M. Horváth a M. Gavura z NBS v médiách o letnej predikcii

Prajem všetkým príjemný dobrý deň zo štúdia. TA 3. Ekonomika pribrzdí, zatiaľ, čo zdražovanie pridá plyn, taký je odhad Národnej banky pre tento rok. Ružovo nevidí ani náš trh práce. Tisícky ľudí majú prísť o robotu. Lepšie časy nám však odborníci veštia na budúci rok. Ekonomika sa má opäť rozbehnúť a zdražovanie zoslabnúť. Všetko sa nachádza v najnovšom odhade Národnej banky. O tom nám viac povie Miroslav Gavura, riaditeľ odboru ekonomických a menových analýz z Národnej banky, ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas, vitajte.

Poďme sa pozrieť na tú vašu analýzu, na tú vašu prognózu, ktorú ste dnes prezentovali na tlačovej konferencii, nazvali ste ju zaujímavo. Trh práce sa chveje pod ťarchou slabnúcej ekonomiky. Prečo ste si vybrali tento názov?

Asi to charakterizuje ten pohľad na tie hlavné makroekonomické ukazovatele, situáciu, v akej je slovenská ekonomika momentálne. Musíme povedať, bohužiaľ, nie sme poslami dobrých správ v poslednej dobe a ani táto nová naša prognóza sa tomu nevymyká. Ekonomika viditeľne slabne. Tento rok, aj na budúci rok nás čakajú naozaj veľmi slabé rasty a pravdepodobne za posledné 2 dekády s výnimkou covidového roku 2020 pôjde o najnižšie rasty. Na tento rok, očakávame, že ekonomika by mohla vzrásť niekde okolo 1,2 %, budúci rok mierne zrýchlenie 1,6 %, ale naozaj sú to veľmi nízke rasty. Čo je ale daň za takýto nízky rast je to, že odolnosť trhu práce, zamestnanosti sa už otriasa a vidíme, že nám postupne klesajú pracovné miesta a bohužiaľ tie vyhliadky sú také, že tento trend by mohol pokračovať aj v najbližších rokoch.

Poďme si to, čo ste povedali teraz pred chvíľou rozmeniť takpovediac na drobné. Ja poprosím réžiu, aby nám ukázala, ako vyzerá odhad pre nasledujúce roky, tam to môžeme vidieť ešte vlani, ak sa nemýlim, ste pre tento rok odhadovali rast ekonomiky vo výške 3 %. To je na Slovensko slušný rast a teraz už hovoríme len o 1 %. Tak skúsme si to možno aj pre našich divákov priblížiť, čo to vlastne znamená, keď ekonomika už neporastie podľa toho pôvodného odhadu trojpercentným tempom, ale jednopercentným tempom, ako to bežný človek v realite pocíti?

Prosperita, blahobyt ľudí nebude sa zlepšovať tak, ako sme ešte očakávali v jarnej predikcii alebo minulý rok, tzn. že životná úroveň, finančná situácia domácnosti sa nebude až tak zlepšovať. Bohužiaľ v niektorých prípadoch dokonca niektorí môžu prísť aj o pracovné miesto, o svoje zamestnanie. Čiže toto môže bežný človek pocítiť.

A teraz to skúsme opäť aj to vysvetlenie pretaviť do ľudskej reči. Namiesto 3 %, jednopercentný rast. Prečo? Sú za tým Trumpove clá alebo vládny ozdravný balíček alebo to, že Nemecko by malo podľa odhadov, náš najväčší odberateľ, tento rok opäť skončiť v recesii. Tak čo je teda za tým?

V krátkom čase sa nám nabalilo veľmi veľa situácií, udalostí, ktoré majú bohužiaľ tlmiaci vplyv na ekonomiku. Z takého dlhodobejšieho štrukturálneho pohľadu by som na začiatku spomenul, že naši obchodní partneri, európski producenti majú veľký problém umiestniť sa na medzinárodných trhoch. Tzn. že nejaké to oživenie európskej ekonomiky sa stále odkladá a tým, že sme otvorená ekonomika a sme naozaj previazaní na našich hlavných obchodných partnerov, tak bude sa menej dariť aj našej ekonomike. To je asi prvý faktor, ktorý je taký dlhodobejší, ktorý nie je spojený iba s aktuálnou situáciou. Povedzme o Nemecku, ktoré naozaj čelí už dlhodobjšie problémom. No a potom samozrejme napätie v obchodných vzťahoch, ktoré v súčasnosti máme, môžme to zúžiť na pojem obchodné clá, tarifné clá. Tak to určite zvyšuje napätie, neistotu a nepredvídateľnosť ekonomického vývoja, budúceho ekonomického vývoja a to sa odráža potom samozrejme ekonomickej aktivite o rozhodnutiach o budúcich investíciách podnikov, firiem, ale samozrejme aj na správaní domácností. Ak sa domácnosti, ľudia cítia neistí, tak zmenia svoje správanie, obmedzia spotrebu a tým pádom samozrejme aj ekonomika ide nižšie. Z domáceho, toto sú takéto globálneho charakteru, ktoré samozrejme sú za veľkou časťou zníženia nášho pohľadu na rast ekonomiky budúci rok. No a potom máme tuná z domácej časti, máme prebiehajúci proces ozdravenia verejných financií a ten rovnako balíček opatrení, ktoré bol schválený na tento rok, tak dolieha tak na podniky, ako aj na domácnosti.

Mnohí ho cítime, zvýšili sa dane napr. prišla nová daň z finančných transakcií, tak isto sa zvýšila daň pre firmy, Dpháčka išla nahor, prišli škrty napr. v daňovom bonuse, tak ako tento balíček ovplyvnil ekonomiku.

Začal by som s tým, že nielen balíček, ale aj tie globálne faktory, o ktorých som hovoril. Ak by tieto situácie nenastali, tak možno dneska tá naša predikcia by bola veľmi podobná alebo blízko k tým 3 % niekde medzi 2,5 a 3 %. No a teraz, keby sme si to rozdelili na tie drobnejšie, ak iba ten balíček opatrení na tento rok. Naše odhady sú, že mohlo by to stiahnuť z ekonomického rastu niekde okolo 0,5-0,7 percentuálneho bodu.

Trumpove clá, resp. obchodné vojny by koľko mohli stiahnuť?
Tie sú dodatočne niekde okolo pol boda navyše, čisto iba cez clá.

Tam je zaujímavosť aj to, že my vlastne sa spoliehame na eurofondy, čiže na miliardy z Európskej únie, ktoré majú zlepšiť život na Slovensku a pomôcť aj nášmu hospodárskemu rastu. Tak isto tu máme plán obnovy, z ktorého môžeme ročne čerpať stámilióny. Toto nám nepomôže?

Toto je práve oblasť, na ktorú sa spoliehame. Čo sa týka súkromných investícií, tam tento rok naozaj nebude priať a vidíme, že tam nejaký pokles je už v priebehu druhej polovice minulého roka, ten pokračuje, samozrejme to prostredie súkromným investíciám veľmi nepraje, ale na čo sa spoliehame, tak to sú práve zdroje z európskych peňazí, a to sú európske fondy, ako aj tento rok, hlavne to je plán obnovy.

Čiže za to, že budeme rásť tým 1 % tempom, tak za to vďačíme najmä týmto faktorom, ktoré ste spomenuli?

Toto je jedna z časti a druhou časťou je, že vcelku sa nám darí alebo je podpora zo strany automobilového priemyslu, ktorý je založený na tom, že z minulých rokov investície do navýšenia produkcie a zmeny výrobnej štruktúry v automobilovom priemysle. Preto tým ťahúňom je ešte v tomto roku, napriek tomu, že globálny dopyt je relatívne nízky, tak automobilky nás držia – to je ten druhý faktor, ktorý, vďaka ktorému budeme rásť.

Mňa zaujíma aktuálna téma, o ktorej teraz v posledných dňoch často informujeme. Konflikt Izrael verzus Irán, do ktorého sa zapojili už aj Spojené štáty. Počíta tento váš odhad aj s následkami tohto konfliktu a odhadovanými vyššími cenami ropy, ktoré môžu priniesť drahšie palivá na našich pumpách?

Ak máme na mysli eskaláciu toho konfliktu, ktorý vypukol len niekoľko dní dozadu aj so zapojením sa Spojených štátov, tak naša predikcia toto neodráža. Tak samozrejme je to riziko, ale čo je to signál? Je to signál, že poukazuje to, aké krehké sú predpoklady globálneho vývoja, aj vývoja komoditných trhov na práve geopolitické pnutia a konflikty, ktoré sú a naozaj tam to môže byť veľmi negatívne a môže nakoniec vyústiť do výrazného nárastu energetických nosičov komodít.

Ja poprosím réžiu, aby nám ešte raz ukázala ten náš graf, ktorý sme videli pred chvíľou. Možno diváci sa už niekoľko minút pýtali, čo znamená tá modrá časť na tom grafe, tak poďme sa na to pozrieť, tá modrá časť vlastne ukazuje ako keby riziko, že to nemusí dopadnúť tak dobre, v úvodzovkách povedané, ako ste to načrtli, tak poďme si pozrieť, aké sú riziká, že ten rast môže byť nakoniec pomalší?

Pravdepodobne viac ako v iných situáciách, je pravdepodobnosť, že ekonomický rast aj vývoj môže byť odlišný oproti tomu nášmu základnému scenáru, tak je aj vyšší ako inokedy.

Čiže základný scenár, je to čierna krivka a to riziko je tá modrá časť.

A sú tu riziká, ktoré asi to hlavné, ktoré ten scenár nesie, to, že tie vyjednávania a rokovania o budúcom vysporiadaní sa obchodných vzťahov môžu zlyhať a eskalácia v obchodnej vojne sa môže zvýšiť, čo znamená, že by mohlo dôjsť ešte výraznejšiemu útlmu globálnej celosvetovej ekonomiky s negatívnym vplyvom, samozrejme aj na slovenskú ekonomiku.

Čiže Nemci, Európania budú menej kupovať slovenské autá a to potom pocítime aj my v našej ekonomike.

Nielen autá, samozrejme, to potom bude previazané na všetky sektory ekonomiky. Nebude sa dariť ekonomike, domácnosti budú mať menej financií, bude nižší dopyt po službách, nedoprajme si toľko rekreácií atď. Čiže na konci dňa potom, samozrejme, ten dopad bude na všetky sektory ekonomiky, ale ten prvotný je, samozrejme na výrobu, v našom prípade je to automobilový priemysel. Čiže toto je jedno riziko, ktoré tam je. Druhé riziko je, že tá eskalácia obchodných vzťahov a obchodnej vojny môže vyústiť do podobnej situácie, ako sme boli svedkami počas covidu, pandemickej krízy, kedy sa môžu narušiť dodávateľské vzťahy a naozaj potom vznikne problém medzi tým, čo ekonomiky jednotlivé potrebujú, čo výrobcovia na strane ponuky ponúkajú a to môže mať dodatočný impulz, dopad na to, že tej ekonomike sa bude dariť ešte menej. Tu ešte zároveň treba povedať, že tak toto sú hlavne tie hlavné kľúčové atribúty alebo tie predpoklady toho možného horšieho vývoja ekonomiky. Zároveň je tu ešte 1 faktor, ktorý práve v tom vyšedenom, alebo v modrom intervale nie je zatiaľ započítaný. My na roky 2026 a 27 nemáme zakomponované prípadné konsolidačné opatrenia, čiže pokračujúci ozdravný proces verejný financií, a to môže byť dodatočný negatívny vplyv na ekonomiku a teda ekonomika by mohla rásť ešte pomalšie.

Ešte pomalšie, otázkou je, že či by mohla skĺznuť do recesie. Recesia je taký strašiak pre mnohých ľudí, aj pre ekonómov. Zatiaľ ju tam v tých dátach nevidím. Stále počítate aj v tom najhoršom scenári s aspoň nejakým rastom? Tak čo mi odpoviete na túto otázku?

My zatiaľ so slovíčkom recesia neuvažujeme a pevne veríme, že táto situácia nenastane a pevne veríme dokonca, že ani tieto alternatívne rizikové scenáre nenastanú a vlastne tie rokovania budú úspešné. Ale áno, je tu pravda, keby naozaj sa naakumulovali v jednom čase všetky tieto možné riziká, tak ten ekonomické a hlavne v roku 2026 môže byť veľmi blízko stagnácie.

Vy v Národnej banke zverejňujete aj rôzne rady, poviem to tak ľudovo, pre vládu, ako pomôcť tej ekonomike, aké štrukturálne zmeny v nej urobiť, aby do budúcnosti rástla rýchlejšie. Máte možno nejaký recept takpovediac na sklade. Ako zabrániť väčšiemu ekonomickému prepadu alebo tomu, aby ten rast nebol až taký pomalý?

Ak by sme uvažovali o hospodárskych opatreniach, čo je v rukách vlády, tak treba na začiatok povedať, že vzhľadom na potrebu ozdravenia verejných financií, priestor na pomoc zo strany vlády a verejných financií je veľmi obmedzený a limitovaný, to je práve o to viacej, samozrejme môže vláda podporiť ekonomiku vďaka efektívnejšiemu, intenzívnejšiemu využívaniu európskych peňazí, zdrojov, či už európskych fondov alebo z plánu obnovy. Čiže toto je tá vec, kde naozaj vláda môže veľmi pomôcť, ekonomika preklenúť toto ťažšie obdobie, ktoré nás čaká. Ďalší ten priestor, kde vidíme je, ak teda sa naplní ten náš scenár a tá naša predpoveď, že bude nám aj naďalej ubúdať počet pracovných miest, tak o to dôležitejšie bude, aby sme dokázali práve tie uvoľnené pracovné stroje ako pracovné sily možno uplatniť v iných odvetviach tých, ktoré budú menej postihnuté alebo aj možno iných regiónoch a tu je tiež ten priestor pre vládu, aby využila existujúce opatrenia na to, aby podporila, môžme to nazvať mobilitu pracovnej sily, jednoducho, aby naozaj tam, kde to ten vývoj môže byť negatívnejší, aby tí ľudia našli uplatnenia aj v iných odvetviach. Čiže toto sú asi tie najdôležitejšie a jeden veľmi dôležitý je, ak sa môžem vrátiť k tomu pokračujúcemu procesu ozdravenia verejných financií, tak pre ekonomiku je veľmi dôležité pre firmy, ale aj pre domácnosti predvídateľné podnikateľské prostredie, aj situácia, domácnosti. Čiže v dostatočnom predstihu, ak vláda dá na stôl a bude komunikovať, zverejňovať svoje plány ohľadom ďalších opatrení na ozdravenie financií, tak toto môže pomôcť práve na to, aby to napätie a neistota z toho prameniaca z domáceho prostredia bola nižšia.

Poďme sa pozrieť na trh práce. Vy ako keby ste tušili, na čo sa chcem spýtať. Tak v predošlej odpovedi ste hovorili o tom vývoji na trhu práce, už sme si hovorili niečo o tom, že trh práce bol doteraz odolný. No už sa začína takpovediac trochu trápiť. Zamestnanosť v tomto aj v budúcich rokoch by mala podľa vašich odhadov klesnúť. Skúsme si to najprv vysvetliť. Znamená to automaticky, že bude ubúdať pracovných miest, čiže ľudovo povedané, ľudia skončia na dlažbe?

Tá predpoveď hovorí o tom, že sa bude znižovať celkový počet pracovných miest. To slovo na dlažbe nie je, toto nepoužil by som ako na dlažbe, tam samozrejme je dôležité inak, v ktorých oblastiach bude dochádzať k znižovaniu zamestnanosti. Priemysel trpí asi najviac vidieť, že už vlastne posledné 2 roky celkový počet pracovníkov v priemysle klesá, čiže priemysel je presne to odvetvie, ktoré dopláca alebo je viditeľný ten slabý zahraničný dopyt, globálna ekonomika, Nemecko ako náš hlavný obchodný partner a ostatné ekonomiky, ktoré sú naviazané na Nemecko, tak práve to prejavuje v priemysle.

Čiže Nemci a Európania kupujú menej slovenských výrobkov a už to cítime aj na tých pracovných miestach.

Presne tak. Druhá dôležitá vec, je, koho sa to bude týkať? A ak dôjde k zníženiu, prípadnému zníženiu pracovných miest, tak nemusí sa to týkať práve našich ľudí, našich spoluobčanov. Môžu to byť, to záleží od jednotlivých firiem, podnikov, ako majú nastavené, môže sa to týkať agentúrnych pracovníkov, môže sa to týkať zahraničných, zahraničnej pracovnej sily, takže nespájal by som to priamo, že nižší počet pracovných miest. Sú to ľudia, určite u nás, tento pojem by som určite nepoužil.

Poviete aj nejaké čísla, koľko ľudí sa alebo pracovných miest sa môže znížiť tá zamestnanosť?

V tom našom základnom scenári predpokladáme, že niekde do toho konca roka 2027 sa môže znížiť celková zamestnanosť zhruba niekde okolo 15 000 pracovných miest s tým, že od konca roka 2023 vidíme, že v súkromnom sektore už ubudlo viac ako 10 000 pracovných miest, čiže akoby podobný trend z toho znižovania celkovej zamestnanosti očakávame aj v najbližšom období.

Národná banka prednedávnom zverejnila aj taký odhad, že ak by Trumpove clá, Trumpove obchodné vojny prepukli naplno, tak na Slovensku by sme mohli prísť o 20 000 zamestnancov, najmä v automobilkách stále platí tento odhad.

Áno, môžem potvrdiť, toto platí. Čiže v tých našich scenároch, v tom vyšrafovanom alebo vyšedenom intervale, tak to je prepojené zhruba so stratou alebo znížením pracovných miest zhruba niekde okolo tých 20 000 pracovných miest, čiže toto platí.

Budeme samozrejme veriť, že to tak zle nedopadne. Poďme sa pozrieť na ďalší graf z vašej kuchyne, tak povediac, ktorý ste dnes prezentovali na tlačovej konferencii. Budeme hovoriť o zdražovaní, zdražovanie je dôležitá téma, dotýka sa každého jedného Slováka. Tam môžeme vidieť, že v porovnaní s minulým rokom ceny budú rásť rýchlejšie napriek tomu, že vláda, resp. jej predstavitelia hovorili niečo iné. Takže z viac než trojpercentného rastu v minulom roku sa dostaneme na takmer štvorpercentný. Tak skúsme si najprv povedať, prečo je to tak?

Ja by som možno začal s optimistickejším pohľadom. Áno, máte pravdu. Na tento rok očakávame rast cien v priemere zhruba okolo 4 % s tým, že sme korigovali mierne nižšie, ešte v marci sme očakávali, že to bude nad 4 %. Čiže to je tá dobrá správa, že k nárastu cien by mohlo dochádzať k nižšiemu a s tým, že budúci rok tie tlaky ešte sa znížia a niekde inflácia by sa mohla pohybovať tesne nad 2 %. Za tým zrýchleným 4 % v tomto roku, tak tam časť toho sa dá prisúdiť aj k vybraným niektorým opatreniam na to ozdravenie verejných financií, hlavne v oblasti nepriamych daní. Čiže tam určite je časť za tým zrýchlením a zároveň aj nejaké nepriame efekty prenosu vyšších nákladov pre podniky tiež súvisiace s niektorými vybranými konsolidačnými opatreniami, že prenesú aj do cien svojich konečných výrobkov. Čiže tam tá časť toho zrýchlenia je určite. Druhá vec, ale možnože ešte pozitívnejšie by som, že veľkú časť toho štvorpercentného nárastu máme za sebou, aby sme nehovorili o tom, že nás čaká štvorpercentné ešte zvyšovanie. My dneska už máme vlastne v súčasnosti medziročná inflácia, posledné čísla hovoria o tom, že je niekde nad 4 %, čiže veľká časť toho štvorpercentného rastu už je za nami. Tá prebehla práve na začiatku roka a súvisela práve s tými opatreniami, ktoré som spomínal. V tých najbližších mesiacov, do konca tohto roka, my očakávame, že k ničomu nejakému dramatickému v oblasti cien by nemalo dochádzať a zhruba niekde okolo tých 4 % inflácia by mala, by sa mala pohybovať aj naďalej, čiže už k nejakému zrýchleniu cenového rastu by nemalo dôjsť.

Aby sme ostali aj pri tých pozitívnejších správach, tak čo vidíte do budúcnosti? Prečo sa ten rast cien v nasledujúcom roku má spomaliť, teda podľa vašej prognózy.

Tak časť toho spomalenia práve súvisí s tým, že nám odznejú tie efekty, ktoré práve v tomto roku nám zvyšujú infláciu, takže to je ale zároveň slabší globálny rast ekonomiky aj našej domácej ekonomiky vytvára priestor na to, aby, aby nejaké cenové tlaky boli nižšie, ako sú v tomto roku, čiže vlastne určite na, keď to nazveme z toho dopytového pohľadu, tak určite ten nižší záujem o nákup, či už tovarov, dlhodobejšej spotreby alebo obmedzenie jednoducho spotreby, tak ten nám pôsobí. A druhá vec, čo je, tak došlo ku korekcii smerom nadol vo vývoji cien komodít, nie energetických, ale aj poľnohospodárskych komodít a vďaka tomuto vlastne na budúci rok by inflácia mohla byť mierne nižšia. Možno ešte jeden faktor je, že v reakcii na tú diskusiu ohľadom obchodných vojen, tak nám posilnilo euro, takže aj dovezená inflácia zo zahraničia je mierne nižšia, ako sme čakali.