Problémom SVB bolo aj to, že naplno využívala prácu z domu, hovorí slovenský profesor ekonómie zo Chicaga (Ľ. Pástor pre Denník N)

Marianna Onuferová

Určite by sme si mali zvyknúť na vyššiu cenovú úroveň, ale pevne verím, že si nemusíme zvykať na vyššiu úroveň inflácie, hovorí špičkový ekonóm Ľuboš Pástor. Očakáva, že sa inflácia v eurozóne vráti k dvom percentám, ale nie je to vec mesiacov, ale možno roka, dvoch.

Pástor je profesorom ekonómie, prednáša na prestížnej Chicagskej univerzite. V marci 2015 sa čiastočne vrátil na Slovensko a odvtedy je členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS).

Vysvetľuje, že sprísňovanie menovej politiky pomáha znižovať infláciu, no môže to prispievať k finančnej nestabilite, čo ukázal aj prípad americkej Silicon Valley Bank (SVB).

Problémom SVB bolo, že mala veľký podiel dlhodobých dlhopisov na aktívach a viac ako 90 percent vkladov v banke bolo nepoistených, išlo o vysoké vklady firiem. Podľa Pástora je málo pravdepodobné, že sa v Európe nájde banka, v ktorej by boli oba tieto problémy naraz.

Kedy sa skončí kríza vysokej inflácie?

Inflačná kríza sa skončí, keď sa jadrová inflácia, ktorá je očistená o ceny energií a potravín, dostane v eurozóne znova na 2 percentá. To je úroveň, kde ju chceme mať. Momentálne sa nachádza niekde medzi 5 až 6 percentami, takže je príliš vysoko.

Do akej miery táto situácia závisí od vývoja vojny proti Ukrajine?

Do značnej. Táto vojna má vplyv najmä na ceny energií a potravín. Tie sa síce do jadrovej inflácie nerátajú, ale ak vysoké ceny, najmä energií, ostanú na vyššej úrovni dlhšie, po čase sa postupne prelievajú aj do cien ďalších tovarov a služieb, čo zvyšuje aj jadrovú infláciu.

Ktoré ukazovatele teraz sledujete?

Centrálne banky sledujú práve jadrovú infláciu, záleží im na nej viac ako na spotrebiteľskej inflácii, o ktorej v médiách počujete viac. Sledujeme množstvo ďalších predstihových ukazovateľov, či už nálady spotrebiteľov, alebo ceny nákladnej dopravy a tak ďalej.

Ako veľmi je inflácia celosvetovým problémom? 

Určite je to problém na oboch stranách Atlantiku. Momentálne je jadrová inflácia medzi 5 a 6 percentami aj v Európe, aj v Spojených štátoch a dokonca aj v Spojenom kráľovstve. Verím, že skôr či neskôr infláciu vyrieši nárast úrokových sadzieb. Ten zníži dopyt po tovaroch a službách natoľko, že sa spomalí nárast cien.

Infláciu na Slovensku ťahajú teraz najmä potraviny. Je to len dočasné? 

Myslím si, že áno, ale do veľkej miery to závisí najmä od vývoja konfliktu na Ukrajine. Aj Ukrajina, aj Rusko patria medzi najväčších vývozcov potravinových surovín na svete. Čím dlhšie sa táto vojna bude ťahať, tým dlhšie budeme pociťovať vysoké ceny potravín. Neznamená to nutne ďalšie zdražovanie potravín. Ich ceny sú už vysoké. Ale vysoká úroveň cien tu ešte nejaký čas môže byť. Naopak, urýchlené vyriešenie konfliktu by mohlo viesť k poklesu cien potravín.

Mali by sme si zvykať na to, že cenová úroveň zostane vyššia?

Určite by sme si mali zvyknúť na vyššiu cenovú úroveň, ale pevne verím, že si nemusíme zvykať na vyššiu úroveň inflácie. Stále očakávame, že sa vráti k dvom percentám, ale nie je to vec mesiacov, ale možno roka, dvoch.

Čo v Európe možno menej vidíme a ukazuje sa to ako problém a naopak?

V USA na rozdiel od Európy nevidíme nedostatok energetických surovín a ich vysoké ceny. Tu nemožno hovoriť o energetickej kríze na rozdiel od Európy. V Európe zase na rozdiel od USA nie sú zatiaľ žiadne zásadné problémy vo finančnom sektore. V Amerike nedávno padli tri banky, zatiaľ čo v Európe nepadla žiadna.

Problémy švajčiarskej Credit Suisse nie sú vážnym problémom?

Credit Suisse vyzerá v poriadku. Nedávno potrebovala pomoc od Švajčiarskej národnej banky, dostala ju, ale vyzerá ako solventná banka. Je niekde úplne inde ako tie tri americké banky, ktoré sú už dávno po smrti. V eurozóne v tejto chvíli nevidieť žiadne znaky finančnej krízy. Situácia sa však v najbližších dňoch bude určite zaujímavo vyvíjať.

Závisí ďalší vývoj energetickej krízy od toho, ako rýchlo dokáže nájsť Európa alternatívne zdroje v dostatočnej miere?

V strednodobom a dlhodobom hľadisku ide presne o to, čo ste povedali. Európa zatiaľ veľmi úspešne nachádza alternatívu k ruskému plynu. Presun z tradičných, povedzme, fosílnych zdrojov energie na obnoviteľné zdroje, ako slnko, voda, vietor, sa pre konflikt na Ukrajine značne urýchľuje. Ale napriek tomu to bude nejaký čas trvať. Hovoríme o rokoch, nie o mesiacoch.

Je teraz medzi odbornou verejnosťou v Spojených štátoch väčšou témou skôr stabilita bankového sektora než inflácia, ktorá dominuje v Európe?

Určite, zatiaľ je to takto. Pre ekonómov v centrálnych bankách sú kľúčové obe témy: inflácia aj finančná stabilita. Problémom je, že v týchto dňoch prichádzajú tieto dve témy do istej miery do konfliktu, keďže sprísňovanie menovej politiky na jednej strane pomáha znižovať infláciu, no na druhej strane môže prispievať k finančnej nestabilite.

Problém americkej SVB odštartoval tým, že pre vysokú infláciu začali rásť úroky. Startupy prišli o lacný zdroj financovania a začali vyťahovať vklady z banky. Takže kým sa inflácia dostane na rozumnú úroveň, narobia rastúce úrokové sadzby ešte veľa problémov podnikateľom vo svete? 

Verím, že nie, ale je jasné, že nárast úrokových sadzieb znižuje trhové ceny dlhopisov a iných aktív, ktoré majú dlhodobé hotovostné toky. Sprísňovaním menovej politiky sa centrálne banky snažia docieliť cenovú stabilitu, čiže bojujú s infláciou. Ale do istej miery to ide na úkor finančnej stability, o ktorej hovoríte. Takže zvyšovanie úrokových mier krátkodobo bankám škodí, pretože znižuje trhové ceny dlhopisov, ktoré vlastnia. Ale zase dlhodobo im pomôže, keďže im pomôže navýšiť úrokové marže.

Je európska regulácia prísnejšia ako americká?

Áno, určite je prísnejšia, najmä pre stredne veľké banky, ako bola Silicon Valley Bank. Stredne veľké americké banky majú rôzne výnimky na regulačné požiadavky, takže väčšina z nich nespĺňa mnohé kritériá, ktoré by v Európe spĺňať museli. Aj v prípade veľkých bánk sú rozdiely. Napríklad veľké európske banky majú na rozdiel od amerických vo svojich portfóliách vyšší podiel likvidných, teda ľahko predajných aktív. Je pre ne ľahšie získať hotovosť v prípade, že by veľa vkladateľov chcelo naraz vybrať svoje vklady, čo sa stalo v SVB. Keď to zhrniem, veľké európske banky sú prísnejšie regulované ako veľké americké banky. A veľké americké banky majú zase prísnejšie pravidlá ako stredne veľké americké banky.

Klientmi SVB boli najmä technologické startupy, ktoré neustáli rastúce úroky. Ukázalo sa také zloženie klientely ako veľký problém?

Nemyslím si, že to bol jej hlavný problém. Skôr išlo o to, že viac ako 90 percent vkladov banky nebolo poistených. Klienti si chceli nepoistené vklady vybrať v rovnaký čas von. Do istej miery preto, lebo boli z jedného sektora, čiže tam s vami súhlasím. To prispelo k pádu tejto banky.

Aká je zodpovednosť regulátora, teda americkej centrálnej banky Fed? Keď bol covid, požiadavku na povinné minimálne rezervy znížila na nula percent a neskôr sa to už nezmenilo. Nebola to chyba?

Požiadavku na minimálne rezervy nepovažujem za problém. To nebol problém SVB ani žiadnej inej banky, ktorá sa nedávno dostala do problémov. V posledných rokoch banky na oboch stranách Atlantiku postupne naakumulovali obrovské množstvo nadbytočných rezerv najmä v dôsledku kvantitatívneho uvoľňovania (centrálna banka nakupovala na sekundárnom trhu od komerčných bánk štátne dlhopisy a ďalšie aktíva, pozn. E). Takže banky nemali žiaden problém s požiadavkou na minimálne rezervy, mali príliš veľa nadbytočných rezerv. Tam nevidím regulačný problém.

Kde bol teda problém?

V roku 2018 prišlo v USA k bankovej deregulácii, v rámci ktorej banky s aktívami do 250 miliárd dolárov už nemuseli spĺňať prísne kritériá Fedu ohľadom požiadaviek na likviditu, kapitálovú primeranosť, záťažové testy a tak ďalej. Týkalo sa to aj SVB, ktorá mala aktíva okolo 200 miliárd. Idea bola taká, že menšie a stredne veľké banky nepredstavujú až také veľké systémové riziko. Teraz sme zistili, že to tak nie je. Hranica medzi tým, ktorá banka je systémovo dôležitá a ktorá už nie, sa práve posunula smerom nadol. Takže áno, vidím regulačný problém, ale nevidím ho v minimálnych rezervách, ale skôr v deregulácii. Preto by som sa nečudoval, keby USA v najbližších mesiacoch prehodnotili systém regulácie stredne veľkých bánk. Paradoxné je, že pred piatimi rokmi tieto banky vrátane SVB silno lobovali v prospech deregulácie. Mysleli si, že im to pomôže a teraz pre to trpia.

Ak by taká banka bola v Európe, dostala by sa do takých problémov alebo nie?

Ak by SVB bola v Európe, bola by podstatne prísnejšie regulovaná. Poviem dva príklady. Európsky regulátor by ju nechal urobiť záťažové testy, čo sa stane s bankovým kapitálom, keď sa úrokové sadzby zvýšia – povedzme – o tri percentá. Takýto test by rýchlo odhalil rizikovosť portfólia SVB a viedol by k náprave. V USA pre spomínanú dereguláciu na také testy nedošlo. Dobre manažovaná banka by si ich urobila interne a riziko by si zahedžovala, ale SVB nebola dobre manažovaná banka.

Okrem toho na stredne veľké banky ako SVB sa vzťahujú iné kapitálové požiadavky ako v Európe. V tomto prípade bolo dôležité, že nerealizované straty z nakúpených dlhopisov nedvíhali kapitálové požiadavky SVB. Viac ako polovica jej aktív bola v dlhodobých dlhopisoch, ktoré stratili trhovú hodnotu po náraste úrokových sadzieb. SVB však nemusela navyšovať svoj kapitál a tieto dlhopisy sa naďalej viedli v pôvodnej hodnote, za ktorú ich banka nakúpila. V Európe a ani pri veľkých amerických bankách by to tak nebolo.

V čom zlyhalo vedenie banky?

Vedenie banky si z nejakého dôvodu zobralo na plecia obrovské úrokové riziko. Viac ako polovica aktív bola v dlhodobých dlhopisoch, ktorých ceny sú vystavené pohybom úrokových sadzieb. V Amerike je málo bánk, ktoré majú taký veľký podiel dlhodobých dlhopisov na aktívach, ako mala SVB. Navyše viac ako 90 percent vkladov v banke bolo nepoistených. Išlo o vysoké firemné vklady. Neviem, či je ešte vôbec nejaká banka v USA, ktorá by mala tieto dve riziká naraz: taký vysoký podiel dlhopisov na strane aktív a súčasne taký vysoký podiel nepoistených vkladov na strane pasív. Ak taká banka existuje, som presvedčený, že nie je ani zďaleka taká veľká, ako bola SVB, ktorá bola 16. najväčšia banka v USA. Jednoznačne tam zlyhal manažment. Postupne sa dozvedáme prečo.

Čo sa ešte ukázalo ako problém?

SVB bola jedna z bánk, ktorá až do svojho krachu naplno využívala prácu z domu. Ľudia pracovali z Havaja, Floridy, Kalifornie, odkiaľ chceli. Keď máte takú kultúru a vznikne problém typu nezahedžované úrokové riziko a nemáte ani človeka, ktorý to má na starosti, lebo SVB ho vyše pol roka nemala, nie je v záujme nikoho iniciovať „Zoom call“, kde sa tieto problémy budú riešiť. Keby ľudia pracovali priamo v banke, viac by sa bavili aj neformálne. Táto téma by zrejme prišla na pretras.

Sú aj v Európe banky, ktoré majú príliš veľa dlhodobých dlhopisov a príliš veľa vkladov, ktoré už nepodliehajú poisteniu?

Určite sa aj v Európe nájdu také banky. Regulátori teraz na to veľmi prísne pozerajú. Ale pochybujem, že sa nájde banka, v ktorej sú oba tieto problémy naraz. Ak by aj bola, bola by prísnejšie regulovaná, musela by mať tučnejšie kapitálové vankúše, ako mala SVB. Čo sa týka dlhopisov – na porovnanie v bankách na Slovensku tvoria dlhopisy v priemere 11 percent aktív, v SVB to bolo skoro 60 percent.

Aké je ponaučenie z prípadu SVB?

Je ich viac. Manažmentom bánk tento prípad pripomenul dôležitosť riadenia úrokového rizika a diverzifikácie vkladov. Banky si musia lepšie uvedomovať, že čím majú vyšší podiel nepoistených vkladov, tým sú viac vystavené riziku, že zafúka vietor a vklady sa zo dňa na deň vyparia. Regulátori musia viac sledovať práve podiel nepoistených vkladov v banke a zamyslieť sa nad tým, či by banky s ich vysokým podielom nemali spĺňať prísnejšie podmienky.

A možno ešte jedno poučenie. V Kalifornii, kde SVB pôsobila a kde bola aj regulovaná, veľmi dbajú na nefinančné aspekty ako environmentálny vplyv bánk či podiel úverov menšinám. To sú veci, na ktoré regulátori môžu dbať, ale určite by mali viac dbať na to, aby banka mala zabezpečené úrokové riziko.

Je prípad SVB stále veľkou témou v USA? Z reakcie trhov sa môže zdať, že išlo skôr o krátku epizódku.

Pevne verím, že SVB aj Credit Suisse budú také krátkodobé epizódky, ako hovoríte. Ale určite sa o tom bude hovoriť aj dlhšie, pretože Fed pristúpil k niektorým krokom, ktoré boli bezprecedentné. Napríklad rozšíril poistenie na všetky vklady a zaviedol nový mechanizmus na poskytovanie úverov bankám. Určite sa bude hovoriť aj o tom, či by niečo podobné mohli urobiť Európania, ak by sa niečo podobné stalo v Európe.

Do akej miery limitovalo Európsku centrálnu banku pri nedávnom rozhodovaní o úrokoch dianie na bankovom trhu?

Je si určite vedomá súčasných problémov v Spojených štátoch, čo sa týka finančnej stability. Podľa mňa urobila správne rozhodnutie v tom, že oddeľuje cenovú stabilitu od finančnej stability a bude používať rôzne nástroje na to, aby sa jej podarilo dosiahnuť svoje ciele v oboch týchto smeroch.

Európska centrálna banka zvýšila kľúčovú, refinančnú sadzbu o 50 bázických bodov na 3,5 percenta. Bude vo zvyšovaní úrokov pokračovať ďalej?

Osobne to očakávam, keďže problém inflácie v Európe ešte nie je zďaleka úplne zažehnaný. Boj s infláciou je pre ECB priorita číslo jedna.

Čiže predpokladáte, že banky na Slovensku pravdepodobne ešte zvýšia úroky na hypotéky?

Je na individuálnom rozhodnutí každej komerčnej banky, za akých podmienok bude poskytovať hypotekárne úvery. Ale banky, prirodzene, musia prihliadať na trhové podmienky. Krátkodobé úrokové sadzby, ktoré stanovuje ECB, pôjdu pravdepodobne ešte tento rok hore. To potom bude vytvárať tlak aj na sadzby na hypotéky.

Z viacerých odborných kruhov je počuť upozornenie, že finančné trhy už oveľa viac ako v nedávnej minulosti začína zaujímať kvalita a zdravie verejných financií. Je to zdvihnutý varovný prst aj pre slovenské verejné financie, ak nechceme, aby pôžičky štátu výrazne zdraželi?

Úrokové sadzby sú dnes síce vyššie, ale každá krajina má dlhopisy rôznej maturity (splatnosti, pozn. E). Problém vyšších úrokových sadzieb sa dostane do štátneho rozpočtu až vtedy, keď je dlh refinancovaný. Síce už úrokové sadzby narástli, ale ešte sa to nestalo zásadným problémom pre verejné financie. Ale určite sa o tom v najbližších mesiacoch bude hovoriť viac. Už máme za sebou pandémiu, ktorá si vyžadovala vyššie fiškálne náklady, a teraz je už na mieste konsolidácia verejných financií.

V našom parlamente sa teraz pár mesiacov pred voľbami predkladajú často narýchlo rôzne poslanecké návrhy, ktoré zvyšujú výdavky. Nemáte aj vy obavu, že keď to takto pôjde ďalej, môžeme si úplne rozbiť verejné financie?

To, čo sa deje, je pomerne normálne v predvolebnom období. Ale v Národnej banke Slovenska dlhodobo upozorňujeme na dôležitosť zodpovednosti pri manažovaní verejných financií.

zdroj: https://e.dennikn.sk/3290669/problemom-svb-bolo-aj-to-ze-az-do-krachu-naplno-vyuzivala-pracu-z-domu-hovori-slovensky-profesor-ekonomie-zo-chicaga/?ref=mwat&_ga=2.266101133.302965976.1679323422-1808646809.1676978615