Slováci čakajú ešte dvojnásobne vyššiu infláciu

• To, akú infláciu človek očakáva, vplýva na jeho rozhodnutia, koľko sporiť, kedy a čo nakupovať, aký typ hypotéky si zobrať alebo akú mzdu si pýtať.
• Inflačné očakávania Slovákov, po rekordne vysokých hodnotách koncom roka 2022, začínajú klesať, no stále sú vysoko nad oficiálne meranými hodnotami inflácie.
• Ženy, starší, menej vzdelaní, nezamestnaní a príjmovo slabší vnímajú a očakávajú v priemere vyššiu infláciu ako ostatní.
• Vnímanie inflácie a jej očakávanie sú navzájom prepojené. Spájajú ich pocity pri bežných nákupoch.
• Očakávaný pokles rastu cien potravín by mal ďalej tlmiť inflačné vnemy a tým aj očakávania ľudí.

Vnímané a očakávané miery inflácie – teda čo si myslia ľudia, aká vysoká je inflácia v danej chvíli a aká bude – dosiahli rekordné úrovne koncom minulého roka. V januári už poklesli, stále však zostávajú značne nad oficiálnymi hodnotami.

Spotrebitelia na Slovensku v januári 2023 v priemere očakávali, že spotrebiteľské ceny v najbližších 12 mesiacoch, teda za celý rok 2023, porastú o 32%^[1]. Priemerná vnímaná inflácia od januára 2022 do januára 2023 bola medzi ľuďmi až 35%. Oficiálne meraná miera inflácie však bola o viac ako polovicu nižšia: 14,9%^[2]. Tieto čísla sú veľmi vysoké a ukazujú, že spotrebitelia sú na infláciu citliví. Časy, keď niektorí ľudia infláciu vôbec nevnímali, sú preč. Graf 1 ukazuje podiely spotrebiteľov, ktorí vnímajú pozitívnu, negatívnu alebo nulovú infláciu. Od apríla 2022 na Slovensku všetci vedia, že inflácia je nad nulou.

---

[1] Zdroj dát: Štatistický úrad SR, Harmonizovaný prieskum spotrebiteľov Európskej komisie.
[2] Rýchly odhad HICP inflácie za január 2023 oproti januáru 2022. Zdroj: Eurostat.

Graf 1: Už všetci vedia, že inflácia je nad nulou
(podiel spotrebiteľov s nenulovými, pozitívnymi, negatívnymi a nulovými očakávaniami v čase)

Vnímanie inflácie výrazne vplýva na to, akú infláciu Slováci očakávajú. Graf 2 ilustruje, ako sa ruka v ruke priemerná vnímaná a očakávaná inflácia pohybujú. Koncom roka 2022 vidno, že hoci sa oficiálna miera inflácie začala stabilizovať, vnímania a očakávania ľudí rástli rýchlejšie.

Graf 2: Vnímaná a očakávaná inflácia idú ruka v ruke

Vek, pohlavie či príjem ľudí výrazne ovplyvňujú to, akú infláciu vnímajú. Podobne ako v iných krajinách napríklad ženy vnímajú a očakávajú v priemere vyššiu infláciu ako muži. Keď však výskumníci v USA brali do úvahy, kto nakupuje potraviny v rámci domácnosti, rozdiely v očakávaniach medzi mužmi a ženami sa vytratili^[3]. V rovnakom duchu je aj nákupné správanie starších, menej vzdelaných, nezamestnaných a príjmovo slabších iné v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva. Ich vnemy sa tým pádom odlišujú a odzrkadľujú vo vyšších očakávaniach. Tabuľka 1 sumarizuje priemery vnímanej a očakávanej inflácie naprieč týmito skupinami v čase od mája 2003 až po január 2023^[4].

---

[3] Gender Roles Produce Divergent Economic Expectations, D’Acunto, Malmendier and Weber, The Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), May 2021.
[4] Kvantitatívne odpovede na otázky o vnímanej a očakávanej inflácii sú súčasťou prieskumu na Slovensku od mája 2003.

Tabuľka 1: Priemer vnímanej a očakávanej inflácie naprieč skupinami obyvateľstva od mája 2003 po január 2023

Ľudia si tiež spájajú infláciu so zlými časmi v celej ekonomike.  Očakávajú vyššiu infláciu pri nižšom raste ekonomiky a vyššej nezamestnanosti a naopak. Súčasný ekonomický vývoj môže takéto chápanie vzťahov v ekonomike utvrdzovať. Podobné epizódy sú však v ekonomike skôr výnimkou. Odborná verejnosť si spája infláciu s prehrievaním ekonomiky a teda s dobrými časmi. Toto pozorovanie platí i pre mnoho iných krajín^[5].

Ľudia dlhodobo vnímajú zmeny v inflácii veľmi presne, napriek tomu, že jej úroveň podstatne nadhodnocujú. Keď si odmyslíme rozdiel medzi úrovňou vnímanej a očakávanej inflácie a jej meranou hodnotou, zmeny vnímania a očakávania inflácie kopírujú zmeny v skutočnej inflácii veľmi dobre.

Veľký vplyv na vnímanie inflácie a tvorbu inflačných očakávaní máju skúsenosti a vnemy pri nakupovaní, najmä potravín. Vieme, že ľudia vnímajú infláciu individuálne na základe produktov, ktoré radi kupujú, no i na základe vlastnej životnej skúsenosti alebo vlastných kognitívnych schopností^[6]. V minulom roku narástli ceny potravín približne o štvrtinu. Rástli aj náklady bývania či ceny pohonných hmôt. Tieto položky sú ľuďom na očiach najviac, preto niet divu, že ľudia vnímajú infláciu citlivo a dokonca vyššiu, ako oficiálne meranú.

S poklesom inflácie cien potravín by mali klesnúť aj inflačné očakávania ľudí. Spomalenie rastu cien poľnohospodárskych plodín na svetových trhoch už tlmí nákladové tlaky výrobcov potravín. Postupne by aj ceny potravín v našich obchodov mali prepnúť z cválania na pomalý klus. Zníženie inflačných vnemov, a tým pádom očakávaní, by malo nasledovať.

Viac vysvetľovania a vzdelávania by mohlo priblížiť vnemy realite. Aj keď sa inflačné očakávania napokon skrotia, zrejme zostane výrazný rozdiel medzi pocitmi a meranými hodnotami. Je to tak už dlho a platí to aj pre iné krajiny. Je zaujímavé, že inflácia, ktorú ľudia čakajú v nasledujúcom období, neodzrkadľuje predpovede či ciele centrálnych bánk. Odkazom pre centrálne banky je potreba jasnejšej komunikácie diania v ekonomike, prognóz a menovej politiky. Ľudia sa totiž na základe svojich vnemov a očakávaní rozhodujú, napríklad koľko sporiť, alebo či a čo si kúpiť.

---

[5] Communication and the Beliefs of Economic Agents, Candia, Coibion and Gorodnichenko, NBER working paper No. 27800, September 2020.
[6] What Do the Data Tell Us About Inflation Expectations? D’Acunto, Malmendier and Weber, Chapter 5, Handbook of Economic Expectations. November 2022.