Slovensko beží maratón na Západ v ťažkých topánkach

5 rokov Štrukturálnych výziev NBS

Ekonomické dobiehania Západu je beh na dlhú trať. A rovnako ako pri maratóne je dôležité mať natrénované, udržať to správne tempo a zbaviť sa zbytočnej príťaže, veď ani športovci nebehávajú v bagančiach, ale ľahkých teniskách.  

Slovensko po vstupe do Európskej únie v roku 2004 vyštartovalo svižným tempom, no neskôr sa konvergencia výrazne spomalila. V posledných rokoch sa približujeme skôr západným cenám než platom. 

Národná banka Slovenska sa problémom, ktoré brzdia slovenskú ekonomiku, venuje v každoročnej analýze Štrukturálne výzvy.  V sérii blogov k jej piatemu výročiu si priblížime, čo musí Slovensko robiť inak, aby dokázalo tempo dobiehania Západu zrýchliť.

Od lídra regiónu na jeho chvost

Slovenská ekonomika sa po vstupe do Európskej únie (EÚ) pustila do behu veľmi svižne a k cieľovej páske – životnej úrovni vyspelých západných krajín – sme sa dlhé roky rýchlo približovali. V rokoch 2000 – 2008 rástlo naše HDP na obyvateľa takmer dvojnásobným tempom v porovnaní s priemerom EÚ. Kým v roku 2000 bol tento ukazovateľ na úrovni 51 % priemeru EÚ, v roku 2008 to bolo už 72 %. 

Potom prišla globálna finančná kríza a s ňou aj spomalenie. Ako keby sme si namiesto bežeckých tenisiek obuli ťažké topánky a v posledných rokoch sa zdá, že už len ťaháme nohy za sebou.  

Po roku 2015 sa konvergencia takmer zastavila (graf 1) a v regióne sme sa z kedysi dynamického lídra posunuli na chvost V4. Vyplýva to z údajov Eurostatu o výkone ekonomiky na obyvateľa očistenom o rozdielne cenové hladiny v jednotlivých krajinách (v ekonomickom žargóne HDP v parite kúpnej sily), čo robí údaje porovnateľnými. Hoci má tento ukazovateľ zrejme metodologické  problémy, o ktorých sa aj vedie odborná debata^[1], na slabší výkon slovenskej ekonomiky poukazuje aj alternatívna miera konvergencie založená na rastoch reálneho HDP^[2]. 

Graf 1: HDP na obyvateľa v PKS, % EÚ27

Príjmy zaostávajú za cenami

Najviac cítime spomalenie dobiehania v každodennom živote. Cenová úroveň Slovenska v roku 2024 dosiahla 81 % priemeru EÚ^[3], ale príjmy domácností boli len na úrovni zhruba 73 %^[4]. Inak povedané: žijeme s cenami, ktoré sa vyrovnávajú rakúskym, ale peňaženka zostáva tenšia.

To je podstata takzvanej pasce stredných príjmov. Tak ekonómovia nazývajú stav, keď ekonomika po úvodnom období rýchleho rastu nedokáže prejsť na výrobu s vyššou pridanou hodnotou a začne stagnovať. Krajina je už príliš drahá na to, aby konkurovala lacnou pracovnou silou, no zároveň ešte nedostatočne inovatívna a technologicky pokročilá, aby mohla súperiť s najvyspelejšími ekonomikami.

Našu pozíciu ilustruje graf 2, ktorý porovnáva cenovú hladinu v jednotlivých členov EÚ s výkonom ekonomiky na obyvateľa. Ak sa krajina nachádza nad červenou čiarou so sklonom 45°, tak si jej obyvatelia môžu dovoliť viac, než by sme čakali podľa cien.  Ich kúpna sila je relatívne silnejšia. Ak je krajina pod červenou čiarou, tak sú ceny na daný výkon ekonomiky relatívne vysoké. Ľudia si teda môžu dovoliť menej, než by sme čakali podľa úrovne cien.

Slovensko sa nad deliacou čiarou dlho držalo, no v posledných rokoch sa už približuje Západu viac cenami ako ekonomickým výkonom. To brzdí zlepšovanie životnej úrovne a oslabuje pocit, že Európu skutočne dobiehame.

Graf 2: HDP na obyvateľa v PKS vs.cenová úroveň (EÚ 27 = 100)

Spomalený motor zvaný produktivita

Za nepriaznivým trendom stojí najmä spomalenie rastu produktivity práce^[5], ktorá bola hlavným motorom rýchlej konvergencie pred globálnou finančnou krízou. Zjednodušene vyjadruje to, akú hodnotu dokážeme vytvoriť za odpracovanú hodinu a zvyčajne rastie vďaka zapojeniu nových technológií či lepšej organizácii práce. Ďalšími

faktormi ovplyvňujúcimi výkon ekonomiky sú veľkosť ekonomicky aktívneho obyvateľstva, či počet odpracovaných hodín.

Najmä vďaka produktivite rástlo v prvej dekáde tohto tisícročia HDP na obyvateľa na Slovensku o zhruba 4 percentné body (p. b.) rýchlejšie než priemer eurozóny (graf 3), v posledných piatich rokoch sa však tento rozdiel scvrkol na štvrtinu. Spomalenie rastu produktivity je zásadný problém, pretože práve ona určuje, koľko dokážeme zarobiť a aký životný štandard si môžeme dovoliť. Navyše, už dnes sa prejavuje vplyv úbytku populácie v produktívnom veku v dôsledku starnutia obyvateľstva, ku ktorému sa v posledných rokoch pridal aj pomalší nárast zamestnanosti. To si v budúcnosti vyžiada ešte rýchlejší rast produktivity pracujúcich^[6].

Graf 3: Príspevky k rastu HDP na obyvateľa (rozdiel medzi Slovenskom a eurozónou, p. b.)

Často je počuť, že aj iné krajiny majú s rastom produktivity problém, obzvlášť Európa ako taká^[7], a že napríklad v posledných rokoch produktivita u nás rástla stále o niečo rýchlejšie než v EÚ. To je síce pravda, ale rozdiel v úrovni je stále výrazný.  Dá sa povedať, že sme na chvíľu pridali do kroku, ale naša priemerná rýchlosť je stále nízka a súperi zostávajú v nedohľadne.

Cieľová páska sa vzďaľuje

Kým my zápasíme so slabým tempom, krajiny, ku ktorým sa chceme priblížiť, pokračujú ďalej. Rakúsko, Nemecko či Holandsko investujú do inovácií, do digitalizácie a do vzdelávania. My bežíme tiež, ale nízka konkurencieschopnosť, chýbajúce inovácie, vysoké ceny v pomere k príjmom a zdravotný systém, ktorému sa nedarí predlžovať aktívny pracovný život obyvateľov, predstavujú záťaž, bez ktorej by sme boli rýchlejší.

Graf 4: Postavenie krajín V4 v Európskom rebríčku inovácií – EIS (vľavo) a svetovom rebríčku konkurencieschopnosti – IMD (vpravo), vyššia hodnota značí horšiu pozíciu

Ak tempo nezmeníme, hrozí, že pasca stredného príjmu sa pre Slovensko stane realitou. Budeme krajinou, kde sú ceny takmer západné, no platy ostanú východné.

Ako zhodiť ťažké topánky

Slovensko potrebuje nové bežecké vybavenie. Znamená to zásadné štrukturálne reformy zamerané na tieto oblasti:

• Školstvo a inovácie, aby sme zvýšili kvalifikáciu pracovnej sily a podporili tvorbu vyššej pridanej hodnoty.
• Verejné inštitúcie, ktoré dokážu pružne reagovať na výzvy.
• Zdravotníctvo, ktoré predĺži aktívny život ľudí a zníži ekonomické straty z chorobnosti.
• Podnikateľské prostredie, ktoré umožní rýchlejší rast domácich firiem.

Len tak môžeme získať späť stratené tempo a vrátiť sa do čela v regióne. Aj relatívne malé rozdiely v miere rastu totiž môžu mať značné dôsledky, ak pretrvávajú dlhšie obdobie. Pri pohľade na graf 1 vidno, že v rokoch 2000-2008 rástla slovenská ekonomika ročne zhruba o 4,3 p. b. rýchlejšie ako EÚ a o 2,5 p. b. rýchlejšie ako ČR. Takýmto tempom by Slovensko zo súčasnej pozície dobehlo za necelých 7 rokov úroveň EÚ a za 8 rokov aj Česko.

Maratón nemáme prehratý, zatiaľ. Bežíme však v náročných podmienkach a otáľaním si príliš nepomáhame. Potrebujeme sa nadýchnuť, doplniť podporné vitamíny a nájsť nové tempo. A hlavne prezuť, čo v preklade znamená prejsť na modernejší model ekonomiky, postavený na vzdelaní a inováciách. Ak sa tak nestane, riskujeme, že cieľovou páskou tak skoro neprebehneme. Ak vôbec.

---

[1] Dáta od roku 2016 nie sú plne porovnateľné s historickými dátami v dôsledku metodických zmien, pričom pokles HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily voči európskemu priemeru je spôsobený týmto zlomom v časovom rade. Zároveň môže v údajoch dochádzať k nadhodnoteniu cien bývania na Slovensku, čo zvyšuje odhadovanú cenovú úroveň a tým aj znižuje úroveň reálneho HDP. Podrobnosti pozri v publikácii Marek Hlaváč (2023). Dobieha slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bohatšie krajiny EÚ?. Inštitút sociálnej politiky.

[2] Viď Štrukturálne Výzvy 2025, Graf 5. Medzi indikátormi HDP v stálych cenách a HDP v PKS existujú konceptuálne rozdiely. HDP v stálych cenách vyjadruje produkčnú kapacitu ekonomiky, zatiaľ čo HDP v PKS sa snaží zachytiť kúpyschopnosť obyvateľstva. V prípade zmeny výmenných relácií, teda cien dovozov relatívne k cenám vývozov, môže dochádzať k rozdielnemu vývoju oboch indikátorov. Téme sa viac venuje Dujava (2023). O dvoch hrubých domácich produktoch. Inštitút finančnej politiky.

[3] Porovnateľná cenová úroveň skutočnej individuálnej spotreby, Eurostat tabuľka prc_ppp_ind.

[4] Hrubý upravený disponibilný príjem domácnosti na obyvateľa v parite kúpnej sily, Eurostat tabuľka tec00113.

[5] Spomaleniu rastu produktivity v období pred pandémiou sa venovali Vaňko a Novák (2025). Príčiny pravdepodobne treba hľadať najmä v prípade vývoja a misalokácie v rámci sektorov a demografie podnikov, ktorú tvoria prevažne malé firmy a kde sa priepasť medzi nimi a veľkými produktívnymi podnikmi môže odrážať negatívne na tvorbe pridanej hodnoty. Naopak, štrukturálne zmeny v podobe presunu pracovnej sily medzi sektormi, trhová koncentrácia a podnikateľská dynamika nebudú pravdepodobne patriť k dôležitým faktorom.

[6] V posledných rokoch a najmä v období pred pandémiou nám pomáhal k rastu HDP na obyvateľa aj výraznejší nárast populácie v produktívnom veku a zamestnanosti. Voľné dostupné zdroje na trhu práce sú však z dlhodobého hľadiska obmedzené. Problematike starnutia obyvateľstva sme sa hlbšie venovali v publikácii Štrukturálne výzvy 2024.

[7] Na problém upozorňuje napr. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. Správa  upozorňuje, že Európa čelí spomaleniu produktivity, nízkym investíciám do inovácií a fragmentovanému jednotnému trhu, čo ohrozuje jej hospodársku silu a technologickú suverenitu.