Príhovor guvernéra NBS Petra Kažimíra pri príležitosti 100. výročia vzniku Národnej banky Československej

Príhovor Petra Kažimíra

Dámy a páni, sto rokov je v živote človeka celá večnosť. No v živote inštitúcie je to často len dlhá jazda na horskej dráhe.

Keď v roku 1926 vznikala Národná banka Československá, nebol to iba úrad plný vážnych ľudí.

Bol to odvážny – možno trochu drzý – startup mladého štátu, ktorý si veril.

História sa nepísala len v mramorových sieňach, ale – verte či nie, aj v bratislavskej čokoládovni Stollwerck.

Písal sa rok 1919 a my sme potrebovali vlastnú menu.

Okamžite.

V Bratislave sa do toho pustili zamestnanci čokoládovne, ktorí lepili kolky na staré rakúsko-uhorské bankovky s rovnakou rýchlosťou, akou predtým balili pralinky.

Aj vďaka tejto „čokoládovej operácii“ sme sa dokázali postaviť na vlastné nohy v rozbúrenej Európe.

Sú príbehy, ktoré v učebniciach nenájdete a niektoré znejú, akoby boli vystrihnuté z akčného filmu.

V čase, keď sa nad Európou sťahovali mračná druhej svetovej vojny, našiel český národný poklad dočasné útočisko na Slovensku.

Slávne korunovačné klenoty – koruna svätého Václava, žezlo aj meč – boli tajne prevezené z Prahy do Žiliny a neskôr uložené v trezore v Rajeckých Tepliciach, preč od kriku Hlinkových gárd.

Morálny kompas, odvaha a odhodlanie boli odjakživa neoddeliteľnou súčasťou „genetiky“ centrálnych bánk.

Príbeh nášho Imricha Karvaša – vizionára, ktorý pochopil, že banka je služba krajine a ľuďom, nielen budova s trezorom – je toho dôkazom.

Počas vojny zohral kľúčovú úlohu pri príprave Povstania, za čo zaplatil väzením a takmer aj vlastným životom, aj keď skutočne zabiť sa ho pokúsili až československí komunisti.

Ukázal, že centrálne bankovníctvo je v tých najťažších chvíľach predovšetkým o odvahe postaviť sa za správnu vec – aj keď vás to môže stáť všetko.

Súčasné dianie vo svete, žiaľ, potvrdzuje, že ani po sto rokoch nie je stabilita samozrejmosťou.

Chaos a neistota chodia naďalej na neohlásené návštevy – na môj vkus až príliš často.

A práve preto je našou úlohou strážiť poriadok, stabilitu a nedovoliť ničomu ani nikomu podkopať základy krvopotne budované desaťročia.

O tom bol – a naďalej je – príbeh centrálneho bankovníctva.

Príbeh v nás.

Robiť to, čo treba.

Bez ohľadu na to, aké je to niekedy nepopulárne.

Je to príbeh o vynaliezavosti, odbornosti a veľkej dávke odvahy.

A ten s úctou dedíme.

Je mi cťou byť tu dnes večer s vami.