Michal Horváth - hlavný ekonóm NBS: Meškáme, je neskoro. Slovensko musí neodkladne zmeniť ekonomiku (forbes.sk)

Slovensko čelí dokonalej ekonomickej búrke. Trumpove clá, nevyhnutná konsolidácia verejných financií a vyčerpaný model lacnej práce môžu budúci rok spomaliť ekonomický rast krajiny takmer na nulu. Hlavný ekonóm NBS v rozhovore pre Forbes varuje pred stratou desiatok tisíc pracovných miest a vysvetľuje, prečo je transformácia ekonomiky už neodkladná.

Ani desať percent, ani 20 percent, ani 30 percent, ale 15 percent. Taká je výška colnej sadzby na všetok tovar, vrátane automobilov, dovážaný z Európskej únie do USA. V nedeľu sa na tom dohodla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

„Vzhľadom na východiskový stav je to, samozrejme, sklamanie a negatívum,“ vraví v rozhovore pre Forbes hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth. Vznikol v piatok – 25. júla –, posledný pracovný deň pre uzavretím dohody.

Slovensko navyše čaká ďalšia vlna konsolidácie – v hodnote niekoľko miliárd eur. O konsolidačnom balíčku však podrobnosti nepočul. „Z pozície Národnej banky Slovenska nezvykneme vláde odporúčať konkrétne opatrenia. Je to politické rozhodnutie. Táto časť diskusie o verejných financiách súvisí s povahou štátu a veľkosťou štátu,“ vraví Horváth.

V akom stave je dnes Slovensko?
Slovensko má unavenú a zraniteľnú ekonomiku, ktorá čelí veľkým výzvam. Spomaľuje sa dobiehanie životnej úrovne západných krajín. Náš model založený na lacnej, dostupnej a relatívne kvalifikovanej pracovnej sile sa postupne vyčerpáva. Čísla rastu našej produktivity v posledných rokoch sú sklamaním v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Prečo sa to deje?
Za sebou máme ťažké krízy, ktoré zasiahli domácnosti aj firmy. Máme problémy s konkurencieschopnosťou – tak Európa, ako aj Slovensko. Do tohto všetkého prichádza obdobie veľkej neistoty spojenej s vývojom svetovej ekonomiky.

Máte predikciu ďalšieho vývoja svetovej ekonomiky?
Predpovedá sa to ťažko. V časoch takejto neistoty pracujeme so scenármi. Hlavným zdrojom globálnej neistoty sú obchodné politiky americkej administratívy. Snažíme sa namodelovať rôzne scenáre colných politík. Na základe toho vytvárame očakávaný vývoj a politika Európskej centrálnej banky sa upravuje s ohľadom na tieto informácie.

Na prelome júna a júla ste predstavili letnú predikciu vývoja slovenskej ekonomiky. Robili by ste ju rovnako vzhľadom na súčasné obdobie?
Za súčasných okolností áno. Bola založená na predpoklade, že obchodné politiky sa ustália tam, kde boli v danom čase. Bolo to obdobie, keď americký prezident Donald Trump ohlásil prerušenie a následný nástup obchodných rokovaní. Pohybovali sme sa vo svete, kde colné sadzby boli síce vyššie ako predtým, ale nie také vysoké, ako pôvodne ohlásil.

Rozhovory o clách

Medzičasom však došlo k posunu v komunikácii zo strany prezidenta Trumpa.
Áno, stále však verím, že konečný scenár bude blízko toho pomerne priaznivého, ktorý sme mali ako základnú predikciu v júni.

V čase rozhovoru máme ešte rôzne varianty uvalených ciel – desať percent na tovar, 25 percent na autá a 50 percent na hliník a oceľ. Základná predikcia bola odrazom tohto stavu?
Viac-menej áno. Clá na Európu pôjdu síce vyššie ako v minulosti, ale budú okolo desiatich percent na väčšinu produktov. Súčasťou scenára bolo aj to, že globálne sa situácia trochu upokojí. Zároveň dúfame, že obrovské clá uvalené na Čínu budú nakoniec nižšie a všetko sa ustáli.

Prezident Trump naznačil aj možnosť, že clá budú vo výške 30 percent. Na čo by sa tento stav podobal?
Na horší scenár, ktorý sme publikovali aj spoločne v rámci eurozóny, aj jednotlivo za Slovensko. Tam sme predpokladali výrazné dôsledky na ekonomickú výkonnosť najmä v budúcom roku.

Čo by znamenali takéto clá, o ktorých pôvodne hovoril prezident Trump? Scenár, že od 1. augusta by základná colná sadzba bola vo výške 30 percent.
Ak by sa to naplnilo, znamenalo by to ďalšie ochladenie ekonomiky alebo spomalenie oživovania. V priaznivejšej predpovedi sme očakávali, že ekonomika porastie okolo jedného percenta v tomto roku a postupne sa zrýchli na dve percentá v roku 2027. V aktuálnej predpovedi sme odhadli, že v roku 2026 by to bolo 1,6 percenta. Pri horšom scenári by sme hovorili o podstatne nižšom čísle – výrazne pod jedno percento.

Čo by to znamenalo pre zamestnanosť?
Podľa našich odhadov by to znamenalo stratu dodatočných 20-tisíc pracovných miest. Už v našej predpovedi máme na obdobie do roku 2027 istý pokles zamestnanosti, ktorý sledujeme nejaký čas. Ten pokles, s ktorým rátame v priaznivejšej verzii, je tiež okolo 20-tisíc. Spolu s horším scenárom by ekonomika mohla stratiť do roku 2027 skoro 40-tisíc pracovných miest.

Aký by bol nárast nezamestnanosti?
Tie čísla sú síce veľké, ale nie je to úplne dramatický vývoj. Za bežnej situácie by to bolo zvrátiteľné. Problém je, že tento nárast nezamestnanosti by prichádzal v období, keď by bola oslabená aj svetová, aj domáca ekonomika. Narástla by nezamestnanosť, čo by tlmilo mzdový vývoj. Celkovo by to boli zlé správy pre ekonomiku.

Mnohé médiá v minulosti napísali, že clá pre Slovensko by až také zlé byť nemuseli vzhľadom na to, že už tak či tak má vysokú colnú sadzbu na autá. Mýlia sa svetové médiá?
Clá na autá sú už dnes pomerne vysoké. Treba si však uvedomiť, že nejde len o jednoduché bilaterálne obchodné vzťahy so Spojenými štátmi. Ozajstným rizikom pre Slovensko je to, že sme veľmi otvorenou ekonomikou obchodujúcou s mnohými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi.

Vývozy do Spojených štátov nepredstavujú veľkú časť nášho exportu a sú koncentrované do určitého segmentu. Zároveň sme však vystavení týmto procesom nepriamo cez našich obchodných partnerov. To znásobuje vplyv colnej politiky Spojených štátov na Slovensko.

Čo by katastrofický scenár urobil so Slovenskom?
Ekonomika by takmer nerástla, v budúcom roku. Navyše, naše prepočty nezahŕňajú ďalšie konsolidačné opatrenia. Tie budú takmer bez ohľadu na okolnosti nevyhnutné. Neboli špecifikované alebo predstavené plány, preto sme s nimi nerátali.

Tlmenie ekonomického rastu

Čo budú znamenať plány vlády?
Akýkoľvek konsolidačný plán bude v nejakej miere tlmiť ekonomickú výkonnosť. Keď si to dáme dokopy, mohli by sme sa ocitnúť v situácii, že budúci rok by ekonomika ledva rástla.

Nastala by recesia?
Nie. Boli by sme asi niekde okolo nuly.

Pozitívna nula?
Z pohľadu ekonomického vývoja je ochladenie okolo nulového rastu rovnako citeľné a nepríjemné, ako keby sme sa preklopili do negatívnych čísel.

Je rozdiel medzi rastom 0,2 percenta a poklesom 0,2 percenta?
Nie úplne, ale takmer. Má to psychologický efekt, ktorý je nepríjemný. Z hľadiska podstaty už aj spomalenie blízko k nule je citeľný zásah pre ekonomiku.

Pôvodne mala slovenská ekonomika rásť blízko k dvom percentám. Aký rast odhadujete teraz?
Závisí od prichádzajúcich informácií. Pri tvorbe tejto predpovede sme pracovali s dátami pokrývajúcimi iba prvé mesiace tohto roku.

Bol tam jasný odkaz, že na ekonomiku dolieha neistota. Vplyv neistoty a nepriaznivý výhľad sa prejavili najmä na investičnom správaní v ekonomike, ktoré bolo veľmi slabé. V ďalších mesiacoch budeme sledovať, ako ekonomika reaguje na tieto impulzy.

Do akej miery domácnosti dokážu nabrať dôveru potrebnú pre spotrebu a ako budú reagovať firmy?
Nechcem v tomto štádiu hovoriť, kam sa budeme hýbať v septembri. Prichádzajúce správy prinášajú odkaz, že neistota sa nezlepšuje. To, že prezident Trump ohlásil nové vyššie clá voči Európe, trhy veľmi neovplyvnilo. Je to znak toho, že to nebrali až tak vážne, aspoň krátkodobo.

V čo ste pri poslednej predikcii dúfali?
Dúfali sme, že postupne pribúdajú informácie vyjasňujúce situáciu, že sa firmám bude ľahšie rozhodovať, nebudú musieť odkladať investície a postupne sa s vyjasňovaním oživí časť ekonomiky.

Clá vo výške 15 percent

Svetové médiá priniesli pred uzavretím dohody aj informáciu, že sadzba by mohla byť nakoniec 15 percent (takáto sadzba skutočne bola na väčšinu tovaru vrátane áut aj prijatá – pozn. red.). Bude pravdou, že je to úspech?
Vzhľadom na východiskový stav je to, samozrejme, sklamanie a negatívum. Žili sme vo svete s pomerne nízkymi colnými sadzbami.

Myslím si, že to prinieslo prosperitu do rôznych kútov sveta a prospievalo to aj USA. Slovensko výrazne ťažilo z tohto svetového systému s pomerne neobmedzeným plynulým tokom obchodu. Bola to podstata nášho modelu rastu životnej úrovne.

Prečo to niekto chce robiť?
Je veľmi ťažké nájsť argumenty, prečo by toto chcel niekto robiť. Je ťažko odôvodniteľné z ekonomického hľadiska, prečo USA k takýmto krokom pristúpili. Keď sa na to pozeráme z pohľadu, že to mohlo byť podstatne horšie, tých 15 percent je lepšie ako vyššie čísla.

Predpovedať, čo to spraví s ekonomikou, sa ešte nedá. Nemáme kompletné dáta. Máme modely s mnohými nedokonalosťami, ale dokážu nám niečo povedať. Úloha prichádzajúcich dát bude, že sa budeme učiť, či informácie sú v súlade s našimi prepočtami, alebo sa naučíme niečo nové a modifikujeme naše modely.

Čo by 15 percent na všetok tovar znamenalo pre Slovensko?
Zrejme sa budeme pohybovať niekde medzi tým pomerne priaznivým scenárom z júnovej predikcie a tým vyhrotenejším. Dôležité je brať do úvahy, ako rokovania dopadnú aj s inými krajinami. Globálne rozhodnutia o vzťahu ku Kanade a Mexiku zavážia pri hodnotení svetového vývoja, čo má vplyv na vývoj eurozóny a potom sa to „prelieva“ aj k nám.

Volkswagen začiatkom druhej polovice júla oznámil, že americké clá už cíti v rádoch miliárd. Aký vplyv majú doterajšie clá?
Dotknuté podniky už ich vplyv začínajú cítiť a rozhodujú sa, ako sa s tým vyrovnajú. Do úvahy prichádza hľadanie nových trhov, ale dá sa predpokladať negatívny vplyv na ich výhľad. Budú meniť strategické rozhodnutia o umiestnení výroby vo svete.

Budú sa adaptovať na novú realitu, ale tam, kde sa situácia napokon ustáli, budú straty na životnej úrovni. Systém s nižšími clami bol efektívnejší. Rozhodnutia, ktoré firmy budú prijímať, nie sú to, čo robili za iných okolností. Tie iné okolnosti by boli priaznivejšie pre optimalizáciu nákladov a pre to, čo môžu poskytnúť zákazníkom.

Aké citeľné bude zníženie životnej úrovne?
V prípade Slovenska som povedal výrazné spomalenie rastu, dodatočnú stratu pracovných miest. To isté platí o globálnej ekonomike aj Európe. Hovorí sa, že obchodná vojna nemá víťaza. Všetky relevantné prepočty od rôznych inštitúcií rátajú s tým, že v dôsledku tejto politiky – už v súvise s neistotou, ale potom aj keď sa zavedú opatrenia definitívne – dôjde k spomaleniu svetovej ekonomiky.

To potom ovplyvní vývoj v jednotlivých regionálnych blokoch. Globálne to nie je dobrá správa. Ide o straty na raste a zamestnanosti.

Robí najväčšie škody neistota?
Momentálne (pred uzavretím dohody – pozn. red.) určite. Neistota je výrazne vyhrotená a spôsobuje, že firmy prehodnocujú investičné plány a odkladajú investície. Tak to bude s nami, kým sa situácia nevyjasní.

Ako dlho to môže byť?
Obchodné dohody sú veľmi komplexná záležitosť aj právne. Rokuje sa o nich celé roky. Na konci aktuálnych rokovaní budeme mať nejaké deklarácie, v prípade ciel rozhodnutia o ich výške. Závisí od konkrétnej formy a obsahu, do akej miery to upokojí situáciu.

Viem si predstaviť, že k dohode dôjde, ale neistota zostane, lebo sa to môže kedykoľvek zmeniť. V pozitívnejšom scenári by sa postupne neistota vracala na bežné úrovne do jedného roka. V negatívnom scenári sme rátali s tým, že neistota zostáva na vyššej úrovni dlhodobo – na ďalšie roky.

Stala sa neistota novým normálom?
Áno. Dokonca si viem predstaviť, že časom citlivosť ekonomiky na neistotu bude klesať, ako sa firmy budú na tento vývoj pripravovať. Budú viac pracovať na svojej odolnosti, viac diverzifikovať. Budú sa snažiť prispôsobiť novej situácii. Ekonomika však bude fungovať horšie, ako keby sme nemali toľko neistoty.

Ktorých sektorov sa týka neistota?
Plošne všetkých sektorov, ale najmä tých, s ktorými sa spájajú diskusie o clách. Sú zamerané na tovar, takže v rámci toho je citlivý priemysel, doprava, do istej miery stavebníctvo, keďže ide o investície, ktoré sa odkladajú. V týchto segmentoch je to najviac citeľné, ale nepriamo cez investičné a spotrebiteľské správanie sú zasiahnuté aj iné časti ekonomiky.

Ochrana ekonomiky Slovenska

Čo by Slovensko malo urobiť na ochranu ekonomiky?
To sú dve veci. Jedna je ochrana pred vplyvom priamo týchto opatrení. Vzhľadom na stav verejných financií nie je veľký priestor na masívnu podporu pre niektoré časti ekonomiky. Úvahy o možnosti využitia „kurzarbeitu“ sú správne. Krátkodobo dokážu pomôcť ekonomike prispôsobiť sa a preklenúť dočasné výpadky v produkcii.

Samozrejme, týmito opatreniami nedokážeme ísť dlhodobo proti trendom.

Čo bude dôležité?
Je veľmi dôležité pomôcť ľuďom, aby si vedeli nájsť prácu tam, kde ešte je alebo bude. Máme na Slovensku stále veľa nezaplnených pracovných miest. Stále sú tam, len sa nachádzajú v iných regiónoch a oblastiach. Treba pomôcť ľuďom plynulejšie prechádzať z jedného pracovného miesta na druhé.

Keď chceme naštartovať ekonomiku, musíme robiť zásadnejšie opatrenia. Pracovať viac na tom, aby sme „prepínali“ postupne na iný model fungovania, menej závislý od zapojení sa pomerne nízkou pridanou hodnotou do globálnych obchodných procesov. Jednoducho, aby sme už prechádzali postupne od modelu montážnej dielne k niečomu zložitejšiemu.

Nemeškáme s tým?
Meškáme, samozrejme. Už dávno bolo neskoro. Momentálne je potrebné začať rýchlo pracovať na zmenách v ekonomike. Už je to naozaj neodkladné. To znamená viac investovať do výskumu a vývoja, vytvoriť priestor pre ekosystém na Slovensku, aby sa inovatívnejšie segmenty dokázali rozvíjať. Skvalitňovať verejnú správu, aby sa na Slovensku lepšie a jednoduchšie investovalo. Tých úloh je naozaj veľa.

Ktoré by ste považovali za top tri priority?
Budem vychádzať z toho, čo hovoria firmy. Európska investičná banka robí prieskum o investovaní na Slovensku a pýta sa na bariéry. Máme vysokú neistotu v ekonomike. Pramení z globálneho diania, ale má aj domáce súvislosti.

Na začiatku som hovoril, že sme zraniteľnou ekonomikou. Zraniteľnosť do veľkej miery vyplýva zo stavu verejných financií. Vieme, že ich treba dať do poriadku, ale nemáme jasný plán. Nevieme, ako budú opatrenia vyzerať ešte stále v tomto štádiu roka na budúci rok. Nevieme, ako budú vyzerať o dva či tri roky.

Čo je pre investujúce firmy dôležité?
Aby vedeli strednodobo a dlhodobo, do akého prostredia idú investovať. Takže jasná predstava o smerovaní a štruktúre verejných financií na príjmovej aj výdavkovej strane by bola dobrá. To je niečo, čo vláda môže spraviť – odstraňovať neistotu a prinášať predvídateľnosť a jasnosť. Investori sa sťažujú na absenciu pracovnej sily.

Tá sa do istej miery momentálne nahrádza zahraničnou pracovnou silou, ktorá však väčšinou prúdi do nižších segmentov menej kvalifikovanej práce. Musíme sa ako ekonomika stať atraktívnymi aj pre talentovaných ľudí – či už Slovákov, ktorí odišli, alebo iných. Je to veľmi dôležitý predpoklad na prilákanie sofistikovanejších investícií na Slovensko.

Firmy sa sťažujú na vysoké ceny energií a neistotu spojenú s cenami energií. Máme urgentnú agendu v tejto oblasti a, samozrejme, je to aj celoeurópska agenda, nejde len o Slovensko. Firmy sa začínajú sťažovať na nákladovosť práce, zložitosť regulácie alebo nefunkčnosť verejnej správy a verejných inštitúcií pri vybavovaní rôznych povolení.

To je ďalšia vec, ktorá je neodkladná a už sme ju dávno mali riešiť.

Ako sa pozeráte na dlhodobé otázky?
Potom nastupujú dlhodobejšie otázky týkajúce sa prostredia pre vedu a výskum na Slovensku. Kde sú naše univerzity vo svetovom porovnaní a čo s tým treba robiť, aké je využívanie eurofondov v týchto oblastiach? Je toho naozaj veľa.

Dá sa to pri tejto alebo akejkoľvek inej vláde urobiť?
Musíme to nejako spraviť. Je viac krajín, ktoré sa zo zložitej situácie dostali. Nejako si pozbierali kapacity a v kľúčových oblastiach veci výrazne posunuli. Veľakrát preto nemusíme tie veci vymýšľať, ale stačí sa inšpirovať. Podľa mňa je to zvládnuteľné, len na tom musíme začať pracovať.

Konsolidácia na rok 2026

Hovorí sa o ďalšom konsolidačnom balíčku s hodnotou 2,6 až 3 miliardy eur. Ako bude vyzerať?
Neviem.

Čo by ste odporučili vláde?
Z pozície Národnej banky Slovenska nezvykneme vláde odporúčať konkrétne opatrenia. Je to politické rozhodnutie. Táto časť diskusie o verejných financiách súvisí s povahou štátu a veľkosťou štátu.

Ako jednotlivci alebo analytici môžeme mať nejaké názory, ale ako inštitúcii nám neprináleží komentovať rozhodovanie volených predstaviteľov. Fakt je, že máme pred sebou veľkú výzvu. Ozdravovanie bude ešte napredovať alebo bude nevyhnutné aj v ďalších krokoch. Čokoľvek príde v tomto roku, bude to len jeden z ďalších krokov v dlhšom procese.

Bolo by dobré, keby vláda načrtla aj to, ako to vníma v ďalšej budúcnosti. Ako opatrenia, s ktorými príde, zapadajú do obrazu, ktorý chce mať v oblasti verejných financií o pár rokov.

Vy ste boli ministrom financií. Ako by ste postupovali?
Konkrétne zloženie balíkov, to sú politické rozhodnutia. Ako technokratický minister som skôr predstavil paletu opatrení, z ktorých si mohli vybrať rôzne typy vlád. Vláda v predošlom roku si vybrala niektoré z týchto opatrení a iné si naformulovala sama.

Veľké čísla, o ktorých hovoríte, pramenia aj z toho, že zároveň prichádzajú dodatočné výdavkové priority. Toto je presne diskusia, ktorú musíme mať na politickej úrovni. Do toho nemôžeme z pohľadu technokratickej inštitúcie zasahovať.

Verím, že kolegovia, s ktorými sme spolu robili konsolidačné balíčky na ministerstve financií, dokážu vypracovať expertízu. Aj súčasná administratíva má prístup k širokej škále opatrení a je na nich, aby si politicky vybrali.

---