Peter Kažimír: Neistota je nová norma a Slovensko sa s ňou musí naučiť žiť (komentár pre The Economist)

Iba smrť a dane, hovorí zlý vtip o istotách, ktoré nám zostali.

Svetovú ekonomiku v posledných rokoch postihlo viacero šokov, ktoré sme právom nazvali bezprecedentnými. Po covidovej pandémii nasledovala energetická kríza vyvolaná ruskou inváziou na Ukrajinu a tento rok návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu s jeho protekcionistickou agendou. Svet sa stal viac nepredvídateľným.

Neistota tu bola vždy, dnes má však inú povahu než pred desiatimi rokmi. Je viaczdrojová – napríklad ku geo­politickým rizikám sa pridávajú obchodné bariéry – a vedie k častejšiemu výskytu extrémnych udalostí či pohybov na trhu, než predpovedajú tradičné modely. Nové technológie a globálne firemné prepojenia spôsobili, že sa šoky rýchlejšie rozšíria do celého sveta.

To však nie je dôvod len na skepsu, ale aj na zmenu rozmýšľania. Pre malú otvorenú ekonomiku, ako je Slovensko, ide o existenčnú otázku.

Značná časť neistoty vyplýva z chaotického prepisovania svetových obchodných pravidiel zo strany novej americkej administratívy. Obchodná dohoda medzi USA a EÚ napokon zabránila tomu najhoršiemu scenáru. Ale aj 15-percentné clá na široké spektrum tovarov sú niekoľkonásobne vyššie než predtým – vrátane automobilov, ktoré sú pre Slovensko také dôležité. Neistota sa výrazne znížila, americká obchodná politika však zostáva nevyspytateľná.

Ďalším kanálom pre neistotu je vývoj na finančných trhoch. Rokmi otestované pravidlá, napríklad, že v čase zvýšeného napätia investori kupujú americký dolár, už celkom neplatia. Ceny amerických akcií vďaka optimizmu spojenému s umelou inteligenciou lámu rekordy a očakávania investorov sú také vysoké, že séria negatívnych správ môže spustiť ostrú korekciu.

Na Slovensku máme aj vlastný zdroj neistoty. V roku 2026 začne platiť už tretí balíček opatrení na zlepšenie stavu verejných financií. Ich konsolidácia je, samozrejme, nevyhnutná, no nikto si nemôže byť istý, ako firmy a domácnosti vyčerpané predošlým zvyšovaním daní zareagujú. Hoci má vláda šancu svoje rozpočtové ciele na budúci rok dodržať, dlh sa stabilizovať nepodarí, a preto bude konsolidácia brzdiť ekonomiku aj v ďalších rokoch.

Extrémna neistota sa odrazila aj v našich štvrťročných makroekonomických prognózach. Zatiaľ čo pred rokom sme na rok 2026 predpovedali ekonomický rast okolo dvoch percent, jesenná predikcia už naznačila, že ekonomika ledva porastie. Kombinácia zhoršeného externého prostredia a dosahu konsolidácie zrejme Slovensko za tri roky pripraví o 30-tisíc pracovných miest.

V takomto prostredí bude riešenie našich chronických problémov ešte ťažšie, a o to dôležitejšie. Slovensko upadá hlbšie a hlbšie do pasce stredných príjmov, keď nedokáže prilákať dostatok investícií do výroby tovarov s vyššou pridanou hodnotou. Bez inovácií, v ktorých zaostávame, bude ekonomika čoraz slabšia. Na Slovensku už teraz rastie chudoba, čo sa okrem iného odráža aj v horšom zdraví obyvateľov. Od štátu veľkú finančnú pomoc čakať nemožno, keďže verejné financie sú najväčšou slovenskou slabinou.

So zvýšenou neistotou sa musíme naučiť žiť. Musíme byť schopní prijímať také rozhodnutia, ktorá obstoja aj vtedy, keď sa zmenia podmienky.

Ako na to? Rozhodovanie, či už o menovej politike, firemných investičných plánoch alebo verejných rozpočtoch nemôže byť založené len na základnom scenári. Viacscenárové myslenie umožní definovať jasné spúšťače, ktoré povedia, čo robiť, ak sa clá sprísnia alebo zdražia energie.

Po druhé, potrebujeme robustné pravidlá. Napríklad, fiškálna politika sa príliš spolieha na ad-hoc zásahy, výdavky nedostatočne sledujú dlhodobé ciele a verejné investície sú prvou položkou, ktorá sa v zlých časoch škrtá.

Po tretie, potrebujeme lepšie pracovať s dátami, ktorých je dnes oveľa viac ako v minulosti a často sú k dispozícii v reálnom čase. Neistotu tým nezmenšíme, ale vieme skrátiť reakčný čas. Môžeme identifikovať nové trendy skôr, než sa pretavia do štatistík HDP či zamestnanosti.

V menovej politike znamená zvýšená neistota rozhodovanie na základe aktuálnych dát bez toho, aby sa ECB vopred k niečomu zaväzovala prostredníctvom tzv. forward guidance. Dôležitá je aj komunikácia miery neistoty, ktorá kladie väčší dôraz na bilanciu rizík, a nielen na základný scenár.

Úplnú istotu nevie zabezpečiť žiadna vláda alebo centrálna banka, ale cena neistoty pre domácnosti a firmy sa dá znížiť. Znamená to plánovať podľa viacerých scenárov, budovať rezervy a v neposlednom rade aj otvorene hovoriť o rizikách a vysvetľovať potrebné kompromisy.

---

Text vyšiel v magazíne The Economist – Svet pred nami 2026 pod vyhradenou licenciou Hospodárskych novín