Nobelova cena za kreatívnu deštrukciu prináša pozitívny odkaz pre Slovensko

Cena Švédskej centrálnej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, známa ako Nobelova cena za ekonómiu, bola za rok 2025 udelená Joelovi Mokyrovi, Philippovi Aghionovi a Petrovi Howittovi za vysvetlenie hospodárskeho rastu poháňaného inováciami.^[1]

Prvý z nich, ekonomický historik Mokyr, upozorňuje, že inovácie sa môžu presadiť len v spoločnosti s „kultúrou rastu“, ktorá je otvorená zmene. Technologický, praktický pokrok často naráža na odpor zabehnutých záujmov, a preto je kľúčové, aby spoločnosť dokázala tieto konflikty zvládnuť a vytvárať priestor pre nové nápady.

Zvyšní dvaja ocenení zasa rozvinuli koncept tzv. kreatívnej deštrukcie, ktorý pôvodne sformuloval ekonóm Joseph Schumpeter ešte v roku 1942.  Ich práce vysvetľujú, ako technologické inovácie podporujú dlhodobý rast ekonomiky, keď v podobe nových výrobkov a výrobných postupov neustále nahrádzajú zastarané riešenia. Pokrok a rast teda nevzniká „len tak,“ ale z neustáleho nahrádzania starého novým — z odvahy meniť a inovovať.

Posolstvo prichádza pre Slovensko v pravý čas

Zistenia tohtoročných nobelistov sú relevantné aj pre Slovensko, ktoré už dávno nie je tým povestným ekonomickým tigrom. Náš doterajší model, postavený na lacnej a dostupnej pracovnej sile, už stráca dych a vyčerpal svoj potenciál. Slovensko sa musí transformovať – nemôže ostať len montážnou dielňou pre zahraničné firmy.^[2] Krajina potrebuje nový rastový motor založený na produktivite, znalostiach a technológiách.

Najnovšia jesenná prognóza NBS túto akútnu potrebu len podčiarkuje. Očakávaný hospodársky rast na Slovensku sa v tomto aj budúcom roku spomalí pod 1 %, najmä v dôsledku nevyhnutnej fiškálnej konsolidácie verejných financií. To odhaľuje krehkosť nášho súčasného rastového modelu a naliehavosť zmeny.

Máme obrovskú šancu, ale s inou štruktúrou investícií

Podľa najnovšieho prieskumu Európskej investičnej banky o štruktúre investícií^[3] patrí Slovensko medzi krajiny, kde nadpriemerne veľa firiem investuje do rozširovania kapacít, iba priemerne do nahrádzania starého novým a dokonca podpriemerne do vývoja nových produktov či služieb. Rozširujeme výrobu vecí, ktoré už vieme robiť, namiesto toho, aby sme vytvárali niečo nové.

Graf: Do čoho firmy investujú? Štruktúra investícií podľa cieľa (v % z celkových investícií)

Potrebujeme inovovať

Národná banka Slovenska vo svojich každoročných Štrukturálnych výzvach^[4] už niekoľko rokov poukazuje na to, že bez inovácií nebudeme napredovať. Produktivita stagnuje, regionálne rozdiely sa prehlbujú a takzvaný sociálny výťah (možnosť posunu na vyššiu životnú úroveň) sa spomaľuje. Krajina zároveň čelí výzvam ako starnutie obyvateľstva, zmeny v globálnom obchode či klimatická transformácia.

Riešením sú inovácie v súkromnom aj verejnom sektore. Je potrebné zlepšiť školstvo a podporu výskumu, prilákať a udržať talentovaných ľudí, zjednodušiť podnikateľské prostredie a posilniť fungovanie inštitúcií. Inak odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, ktoré by nahradili odchádzajúce nízkonákladové prevádzky, nevzniknú.

Odkaz kreatívnej deštrukcie ako šanca pre Slovensko

Vlaňajší nobelisti Daren Acemoglu, James Robinson a Simon Johnson ukázali, že bez kvalitných inštitúcií sa inovačný potenciál na ekonomický rast nepremení, čo je tiež pre Slovensko veľmi aktuálne.^[5] Súčasní laureáti nám hovoria, že udržateľný rast nevznikne zakonzervovaním status quo.

Ak sa dokážeme posunúť od rozširovania starých kapacít k tvorbe nových nápadov, Slovensko môže zmeniť smer  od montážnej ekonomiky k tvorivej. Práve to je duch kreatívnej deštrukcie, ktorý Nobelova cena pripomína: odvaha meniť sa je základom trvalej prosperity pre všetkých. Ak dokážeme povzbudiť nové nápady, odvahu podnikať a investovať do moderných technológií, môžeme obnoviť dynamiku nášho hospodárstva.

---

[1] | nobelprize.org
[2] | nbs.sk : Slovenské zelené lúky už investorov nelákaju a noviny.sk
[3] | eib.org
[4] | nbs.sk: Štrukturálne výzvy
[5] | nbs.sk: Blog Kvalitné inštitúcie znamenajú lepší život

---