Slovenské zelené lúky už investorov nelákajú

Slovensko v posledných rokoch prestáva dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín západnej Európy. Málo investícií je jednou z príčin, ale zároveň aj dôsledkom toho, že sa to deje. Firmy hovoria, že investujú menej, lebo im chýbajú ľudia, ceny energií sú nevyspytateľné, budúcnosť neistá a podnikateľské prostredie neatraktívne. Hoci viaceré z týchto problémov majú aj iné krajiny, u nás vyrastá podstatne menej moderných projektov – dokonca aj v porovnaní so susedmi. Je zjavné, že lúky za našimi hranicami sú z pohľadu investorov zelenšie a štedrejšie dotácie to nevyriešia.

Investície do ciest, budov, strojov či softvéru v eurozóne výrazne zaostávajú za vývojom v USA (graf 1). Slabá výkonnosť ekonomiky eurozóny a jej neblahé vyhliadky v celosvetovej hospodárskej súťaži sú príčinami a zároveň aj dôsledkami nižších investícií v Európe. Slovensko ako jeden z menej rozvinutých regiónov Európy by stále malo ponúkať investorom príležitosti na pomerne ľahký a zároveň atraktívny zárobok. Dáta však ukazujú, že sa to nedeje.

Graf 1: Hrubé fixné investície (porovnanie s úrovňou v roku 2011)

Slabé čerpanie eurofondov je len časť problému s investíciami

Viac ako u nás sa investuje aj u našich susedov zo skupiny V4. Platí to aj napriek tomu, že Maďarsko má od roku 2022 pozastavené čerpanie fondov EÚ. Naše čísla vyzerajú sľubnejšie len v rokoch, keď sa ponáhľame s čerpaním eurofondov, ktoré by inak prepadli. Potom sa však vraciame k vlažnému tempu rastu investícií.

Lepšie čerpanie fondov EÚ v bežných rokoch by nám iste pomohlo, doterajšie skúsenosti však poukazujú aj na kapacitný problém. Keď lepšie investujeme z peňazí EÚ, tak pre zmenu stoja naše domáce verejné investície.

Firmy investujú najmä do obnovy, nie rozšírenia výroby

Slovensko okrem čerpania eurofondov zaostáva aj v lákaní súkromných zahraničných investícií (graf 2). Tie sú za poslednú dekádu v porovnaní s krajinami V4 ledva polovičné. Dominujú v nich investície existujúcich firiem, ktoré u nás zarobené peniaze vracajú späť do našej ekonomiky. V posledných rokoch tieto zdroje čoraz viac smerujú iba do obnovy opotrebovaných strojov či budov, alebo do investícií zameraných na šetrenie nákladov, vrátane zníženia počtu pracovníkov.

Väčšie rozširovania výroby, akých sme boli svedkami v minulom roku v niektorých automobilkách, sú čoraz zriedkavejšie. No a investície na zelenej lúke, ktorých príkladom je príchod nového výrobcu automobilov na východ Slovenska, sú už naozaj žiaľ len ojedinelé. Zahraničné firmy v posledných piatich rokoch do založenia alebo rozvoja podniku u nás vložili rádovo iba 100 miliónov eur ročne.

Graf 2: Priame zahraničné investície ako % HDP (priemer za roky 2015  ̶ 2024)

Slovensko podporuje zahraničné investície stimulmi, väčšinou daňovými úľavami. Ročne zhruba 10 až 20 projektov dostane pomoc v celkovej sume rádovo 100 miliónov eur. Ideálne by sme chceli podporiť zamestnanosť v chudobných regiónoch a investície, ktoré sú sofistikovanejšie. V praxi to však tak nie vždy vyjde. V posledné roky sa nám darí lepšie, ale cenovka za vytvorené pracovné miesto výrazne narástla. Na vytvorené pracovné miesto sme poskytli pomoc vo výške viac ako 60 tisíc eur, kým v minulosti to bola približne polovičná suma.

Daňovým zvýhodnením podporujeme aj investície do výskumu a vývoja vo všeobecnosti a naše analýzy naznačujú, že vďaka tomu firmy v danej oblasti viac míňajú – čo je dobré. Slovensko však vo výdavkoch na výskum a vývoj v rámci EÚ zaostáva, pričom úniu už v tomto smere predbehla aj Čína. Pre budúcu životnú úroveň na Slovensku i celkovo v Európe bude veľmi dôležité, aby sme sa v tomto zlepšili.

Príčin, prečo to u nás s investíciami viazne, nie je málo

Európska investičná banka sa našich firiem každý rok pýta, čo im bráni investovať. Firmy sa sťažujú na dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, trápia ich aj ceny energií v Európe a aj ich ťažká predvídateľnosť. Neistota ohľadom budúcnosti v širšom zmysle je jednou z hlavných bariér investovania. Na Slovensku sa ku globálnym vplyvom pripája aj nejasný plán v oblasti ozdravenia verejných financií a cien energií pre domácnosti. Firmy sa sťažujú aj na čoraz väčšiu ťarchu regulácie v oblasti podnikania a trhu práce.

Prieskumy za okolité krajiny a dokonca za celú EÚ naznačujú podobné problémy. Z dostupných dát je ťažké analyticky ukázať, čím je situácia Slovenska predsa len odlišná. Zrejme ide o to, že prekážok pre investovanie a podnikanie je na Slovensku viac ako inde a sú aj hlbšie zakorenené. Štatistiky o investíciách však hovoria neúprosne, že lúka je v očiach investorov u našich susedov o čosi zelenšia. Povrchové (či povrchné) úpravy, napríklad v podobe ešte štedrejších dotácií, nebudú na nápravu stačiť. Aby sme sa znovu zapáčili investorom, musíme pracovať na odstraňovaní koreňov našich vlastných problémov. Tými sú odklon od jednoduchého a predvídateľného firemného prostredia a nedostatok šikovných a vzdelaných ľudí.

Graf 3: Prekážky v investovaní podľa prieskumu Európskej investičnej banky (% firiem)

Zdroj: European Investment Bank – EIB Investment Survey 2024