Správa o ekonomickom vývoji za november 2009 - Zhrnutie
Medziročná miera inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla podľa rýchleho odhadu Eurostatu v novembri 0,6 % (v októbri -0,1 %). Ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka zaznamenala zmiernenie poklesu na 4,1 %. Po piatich štvrťrokoch prepadu HDP tak vzrástlo aj hospodárstvo eurozóny. Výmenný kurz eura k americkému doláru sa v novembri medzimesačne zhodnotil. Rada guvernérov ECB na svojom decembrovom zasadnutí rozhodla, že úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné operácie zostanú nezmenené na úrovni 1,00 %, resp. 1,75 % a 0,25 %.
V novembri zaznamenali česká a maďarská ekonomika zrýchlenie medziročného rastu cenovej hladiny[1]. V treťom štvrťroku 2009 vo všetkých ekonomikách regiónu pretrvávali dopady hospodárskej krízy. V Maďarsku sa prepad ekonomiky prehĺbil na 8 %. V Českej republike sa medziročne hospodársky pokles zmiernil na 4,1 %. Poľská ekonomika si ako jediná spomedzi všetkých krajín EÚ zachovala kladný hospodársky rast, ktorý sa však spomalil na 1%. Výmenné kurzy poľského zlotého a českej koruny oproti euru sa v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom posilnili. Kurz maďarského forintu zaznamenal oproti euru mierne znehodnotenie. Kľúčové úrokové sadzby v Poľsku a v Českej republike zostali na nezmenených úrovniach. Magyar Nemzeti Bank znížila základnú úrokovú sadzbu a zároveň rozšírila úrokový koridor refinančných a sterilizačných nástrojov okolo základnej úrokovej sadzby na +/-1 percentuálny bod.
Medziročná miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien (CPI) sa v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nezmenila a ostala na úrovni 0,4%1. Na medziročnej báze došlo v októbri k ďalšiemu prehĺbeniu poklesu cien priemyselných výrobcov hlavne v dôsledku opätovného poklesu cien energií. Medziročný pokles cien produktov priemyselnej výroby sa mierne spomalil.
Hrubý domáci produkt v SR v treťom štvrťroku 2009 podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR medziročne poklesol o 4,8 % v stálych cenách v porovnaní s poklesom o 5,5 % v predchádzajúcom štvrťroku. Z hľadiska sezónne očisteného medzištvrťročného vývoja HDP vzrástol v treťom štvrťroku o 1,6 %, čo potvrdzuje pokračovanie mierneho oživovania ekonomickej aktivity z druhého štvrťroku. Z produkčného hľadiska súvisel vývoj HDP s poklesom pridanej hodnoty najmä v službách, zatiaľ čo pridaná hodnota v pôdohospodárstve a stavebníctve rástla a v priemysle stagnovala. Na strane použitia HDP bol pokles ekonomiky ovplyvnený znížením domáceho aj zahraničného dopytu. Kladne k rastu HDP však prispel čistý export, čo súviselo so zmiernením poklesu vývozov a naďalej nízkymi dovozmi.
Vplyvom vývoja produktivity práce a miezd zaznamenali jednotkové náklady práce na medziročnej báze aj v treťom štvrťroku rast. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa však ich dynamika výrazne spomalila vplyvom miernejšieho poklesu reálnej produktivity práce spojeného s miernejším rastom kompenzácií na zamestnanca. Vysoká dynamika jednotkových nákladov práce súvisí s politikou firiem, ktoré sa pri výraznom prepade produktivity práce snažia o zachovanie zamestnanosti. Preto s postupným obnovovaním rastu ekonomiky by sa mala ich dynamika zmierňovať. V ďalšom období z dôvodu zachovania udržateľného rastu bude potrebný umiernený rast jednotkových nákladov práce, aby nedochádzalo k negatívnemu vplyvu mzdových nákladov na konkurencieschopnosť SR a na vývoj inflácie.
Aj keď v priebehu tretieho štvrťroka došlo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom k miernemu oživeniu ekonomickej aktivity, nezamestnanosť aj v tomto období naďalej rástla. Vplyv hospodárskej krízy na rast nezamestnanosti bol čiastočne tlmený rôznymi schémami skracovania pracovného času a obmedzovaním prepúšťania. Obnovenie ekonomického rastu sa tak najprv premietne do nárastu počtu odpracovaných hodín a až s určitým oneskorením do opätovného rastu zamestnanosti a poklesu nezamestnanosti. Celkové oslabenie ekonomickej aktivity slovenskej ekonomiky súviselo aj s pretrvávajúcim medziročným poklesom ziskovosti nefinančných korporácií. Finančné korporácie však už zaznamenali mierny medziročný nárast kladného hospodárskeho výsledku.
Záporné saldo bežného účtu sa v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zhoršilo. Medzimesačný nárast deficitu bežného účtu bol najmä dôsledkom nárastu deficitu bilancie bežných transferov a nižšieho prebytku obchodnej bilancie. Naopak pozitívny vplyv na vývoj salda bežného účtu mal pokles deficitu bilancie služieb a bilancie výnosov . Vo vývoji indexu priemyselnej produkcie pokračoval aj v októbri naďalej pozitívny trend. Zlepšenie dynamiky je najmä dôsledkom bázického efektu, keďže medzimesačne produkcia stagnovala. Pozitívne na priemysel aj naďalej vplýval rastúci zahraničný dopyt. Novembrový konjunkturálny prieskum v priemysle opäť potvrdil očakávania rastúcej produkcie a mierne zvyšovanie ukazovateľa súčasného dopytu. Tieto výsledky spolu so zlepšujúcim sa externým prostredím poukazujú na mierny rast priemyselnej produkcie v SR v krátkodobom horizonte. V rámci stavebnej produkcie došlo v októbri k prehĺbeniu medziročného poklesu vplyvom klesajúceho dopytu ako aj bázického efektu vysokej produkcie koncom predchádzajúceho roka. Novembrové konjunkturálne prieskumy potvrdzujú nedostatočnú úroveň dopytu. Po prvýkrát boli zaznamenané prevládajúce očakávania rastúcej produkcie, zatiaľ však nemusí ísť o trvalý vývoj.
Tržby za vybrané odvetvia celkom v októbri dosiahli v porovnaní predchádzajúcim mesiacom mierne spomalenie medziročného poklesu v dôsledku zmiernenia medziročného poklesu tržieb v priemysle. Medziročná dynamika tržieb subjektov v odvetví predaja a údržby motorových vozidiel zaznamenala v porovnaní so septembrom zrýchlenie medziročného poklesu v dôsledku pretrvávajúceho vplyvu bázického efektu vysokých tržieb koncom roka 2008. Prejavila sa aj opatrnosť spotrebiteľov v období zníženej ekonomickej aktivity aj napriek poklesu cien motorových vozidiel. Indikátor ekonomického sentimentu v novembri medzimesačne vzrástol. Vývoj indikátora pozitívne ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie dôvery v priemysle a nárast optimizmu bol zaznamenaný aj v oblasti služieb a stavebníctva. Pokles zaznamenal indikátor spotrebiteľskej dôvery a indikátor dôvery v maloobchode.
Medziročná dynamika nominálnych miezd sa v priemere za vybrané odvetvia v októbri v porovnaní so septembrom znížila, pričom dosiahla zápornú hodnotu. Prvýkrát v histórii bol zaznamenaný pokles nominálnej mzdy. Zamestnanosť v priemere za vybrané odvetvia v októbri medziročne výrazne poklesla, pričom v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa jej dynamika nezmenila. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v októbri 12,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne poklesla.
V októbri došlo poklesu objemu všetkých druhov vkladov. Najvýraznejšie sa znížili najlikvidnejšie vklady splatné na požiadanie. Rovnaký vývoj bol zaznamenaný v sektore domácností aj v sektore nefinančných spoločností. Predovšetkým v sektore domácností bol vývoj ovplyvnený rastúcim rozdielom v úročení krátkodobých vkladov a dlhodobých vkladov. Z tohto dôvodu domácnosti presúvali svoje peňažné prostriedky z vkladov v M3 do dlhodobých vkladov (s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky). V rámci úverov pokračovalo mierne zvyšovanie úverov súkromnému sektoru, pričom mierny rast úverov domácnostiam bol sprevádzaný poklesom úverov ostatným sektorom (nefinančné spoločnosti, ostatní finanční sprostredkovatelia). Klientske úrokové sadzby ani v októbri neodzrkadľovali vývoj na medzibankovom trhu eurozóny. Úrokové sadzby z úverov nefinančným spoločnostiam ako aj domácnostiam sa mierne zvýšili. V sektore domácností sa úrokové sadzby zo spotrebiteľských úverov dostali na najvyššiu úroveň v tomto roku, keď banky pravdepodobne výraznejšie sprísnili podmienky vo forme zvýšenia marže kvôli zvýšenému vnímaniu rizika. Úroky z vkladov boli viac-menej stabilné.
[1]
Medziročná miera inflácie v Poľsku a v SR meraná HICP bude za november zverejnená 16. decembra 2009 a v novembrovom Mesačnom bulletine NBS bude publikovaná 17. decembra 2009 v poobedňajších hodinách.
Jana Kováčová
hovorkyňa NBS
Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: +421-2-5787 2168,+421-2-5865 2168, +421-2-5787 2169, +421-2-5865 2169
Internet: http://www.nbs.sk
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.