Guvernér NBS P. Kažimír: Útok na Irán mení situáciu a môže priniesť zmeny úrokových sadzieb (bloomberg.com)
Jana Randow, Mark Schroers and Alexander Weber
Zvýšenie úrokových sadzieb pre vojnu v Iráne môže byť bližšie, než si mnohí myslia, hovorí Kažimír
Vojna v Iráne a jej vplyv na infláciu môžu podľa člena Rady guvernérov ECB Petra Kažimíra prinútiť Európsku centrálnu banku k tomu, aby zvýšila úrokové sadzby skôr, než sa očakáva.
Hoci sa ECB stále nachádza v „dobrej pozícii“ a na budúcotýždňovom zasadnutí nie je potrebné konať, Kažimír sa obáva, že spomienky na inflačný šok z roku 2022 znížili prah, pri ktorom firmy siahajú po zvyšovaní cien a spotrebitelia žiadajú vyššie mzdy. Podľa neho vo výhľade jednoznačne ovládajú proinflačné riziká.
„Zatiaľ musíme zostať pokojní,“ povedal Kažimír v rozhovore vo Frankfurte, hoci „by som povedal, že reakcia ECB je potenciálne bližšie, než si mnohí myslia.“
Dodal, že nechce špekulovať o apríli či júni, „ale budeme pripravení konať, ak to bude potrebné.“
Finančné trhy počítajú so zvýšením sadzieb v júni alebo neskôr, pričom sa spoliehajú na to, že rastúce ceny energií v dôsledku konfliktu na Blízkom východe donútia ECB konať. V pondelok však svoje očakávania zmiernili na dve štvrťpercentné zvýšenia v roku 2026 po tom, ako Donald Trump povedal, že vojna by sa mohla „čoskoro“ skončiť.
Po Kažimírových vyjadreniach však investori stávky na vyššie sadzby posilnili a pravdepodobnosť, že sa tak stane už do júna vzrástla na 60 %. Šanca na ich následné zvýšenie do konca roka je približne 35 %. Ceny nemeckých štátnych dlhopisov klesli na čele s kratšími splatnosťami, ktoré sú citlivé na zmeny v menovej politike, pričom výnos dvojročných dlhopisov vzrástol o deväť bázických bodov na 2,35 %. Futures kontrakty na akciový index Euro Stoxx 50 prehĺbili pokles na denné minimum 1 %.
Predstavitelia ECB vyzývajú na trpezlivosť, no pripúšťajú, že pokrok pri obnovovaní cenovej stability, po tom čo inflácia v eurozóne pred štyrmi rokmi prekročila 10 %, je v ohrození. Rovnako aj hospodársky rast, pričom nálada v ekonomike sa už zhoršuje.
„Situácia je veľmi nestála — dokonca dramatická — a panika na trhoch a medzi politikmi môže predstavovať riziko,“ povedal Kažimír, ktorý zároveň vedie slovenskú centrálnu banku.
Naznačil, že so situáciou nebol spokojný ani pred udalosťami v Iráne. Ceny služieb podľa Kažimíra vykazujú vysokú zotrvačnosť, ceny tovarov neklesajú dostatočne rýchlo a ziskové marže firiem rastú. Teraz je ešte viac znepokojený.
„Riziká týkajúce sa inflácie sa jednoznačne posunuli smerom nahor,“ uviedol. „Na všetky diskusie o inflácii pod cieľom môžeme zabudnúť.“
Podľa Kažimíra začínajú rásť inflačné očakávania, ktoré sú včasným indikátorom dlhodobých následkov cenových šokov.
„Firmy si stále pamätajú inflačné roky a pravdepodobne budú zvýšené náklady prenášať na spotrebiteľov oveľa rýchlejšie ako v roku 2022,“ povedal. „A ľudia budú s požiadavkami na vyššie mzdy rýchlejší než v minulosti.“
Znaky takýchto druhotných efektov by mohli byť dôvodom na zvýšenie sadzieb. Centrálni bankári sú dnes lepšie pripravení než v roku 2022, keď mali zviazané ruky dobiehajúcim kvantitatívnym uvoľňovaním a záväzkom udržať uvoľnenú menovú politiku.
„Ak to bude nevyhnutné, môžeme reagovať rýchlejšie,“ povedal Kažimír. „Musíme byť agilní. Tiež sme sa poučili.“
Štvrťročné projekcie ECB, ktoré majú byť zverejnené tento mesiac a opäť v júni, podľa neho nie sú pre zmenu sadzieb nevyhnutnou podmienkou.
„Nemám žiadne výhrady voči zvyšovaniu sadzieb aj bez nových prognóz. Je však jasné, že úvahy o ďalších zníženiach sú dnes celkom mimo hry.“
Kažimírov záväzok byť pohotový je v súlade s tým, čo hovoria jeho kolegovia. Rakúšan Martin Kocher v utorok zdôraznil, že ECB si zachováva „plnú voľnosť“ v rozhodovaní a Yannis Stournaras z Grécka obhajoval potrebu „flexibility“. Medzitým prezidentka ECB Christine Lagarde, Francúz Francois Villeroy de Galhau a Lotyš Martins Kazaks uviedli, že ECB nedovolí, aby sa inflácia opäť zakorenila.
Kažimír nie je jediný, kto naznačuje možné zvýšenie sadzieb. Estónec Madis Müller uviedol, že šanca na ich zvýšenie narástla, zatiaľ čo šéf Bundesbanky Joachim Nagel povedal, že centrálni bankári tento mesiac rozhodnú, „či je aktuálne nastavenie menovej politiky stále vhodné.“
Napriek neistote je Kažimír stále „pomerne optimistický“ v otázke ekonomického rastu a možnosť stagflácie ho „príliš neznepokojuje.“ Varoval vlády, aby na ochranu spotrebiteľov a firiem pred drahými energiami nevyužívali nákladné opatrenia, keďže sú verejné financie v niektorých členských štátoch eurozóny napäté.
„Niet pochýb o tom, že vlády prídu s nápadmi ako ponúknuť aspoň určitú pomoc,“ povedal. „Dôrazne by som ich od toho odrádzal a tlačil na to, aby boli opatrenia veľmi cielené a prísne časovo obmedzené. Ale v minulosti sa to nikdy nestalo.“
Kažimír povedal, že je presvedčený, že Lagarde dokončí svoje funkčné obdobie, hoci špekulácie o možnom skoršom odchode sa jej nepodarilo zastaviť. Podľa neho „jasne povedala, že je odhodlaná dokončiť svoje funkčné obdobie — bol to pre nás pomerne jasný signál“.
„Ak sa niečo udeje v budúcnosti, v poriadku, budeme sa tým zaoberať. Ale teraz nie je čas na špekulácie.“
Európske inštitúcie podľa neho potrebujú v tomto období silné vedenie. „Pochybnosti o tom, či tam niekto bude alebo nebude, nie sú dobré.“