Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth k jesennej predikcii v médiách

Slovenská ekonomika rastie podľa národných analytikov len veľmi pomaly, aj výhľad do budúcnosti zostáva nepriaznivý. Očakáva sa, že rast HDP v tomto ani v budúcom roku neprekročí 1 %, budúci rok by sa mohol spomaliť až na pol percenta a to najmä v dôsledku ozdravovania verejných financií.

Slovenská ekonomika sa nachádza v období výrazného spomalenia. Podľa najnovších prognóz NBS, tento ani budúci rok hospodársky rast neprekročí hranicu jedného percenta, v roku 2026 by mal dokonca dosiahnuť len pol percenta. Na výkon ekonomiky budú doliehať nielen slabšie zahraničné dopyty, ale aj domáce konsolidačné opatrenia. Hospodárstvo orientované na vývoz zasahujú vyššie clá a silnejší výmenný kurz, čo brzdí konkurencieschopnosť slovenských výrobcov. Negatívne dosahy konsolidácie ešte zosilňuje napätá situácia v rozpočtoch domácností a firiem. Inflácia by sa mala síce postupne zmierniť z tohtoročných štyroch percent na približne 3,5 desatín percenta, no trh práce stráca svoju odolnosť. Vplyvom demografických zmien a ozdravovania verejných financií by mohlo do roku 2027 ubudnúť až 30 000 pracovných miest. Podľa analytikov, aj keď vláda deklaruje plnenie rozpočtových cieľov, zadlženosť Slovenska zostane na vzostupe a deficit verejných financií sa síce zníži, no nepodarí sa zastaviť rast pomeru dlhu k HDP, prognóza preto hodnotí hospodársky vývoj ako rizikový, ekonomika sa môže vyvíjať lepšie či horšie v závislosti od reakcie domácností, firiem a od detailov pripravovaných škrtov.

Slávka Dvořáková, moderátorka
Ja už v štúdiu vítam hlavného ekonóma Národnej banky Slovenska, je tu Michal Horváth, dobrý deň prajem.
Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska
Dobrý deň prajem. Ďakujem za pozvanie.

Pán Horváth, počuli sme to, slovenská ekonomika rastie len minimálne, také sú aj vaše prognózy. Ako hodnotíte súčasný stav hospodárstva? Sme v stagnácii alebo ešte nie?
Je to pravda, ekonomika rastie veľmi pomaly. Bohužiaľ, nie je to ani žiadna novinka, od jari minulého roku v podstate rastieme veľmi takým chudokrvným tempom, zhruba 0,2 % štvrťročne a momentálne vidíme veľmi málo argumentov na to, prečo by tento rast mal výraznejšie, výraznejšie zrýchliť. Stagnáciou by som to zatiaľ nenazýval, ale, ale je to veľmi pomalý rast vzhľadom na naše historické skúsenosti, ale treba povedať, že tie okolnosti sú veľmi zložité.

Výkon ekonomiky opakovane zaostáva za očakávaniami. Čo bolo podľa vás najväčším sklamaním posledného obdobia?
Najväčším sklamaním v tomto roku je asi vývoj investícií na Slovensku. To je už tiež príbeh, ktorý tu máme od začiatku roka. V minulom roku sme očakávali, že by predsa len mohlo v tejto oblasti dôjsť k nejakému oživeniu po období dlhého útlmu, úrokové sadzby poklesli, tie podmienky financovania pre firmy sú predsa len, predsa len lepšie, ale zdá sa, že tá neistota, tá zlá nálada, nízka dôvera v ekonomiku spôsobuje to, že investície sú minimálne, väčšinou len na obnovu nevyhnutného, veľmi málo sa investuje do rozširovania, do modernizácie a to je problém pre ekonomiku.

Očakávate, že rast HDP neprekročí 1 % ani tento, ale ani ten budúci rok. Je to stále vplyv externého prostredia, situácie alebo aj vnútorných faktorov?
Je to taký kokteil, áno, máme slabé externé prostredie oproti očakávaniam, ktoré sme nielen my, ale veľa aj medzinárodných inštitúcií mali, neviem, pred dvomi rokmi, ten rast ekonomiky Európy je veľmi pomalý a my sme na ňu veľmi úzko, úzko previazaný, ale sú to aj domáce faktory. Na finančnú kondíciu firiem aj domácnosti doliehajú už predošlé opatrenia vlády na ozdravenie verejných financií, no a teraz tu máme nový balíček opatrení, ktorý bol schválený, schválený včera a ten bude do budúcna doliehať na ekonomiku, a to vo výraznej miere.

Budúci rok by mohol priniesť rast len na úrovni pol percenta. Spomínali ste, že za tou stagnáciou sú investície. A čo domáci dopyt a spotreba?
Domáci dopyt celkovo je, alebo teda bude teraz, keď sa pozeráme dopredu, slabý, v podstate všetky komponenty, keď sa pozrieme za týchto okolností, keď idú hore dane pre domácnosti ako ukroja im viac príjmu aj pre malých podnikateľov a pod., je veľmi ťažké si predstaviť, že by spotreba rástla rýchlo, navyše čo sa týka sporivého správania domácností, tam už dosahujeme ako keby limity, miera úspor na Slovensku je rekordne nízka a je veľmi nízka v porovnaní s inými, inými krajinami. Tam pomaly už nie je veľmi do čoho načrieť, aby si ľudia udržiavali tú spotrebu. Takže očakávame, že tam ten vývoj bude veľmi slabý, ale týka sa to aj investícií a aj samozrejme, keďže ide o konsolidáciu, aj príspevok vlády v budúcom roku by mal byť podstatne, podstatne slabší.

Slovenská ekonomika je závislá od vývozu. Ako hodnotíte aktuálne kondíciu našich exportérov a ich konkurencieschopnosť?
No nepohybujú sa tiež v nejakom jednoduchom prostredí, konkurencieschopnosť je taká dlhodobejšia vec a aj tam sú problémy, tie už pretrvávajú od minulého roku, platia pre celú eurozónu. Vidíme, že Európa má problém súťažiť na svetových trhoch a to dolieha aj na naše firmy, ktoré sú buď priamo účastníkmi tej konkurencie na svete alebo dodávajú produkty európskym firmám, ale teraz sa k tomu pridávajú ešte tie nešťastné zmeny v clách a navyše na ten celý vývoj v Amerike reagoval kurz eura posilnením, čo z pohľadu našich exportérov tiež nie je dobrá správa, čo sa týka ich konkurencieschopnosti.

Je to dočasný problém alebo už sa musíme pripraviť, že toto bude nová realita.
Časť toho si myslím, že dočasný problém, to, s tým sa asi firmy budú vedieť vysporiadať, ale musíme si priznať v Európe, aj na Slovensku, že máme vážne problémy so schopnosťou zúčastňovať sa toho svetového, svetového rastu, potrebujeme modernizovať naše ekonomiky, potrebujeme vlastne aj iný typ výroby alebo aj poskytovania služieb ako, ako momentálne máme, aby sme vedeli súťažiť vo svetovom meradle, aby sa, aby sa znovu ten rast výraznejšie obnovil.

Toto bol ekonomický rast. Poďme sa pozrieť na zamestnanosť, tá by sa podľa vašej aktuálnej jesennej prognózy mohla do roku 2027 znížiť až o 30 000 pracovných miest, ktoré odvetvia budú zasiahnuté najviac?
Zamestnanosť je úzko previazaná s vývojom v celej ekonomike a keďže v ekonomike očakávame ochladenie, týka sa to samozrejme aj trhu práce. Presné sektorové výpočty nerobíme, ale, ale keď sa pozrieme na tú ekonomiku, vidíme, že slabne pozícia priemyslu a tam je možné očakávať, že sa ešte bude prepúšťať, vzhľadom na slabý stav investícií a aj sektor stavebníctva je taký, kde možno očakávať, že to s tým náborom nebude, také pozitívne, služby zatiaľ idú, ale, ale vzhľadom na to, že hovoríme o všeobecnom útlme v ekonomike, do istej miery sa to asi dotkne každého odvetvia.

Dlho sme hovorili o tom, že trh práce je odolný, teraz sa to už, zdá sa, že mení. Znamená to, že ide už o také aj možno väčšie napätie v sociálnej oblasti?
Treba povedať, že nejaká katastrofa sa nedeje. Zatiaľ tie čísla, o ktorých rozprávame, samozrejme sú za tým individuálne príbehy.

Ale je to už druhá vaša prognóza, ktorá hovorí o tom, že už trh práce stráca stabilitu.
Áno, a tá slabá ekonomika je príčinou toho a áno, ide o rádovo 10-tisíce, 10-tisíce pracovných miest, našťastie ako tá nezamestnanosť bola dlho rekordne nízka na Slovensku, očakávame, že miera nezamestnanosti trochu narastie, ale stále sa pohybujeme na úrovniach okolo 6 %, takže je to z pohľadu nejakej sociálnej stability alebo čo je pre nás dôležité v banke, finančnej stability stále zvládnuteľná situácia.

Ponuku práce dlhodobo oslabuje demografický vývoj. Môže byť riešením napr. migrácia alebo aktívnejšia politika zamestnanosti?
Ono to už prebieha. Máme v podstate rekordný počet, každý mesiac skoro máme rekordný počet zamestnaných cudzincov, celkom sa nám podarí, darí aj zvyšovať aktivitu napr. u žien alebo aj v prípade starších, hoci tam sú ešte zjavné, zjavné rezervy, ale, ale treba povedať, že tie demografické tlaky sú výrazné a budú len silnieť v ďalších rokoch. Navyše sme tu poslali do predčasného dôchodku nejakých 60 000 ľudí, čo tiež nepomohlo situácii na trhu práce.

Poďme k reálnym príjmom. Rast reálnych príjmov by sa podľa vašej prognózy mal po roku 2026 obnoviť, za akých podmienok?
Tiež to súvisí s ekonomickým vývojom, budúci rok teda čakáme útlm a tým, že aj ten trh práce bude trošku slabnúť, ani tie mzdové nárasty očakávané nie sú až také výrazné v budúcom roku, navyše predpovedáme, k tomu sa asi ešte dostaneme trošku vyššiu infláciu, takže to tiež ovplyvní vývoj kúpnej sily príjmov v budúcom, v budúcom roku, ale v roku 2027 už by to medzinárodné prostredie malo byť priaznivejšie, aj ten náš export by mohol trošku lepšie fungovať, takže priemysel by sa mohol nadýchnuť, a to by vytvorilo priestor pre lepší vývoj aj v oblasti zamestnanosti trochu, ale najmä, najmä, najmä príjmov.

Keď hovoríme o tých reálnych mzdách, inflácia by mala klesnúť pod 4 %, no zároveň zvyšujete odhad inflácie na tie ďalšie roky. Čo sú tie najväčšie inflačné riziká?
Zvyšujeme odhad inflácie na budúci rok, a to je čisto z dôvodu, že očakávame v súlade s komunikáciou vlády, že prestaneme plošne dotovať ceny energií, takže predsa len tie ceny energií pre domácnosti by sa mali postupne zosúlaďovať s trhovým vývojom, lebo momentálne sú úplne odtrhnuté od toho, kde sú ceny najmä plynu a tepla na trhoch. Stále rátame s tým, že väčšina domácností nejakú formu podpory, podpory dostane, ale malo by sa to teda premietnuť do cenového rastu, to je jediný dôvod, prečo infláciu zvyšujeme v budúcom roku. Sú tam samozrejme riziká, aj to, že v akej miere sa toto premietne do inflácie, ako sa bude vyvíjať kurz, čo je dôležitým faktorom a tradične teda, čo posledné i v posledné roky kýve našou infláciou sú ceny potravín a energií, tam je veľa aj globálnych faktorov, ktoré je ťažké predvídať, ale, ale zatiaľ nám aspoň tento rok tá predpoveď celkom vychádza.

Poďme k verejnému dlhu, ten pomer verejného dlhu k HDP bude podľa vašej analýzy naďalej rásť, aj napriek poklesu deficitu. Je tento trend udržateľný?
Nie je udržateľný, a preto potrebujeme ozdravovať verejné financie. Sme na trajektórii takej, že dlh by nám naďalej nekontrolovane rástol, ak by sme ďalšie kroky nerobili a, a to nie je dobré pre stabilitu ekonomiky, to nie je dobré pre finančnú stabilitu tak, aby sme spravili našu ekonomiku menej zraniteľnou, do budúcna potrebujeme pokračovať v konsolidácii. A zrejme teda tento príbeh s nami bude ešte aj budúci rok, aj tie roky za tým.

Čo podľa vás musí vláda urobiť, aby sa jej podarilo stabilizovať ten dlh bez znižovania rastu ekonomiky.
No to je veľmi, veľmi náročné.

Je to alchýmia.
Áno, dokonca by som povedal, že priam, priam nemožné. Tie opatrenia, ktoré smerujú k napraveniu rovnováhy verejných financií, si nevyhnutne, akýkoľvek mix si nevyhnutne vyžiada nejaké náklady aspoň v najbližšom období. Tomu je veľmi ťažké sa, ťažké sa vyhnúť. Je na druhej strane dôležité povedať, že krajina potrebuje aj agendu rastu, ktorá si myslím, že je v mnohom iná diskusia nie nutne súvisí až tak s konsolidáciou verejných financií. Inovačný potenciál, modernizácia verejnej správy, stav nášho školstva, osobitne vysokého školstva, vedy, výskumu, toto sú témy, ktoré by sme mali vedieť riešiť paralelne s ozdravovaním verejných financií.

Ak by sme hovorili o rizikách v prípade rastu, aj v prípade inflácie, ktoré z týchto rizík aktuálne vnímate ako najvážnejšie?
Myslím si, že momentálne riziká sú najmä na strane rastu, ekonomického rastu. Tam aj ten vplyv konsolidačného balíčka je neistý, ešte veľkú časť opatrení, najmä na tej výdavkovej strane nepoznáme presne a zároveň aj uvidíme, ako na tento vývoj zareagujú domácnosti a firmy. Môže tam dôjsť k prekvapeniam, ale sú, teda situácia je neistá aj globálne, treba uznať, že hoci teraz tam zavládla nejaká atmosféra pokoja potom, čo sa uzavreli dohody o clách medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi a inými krajinami, ale tá situácia je naďalej pomerne, pomerne krehká, ale krehká na obidve strany, teda môže sa vyvinúť aj dobrým smerom, v čo by sme, v čo by sme dúfali, máme nové investície v Európe, najmä teda v Nemecku, aj to by mohlo podporiť tú ekonomiku, takže nie je to všetko úplne škaredé. Vieme si predstaviť, že ten vývoj by mohol byť aj o čosi lepší.

Ak by sme mali vyzdvihnúť možno jeden iba taký výhľadový faktor, čo by mohlo byť pre slovenskú ekonomiku, nazvem to, že svetlom na konci tunela.
Slovensko má obrovské rezervy v oblasti čerpania európskych peňazí, momentálne sa pozornosť sústreďuje na plán obnovy a myslím si, že tam to čerpanie ide celkom dobre, ale zjavne sa prejavuje to, že Slovensko má obmedzenú kapacitu čerpať, teda teraz všetka pozornosť je na pláne obnovy, ale z iných európskych peňazí sme aj ich je, sú k dispozícii miliardy, sme takmer nič nevyčerpali a pomaly sa blížime ku koncu toho obdobia, ktoré je k dispozícii na to, aby sme tie peniaze čerpali, takže tam keby sme vedeli pridať a využívať tieto peniaze vo väčšom množstve a efektívne v týchto ťažkých podmienkach, toto by naozaj mohlo zmeniť tvár ekonomiky.