zamestnanosť a spotreba vo verejnom sektore. Štátne výdavky idú do ekonomiky, vďaka čomu je vplyv konsolidačného balíčka na ekonomiku menší.

V najnovšom konsolidačnom balíčku, ktorý je z hľadiska pozitívnych vplyvov na rozpočet rovnako veľký, nie sú už dodatočné výdavky, ktoré by pomohli ekonomike. To je z hľadiska konsolidácie dobré, ale preto to bude mať negatívnejší vplyv na ekonomický rast.

Najnovší balíček zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie, už dlho sa pritom hovorí o tom, že ho máme veľmi vysoké. Prejavuje sa to už na našej konkurencieschopnosti?

Pri konkurencieschopnosti veľa záleží aj na efektívnosti verejnej správy a aj na tom, akú pracovnú silu vieme ponúknuť investorom. Nákladovosť je jeden z ďalších vplyvov, ktoré Slovensko v medzinárodnom hľadisku postupne nezvýhodňujú.

Ale ide o rozhodnutie politikov, aký štát chceme budovať. V Európe máme aj modely s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Tam konkurencieschopnosť poskytuje vzdelaná pracovná sila, kvalitné verejné inštitúcie, kvalitná verejná administratíva.

Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie teda nie je nevyhnutne niečo, čo musí škodiť konkurencieschopnosti. Záleží na celkovom mixe.

Ak ako Národná banka Slovenska niečo kritizujeme v domácom aj európskom kontexte, je to fakt, že sa venuje málo pozornosti ostatným aspektom konkurencieschopnosti.

Konsolidácia bola predstavená s tým, že nepríde ku škrtaniu žiadnych významných dávok. Ak sa pozrieme na veľkosť slovenskej ekonomiky a na štedrosť sociálneho systému, máme na taký štedrý prístup?

Veľa z toho sú rodinné dávky. Opäť, je to politické rozhodnutie, akú štedrú rodinnú politiku chceme mať. Ale potom tomu treba prispôsobiť aj príjmy. V minulosti sme navyšovali rôzne položky, ktoré išli na podporu rodín. Bolo to legitímne opatrenie, pretože sa dlhý čas – v pomere k iným príjmom výrazne – nenavyšovali.

Ale potom treba zabezpečiť aj financovanie.

Problém slovenských verejných financií, ktorý dnes máme, pramení aj z toho, že sa prijímali trvalé opatrenia bez toho, aby sa zabezpečilo ich financovanie.

Sú iba dve možnosti. Buď zosúladíme výdavky s príjmami, alebo navýšime príjmy.

Niektorí politici, ale aj ekonómovia hovoria, že zníženie daňovo-odvodového zaťaženia by prinieslo ekonomický rast. Je to reálne v situácii, v ktorej sa nachádzame?

Daňový mix by sa dal vylepšiť, existujú rôzne odporúčania z medzinárodných inštitúcií. Je to na zvážení politikov. Ale v každom prípade by trvalo niekoľko rokov, kým by to ovplyvnilo ekonomický vývoj.

Problém je, že neexistuje žiadny magický gombík, ktorý by stačilo stlačiť, aby sa naštartoval ekonomický rast. Chce to dlhodobejšie úsilie. My sme mnohé veci zanedbali, ale o to naliehavejšie by malo byť, aby sme sa pustili do práce.

Keď sa hovorí o tom, ako zvýšiť ekonomický rast, hovorí sa o nutnom zvyšovaní produktivity, a teda o potrebe investícií do vzdelania a inovácií. To však znie veľmi abstraktne.

Je to nevyhnutná cesta. Keď sa pýtame firiem, za akých okolností by investovali – a vidieť to aj v prieskumoch –, jeden z faktorov je dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily v dostatočnom množstve a kvalite. Na Slovensku nemáme ekosystém, ktorý by generoval a podporoval inovácie.

Máme nejaké zárodky, drobné veci, ale v porovnaní s inými dynamickými priestormi v Európe, nehovoriac o Spojených štátoch, je to takmer nič.

Nemáme tu niečo, na čo by sa dali naviazať partnerstvá, čo by mohlo generovať väčšie inovácie a lákalo by k nám kvalifikovaných ľudí.

Dlho sa hovorilo o všeobecnom nedostatku pracovnej sily. Firmy to až donedávna považovali za najväčší problém, s ktorým bojovali. Vy však v prognóze hovoríte, že pnutie na trhu práce sa zvoľňuje a že do roku 2027 príde Slovensko o 30-tisíc pracovných miest. Je za tým iba konsolidácia?

To je iba časť príbehu. Sú za tým aj zahraničné faktory, ktoré doliehajú na výkonnosť nášho priemyslu. V posledných rokoch priemysel postupne prepúšťal ľudí a zamestnanosť v tomto sektore klesala.

V mnohých firmách držali nadstav zamestnancov pre prípad, že by prišli objednávky. Bolo tu takzvané hromadenie pracovnej sily, ale postupne ubúda. Mnohí našli zamestnanie v službách či v obchode, ale už aj tam evidujeme zmenu trendu.

Z údajov, ktoré máme zo Sociálnej poisťovne, vidíme, že počet poistených od začiatku roka na Slovensku plynule klesal.

Všeobecné ochladenie prichádza aj na trh práce.

Takže trh práce sa zhoršuje a ekonomika bude rásť minimálne. Máme sa pripraviť na to, že sa bude znižovať životný štandard?

Závisí to od toho, čo pod tým rozumiete, ale pokiaľ ide o kúpnu silu príjmov, tak naše odhady to ešte nenaznačujú. Príjmy by v budúcom roku ešte mali držať krok s infláciou. Ale ide o celkový priemerný odhad.

Rôzne skupiny obyvateľstva budú zasiahnuté rôznym spôsobom, pretože aj konsolidačné opatrenia cielia na rôzne skupiny.

Slovenská ekonomika rastie a bude rásť minimálnym tempom. Často sa hovorí o tom, čo sa stalo s tatranským tigrom, ako sa o slovenskej ekonomike pred rokmi hovorilo. Bola to realita či legenda?

Dnes sa môže zdať, že to bola iba legenda, ale ten tiger naozaj existoval, vidíme to na číslach. Počas dlhých rokov veľmi významne rástla produktivita, prichádzalo množstvo zahraničných investícií. Toto bol model, na ktorý sme sa ako ekonomika nastavili. Zažívali sme veľmi citeľný nárast životnej úrovne, ktorý zasahoval širšie a širšie regióny a vrstvy.

Keď sa na to pozrieme s 30-ročnou perspektívou, prešli sme obrovskú cestu.

No veľká časť tejto cesty sa odohrala do nejakého obdobia a posledných zhruba desať rokov ekonomika postupne slabne. Momentálne sa nachádzame v takej situácii, že ledva dobiehame životnú úroveň vyspelejších krajín.

Už aj pri návšteve susedných krajín čoraz citeľnejšie vidno zaostávanie Slovenska a vidieť to aj na európskych štatistikách, kde čoraz častejšie obsadzujeme posledné priečky. Môžeme tento vývoj ešte nejako zastaviť?

Do veľkej miery je to v našich rukách. Medzinárodné prostredie nám nemusí priať, je pravda, že musíme konsolidovať a že reformy sa robia ľahšie, keď je situácia opačná, ale realita je, aká je.

Slovensko už dlhý čas čaká na zložitejšiu modernizačnú agendu, ktorá by zasiahla rôzne oblasti života. Spomínali sme vzdelávanie. Tam sa síce aspoň v rámci základného vzdelávania niečo mení, ale veľa zo vznešených cieľov z plánu obnovy ako keby trochu odišlo do stratena. Týka sa to najmä vysokého školstva.

Máme obrovské rezervy aj v oblasti modernizácie verejnej správy a to je dôležité nielen z pohľadu občana, ale aj z pohľadu investorov. Aby veci dobre fungovali, aby ich človek rýchlo vybavil a mohol sa venovať tomu, čo posúva krajinu dopredu.

Sú možné aj zmeny v daňovom systéme, aj v kvalite výdavkov verejnej správy.

Je to komplexná agenda, ktorá si vyžaduje odhodlaný prístup počas viacerých rokov až viacerých volebných období.

Ak bude Slovensko pokračovať tak ako posledné roky, bude ekonomický rast naďalej veľmi nízky?

Bude nízky, ale očakával by som, že bude lepší ako v týchto rokoch. Teraz na ekonomiku dolieha konsolidácia aj medzinárodné vplyvy, ktoré zrejme časom odídu.

Problém je, že možný dlhodobý rast je čoraz nižší. My odhadujeme, že tak na úrovni maximálne dvoch percent, čo je viac ako vo vyspelejších krajinách, ale len o málo. Ak nebudeme robiť zmeny, z rastu bude ubúdať.

A ako spoločnosť budeme sklamaní z toho, že prestávame dobiehať životnú úroveň vyspelejších krajín. Nemyslím si, že sa u nás bude žiť zle. Ale v porovnávaní s inými krajinami to bude vyzerať ako zaostávanie. Budeme sa chodiť pozerať inde, ako tam veci už fungujú lepšie.