Vedúci oddelenia prognóz a modelov M. Gavura o jesennej predikcii NBS v médiách

Juraj Jedinák, moderátor
Slovenskú ekonomiku čakajú ťažké časy. Vyplýva to z informácií Národnej banky Slovenska. Rast ekonomiky by sa mal výrazne spomaliť a nepriaznivé sú aj správy o vývoji pracovných miest. Malo by ich ubudnúť nejakých 30 000 asi. Analýzu má aj Inštitút finančnej politiky. Jeho čísla v niektorých prípadoch sa ale líšia. Prečo je tam teda ten rozdiel? Čo spôsobilo túto situáciu a ako ju prípadne vieme riešiť do budúcnosti? To je téma dnešnej diskusie Z prvej ruky. Je tu s nami vedúci oddelenia prognóz a modelov Národnej banky Slovenska Miroslav Gavura. Dobrý deň.

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
Prajem pekný deň

Juraj Jedinák, moderátor
A takisto riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Branislav Žúdel, vitajte.

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Dobrý deň prajem.

Juraj Jedinák, moderátor
Príjemné počúvanie vám želá Juraj Jedinák. Tak začneme tým, že podľa NBS rast ekonomiky tento rok dosiahne 0,8 percenta HDP. Pôvodne to malo byť okolo troch. Takže pán Gavura, asi by to chcelo nejaký komentár, že prečo tento rozdiel?

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
Tak ten rozdiel, tie 3 percentá znamená naozaj predpoklad niekde v tých našich dlhších alebo vzdialenejších prognózach. Dnes žijeme naozaj vo veľmi neistom prostredí. Prichádzajú informácie, ktoré neprajú ekonomike a my sme samozrejme postupne pretavovali tie informácie do našich prognóz a nie sme to len my, ale v podstate všetky inštitúcie, či domáce alebo aj zahraničné za posledné obdobie, posledné roky postupne menili výhľad ekonomického vývoja a tú predikciu, ktorú sme zverejnili včera, tak je pravda, my sme prehodnotili rast oproti našej poslednej predchádzajúcej letnej z 1,2 na 0,8. Dôvod je ten, že zo zahraničia necítime pre našu otvorenú ekonomiku pozitívny vietor, ktorý by sa nadýchol, práve naopak. Žijeme tu okrem problému s konkurencieschopnosťou a presadzovaním sa na našich trhoch, máme tu aj clá, ktoré zvýrazňujú jednak neistotu, ale predražujú aj naše výrobky. Takže z tohto pohľadu toto bol 1 dôvod, prečo sa ekonomike nedarí. No a tie dáta, ktoré prichádzajú, tak nám len potvrdili za prvý polrok, že ekonomike sa veľmi nedarí a impulzy do najbližších štvrťrokov nie sú. Preto sme výhľad rastu ekonomiky znížili na 0,8 na tento rok. To treba povedať, že tých 0,8 je to, ako som naznačil, že väčšina inštitúcií a prognostikov, analytikov vidia a revidujú výhľad na základe tých nie priaznivých informácií a vývoja smerom nadol a myslím si, že tých 0,8 momentálne je vzácne konsenzuálnym pohľadom, kedy aj Ministerstvo financií, ale aj analytici komerčných bánk vidia ten vývoj alebo priestor na rast 0,8 v tomto roku.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, poďme sa pozrieť na to, že NBS odhaduje rast na budúci rok len okolo pol percenta. Inštitút finančnej politiky tiež znížil prognózu na budúci rok z 1,6 na 1,3. Prečo v tomto prípade, pán Žúdel, je takýto rozdiel medzi vami povedzme a NBS?

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Tak začnem, že prognóza Inštitútu finančnej politiky sa stáva oficiálnou prognózou Ministerstva financií v momente, keď ju schváli výbor pre prognózy a ten výbor pozostáva z rôznych členov, či už akademickej obce alebo komerčných bánk, prognostikou Rozpočtovej rady a aj Národnej banky a ten výbor hodnotil našu prognózu väčšinou hlasov ako realistickú, takže my sa ani nie sme schopní nejako výrazne odlíšiť od tej prognózy trhu, ktorú vidia tí komerční analytici na budúci rok, ktorí v priemere teda dávali ten rast na úrovni 1,4 %. Európska banka pre obnovu a rozvoj zhodou okolností včera zverejnila tiež prognózu pre Slovensko, ktorá uvádzala 1,6 percenta na budúci rok, takže my s tými 1,3 sa cítime celkom komfortne zatiaľ, ale je tu obrovská neistota. My sme takisto znižovali prognózu, tak isto ako Národná banka smerom nadol, pretože tá colná vojna, ktorá zasiahla Slovensko v tomto roku, môže mať následky a budú to následky možno trvalejšieho charakteru, keď sa štruktúra ekonomiky trošku potrebuje prispôsobiť tej novej realite a hlavne, že tie rasty proste nie sú niekde nad 2 percentá. Všimnite si, že tá prognóza je taká, že bude Slovensko rásť pod dvoma percentami na tom horizonte prognózy. Keď sa naozaj podarí dočerpať eurofondy v roku 29, vtedy možno uvidíme rast na 2 percentá, ale zatiaľ to vyzerá naozaj tak, že ten rast nepresiahne 2 percentá a hlavným tiež faktorom toho je, rád to zdôrazňujem, nepriaznivá demografická situácia na Slovensku. Voľných kapacít pracovných síl je na Slovensku málo a tá zamestnanosť nemôžeme očakávať, že bude rásť. My prognózujeme skôr poklesy na tom trhu práce, takže tu je, kde potrebujeme zabrať a tu sú tie zdroje, ktoré by možno aj podporili slovenskú ekonomiku a pomohli rozpočtu, kebyže vieme nejako pracovnú silu dostať na Slovensko.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, k tomu sa ešte samozrejme dostaneme. Ale teda pán Gavura, vaša reakcia. Je Ministerstvo financií príliš optimistické alebo NBS je až taký veľký pesimista?

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
Ja by som možno začal tým, že v tomto sa vzácne zhodneme a toto je presne ukážka toho, že to prostredie, v ktorom ekonomika sa nachádza, či už z pohľadu zahraničia, ale rovnako aj z domácich faktorov, tak ekonomike nepraje a vlastne prehodnocujeme obidve inštitúcie rast ekonomiky nielen tento rok, ale aj na budúci rok smerom nadol. Teraz je otázka samozrejme, do akej miery a koľko možno očakávať, že tá ekonomika bude rásť a tam sa troška líšime. Líšime sa, možnože to vyzerá to číslo 0,5 a 1,3 dosť výrazné…

Juraj Jedinák, moderátor
Ako určite sa to zdá dosť veľký rozdiel.

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
Ten náš príbeh alebo ako vnímame ekonomiku je, že oproti tomuto roku a preto som začal s tým, že konsenzuálne na tento rok vidíme rast 0,8 %, tak my v tom prostredí nejaký výrazný priestor na zlepšený rast, zvýšený rast ekonomiky v budúcom roku nevidíme a znova tam sa zhodneme.

Juraj Jedinák, moderátor
Ale prečo teda je tam tá silná miera neistoty pre vás? Alebo?

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
Je pravda, že my sa snažíme, ale samozrejme aj kolegovia z Ministerstva financií sa snažíme zohľadniť naozaj tú pozíciu a stav ekonomiky ako je, kde smeruje čo najlepšie. Všetky informácie, ktoré prichádzajú a ako som hovoril, vidíme, že nie je veľmi veľký priestor, aby sa ekonomika nadýchla viac ako v tomto roku. Musím sa priznať, že aj nás celkom prekvapilo to, že keď sme zakomponovali očakávania oznámeného balíčka, popri tom, že ekonomike sa nedarí, že ten efekt je väčší, ako sme čakali a to je pravda a toto je ten jeden z rozdielov, prečo my, keď sme už začali pracovať na prognózach, kde sme videli, tak nás to dostávalo k nižším číslam. Je zároveň ale treba povedať, že my k niektorým opatreniam, ktoré boli oznámené a sú plánované, pristupujeme opatrne. Možno sú vo forme pozitívnych rizík. Ak môžem povedať, tak možnože polovica z toho rozdielu medzi tým naším rastom, očakávaným rastom na budúci rok predstavujú práve tieto opatrenia alebo faktory, ktoré sú na strane možno pozitívnych rizík. Ale máme aj argumenty, prečo sme to zatiaľ nedávali do nášho základného scenára a vidíme to ako pozitívne riziká.

Juraj Jedinák, moderátor
Poďme sa pozrieť na ešte jednu vec, o ktorej hovoril výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth, že zatiaľ, čo kabinet hovorí o úsporách vo výške 2,7 miliardy eur z konsolidácie vlastne, centrálna banka ráta so sumou 1,6 miliardy eur. Ako sa pozeráte, pán Žúdel, na tento rozdiel a čo vlastne to číslo hovorí?

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Tak naša konsolidácia bola jasne aj komunikovaná, takže tu by som skôr videl priestor, že to, o čom rozprával teraz kolega z NBS, že niektoré tie opatrenia vidia skôr ako pozitívne riziko, napr. v prípade sviatkov, tak takéto veci tam nemajú zapracované, čo potom vytvára rozdiel, ale ten rozdiel je teda, ak som dobre pochopil, objem konsolidácie bol 1,4 % a u nás to môže byť niekde 1,7 %, môže nejaké 0,3 %, môže ma kolega doplniť v tomto.

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
V tomto, myslím si vychádzame z rovnakých predpokladov. Samozrejme, tam my troška, ako som povedal, že niekde sme na tej strane, to, čo môžu tie opatrenia priniesť, sme troška opatrní a my predpokladáme, že zhruba niekde okolo tých 2,1 miliardy z tých oznámených 1,7 tak 2,1 miliardy očakávame, že naozaj toto sú opatrenia, ktoré by mohli. Tých 1,6 miliardy je už ale výsledok toho, že bohužiaľ konsolidácia a opatrenia troška nám utlmia ekonomický rast a tým pádom budú mať dopad aj na príjmy, čiže ak hovoríme o tých 2,7 alebo 2,1 miliardy, tak to hovoríme o prípade, kedy bez opatrení, kde by ekonomika sa vyvíjala, kde by boli výdaje jednotlivé, kde by boli príjmy a samozrejme tým, že bude slabšia ekonomika slabšie rásť, tak aj na tej príjmovej stránke nakoniec vyberieme menej. Čiže tých 1,6 je už po odrátaní alebo započítaní aj tých reakcií ekonomiky, či už firiem, či už domácností, tak nakoniec vlastne ten vývoj bude čistý výnos tej konsolidácie bude nižší. Toto nie je nič extrémne a nie je nič niečo, čo by bolo za tým treba niečo hľadať. Ekonomicky sa na to hovorí o tom, o multiplikátoroch a dopadoch na ekonomiku, takže to je otázka, či počítame alebo rozprávame o číslach pred tým, ako zavedieme opatrenie alebo potom.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, pán Žúdel, reakcia.

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
To je presne to, že je treba vnímať jednak obálku opatrení a to je niečo úplne iné ako výsledný vplyv, pretože tá ekonomika sa hýbe, firmy, ľudia reagujú na tie opatrenia a vo výsledku je potom nejaký efekt, čiže nie je to nič iné, takto je to komunikované proste aj politikom, aby tomu rozumeli, že keď urobíte opatrenia za 2,5 miliardy, tak to neznamená, že aj ten výsledný efekt bude rovnaký, ale tie ciele splnenia zníženia deficitu sú v prípade NBS, aj v prípade MFSR veľmi podobné.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, poďme ešte jednu vec, ak chcete, samozrejme, môžte pán Gavura ešte zareagovať, ale vysvetlime ľuďom ešte, že ako viete urobiť tú prognózu, ak stále napr. nemáme informáciu o tom, ako bude vlastne vláda šetriť. Konsolidačný balík je schválený, ale vlastne nepoznáme tie opatrenia a či teda to môže potom nejakým spôsobom ešte v budúcnosti ovplyvniť tie vaše prognózy, že by to smerovalo k nejakej úprave?

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
Ak dovolíte, jedna poznámka, to, čo rozprával teraz kolega. Plne súhlasím. Toto je ten, najdôležitejšie je odkaz. My absolútne potvrdzujeme, že tie opatrenia, ktoré sú plánované, tak smerujú k naplneniu cieľu a nevidíme riziko, že by tie vytýčené ciele, čo sa týka dosiahnutia rozpočtu a ozdravenia verejných financií, mali byť nejakým spôsobom ohrozené. Toto je ten najdôležitejší odkaz z pohľadu aj možno ratingových agentúr pre finančné trhy, preto, čo nás možno ešte čaká aj ďalšie roky, že toto nespochybňujeme a tam to vidíme, že naozaj tie ciele a výsledok bude veľmi podobný. Teraz k tej vašej otázke ohľadom špecifikácie opatrení. Je pravda, že veľká časť alebo časť tých opatrení, ktoré sú plánované, ešte nie sú bližšie špecifikované a je tam určitá miera neistoty. Jednak, či sa dokáže naozaj to ozdravenie alebo úspora urobiť alebo ako legislatívne bude vyzerať celý ten rámec okolo toho. Takže tam je veľká miera neistoty, ale samozrejme veríme, že toto nastane, takže nejakým spôsobom museli sme to zakomponovať do našich prognóz, ale tam z tých informácií, kde asi sú plány, bavíme sa hlavne na tej strany výdavkovej, čiže naozaj na strane úspor štátu, tak máme informácie, kde asi v ktorých položkách to môže byť, nevieme úplne špecificky, ale samozrejme s tými objemami nejakými úsporami uvažujeme a potom, ako postupne tie informácie budú prichádzať, tak samozrejme bude dochádzať aj k aktualizácii dopadov na ekonomiku, na domácnosti, na firmy a to sme v konečnom dôsledku aj v tých našich správach zvýraznili, že toto prostredie je neisté, sú tam nejaké informácie, ktoré nám ešte chýbajú na to, aby sme vedeli sa relevantnejšie vyjadriť a samozrejme potom bude to podliehať aj aktualizácii

Juraj Jedinák, moderátor
Ako s týmto momentom kalkuluje Inštitút finančnej politiky, pán Žúdel.

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Pre nás je to veľmi ťažko, lebo tá makroekonomická prognóza ide akoby trošku v predstihu, keď tí ľudia, ktorí rozhodujú o tých opatreniach, by chceli vidieť vlastne ten, jednak ako ide tá ekonomika, potom možno by chceli vidieť aj ako ide potom, čo prijmem tie opatrenia, takže my sme v takej neľahkej situácii.

Juraj Jedinák, moderátor
Predovšetkým aj občan by to chcel vedieť.

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Samozrejme, že tak občan by chcel vedieť, že či sa naplnia ciele na výdavkovej strane. Tomu rozumiem, ale potom to je ťažká úloha, o tom prognostik nerozhodne, o tom naozaj nevieme rozhodnúť, ale skôr je potom tá prognóza taká podmienená, že ak sa toto naozaj podarí splniť, že aj na tej výdavkovej strane, tak potom ten makroekonomický vývoj, je si takýto. To je to, čo tá naša prognóza hovorí.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, poďme sa pozrieť na ďalšie veci, ktoré vlastne z toho vyplývajú. Ešte je tu odhad nejakej inflácie. Podľa NBS by sa mala pohybovať medzi tromi až štyrmi percentami. Prečo sa bude držať pán Gavura, stále takto relatívne vysoko?

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
Tak predpokladáme, že inflácia troška poklesne, čiže rast cien bude nižší. Ten dôvod, my sme prehodnotili smerom nahor odhad rastu cien na budúci rok a ten hlavný dôvod je to, že je avizované zvýšenie cien energií pre domácnosti, čiže ak toto nastane, tak samozrejme cez ceny energií, tepla, plynu, elektrickej energie, k nárastu cien jednoducho dôjde. Takže to je ten dôvod, prečo nám ešte aj budúci rok pravdepodobne inflácia sa bude pohybovať niekde medzi tromi, štyrmi percentami, ale zároveň je dôležité povedať, že je avizovaná cielená energetická pomoc, takže z tých navýšených výdavkov domácnosti na energie, tak časť sa im bude kompenzovať, takže neukrojí až tak veľmi z príjmov domácnosti.

Juraj Jedinák, moderátor
A zaujímavé je, pán Žúdel, že vlastne vy ako analytici ministerstva tam očakávate 4,1 % tú infláciu. V tomto prípade teda vy ste menší optimisti, ako je NBS. Prečo teda vy odhadujete ešte vyššiu tú infláciu, ak hovoríme o všetkých tých faktorov, ktoré vlastne už spomenul aj pán Gavura.

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Tak jednak my sme trošku o krôčik bližšie k tomu riešeniu tých opatrení na pomoc obyvateľom, čo sa týka energií, takže my sme komunikovali aj s ministerstvom hospodárstva o tom, ako sa vyvíja tá adresná pomoc pre obyvateľstvo a do prognóz sme vlastne započítali to, že áno, ceny tepla môžu vzrásť na trhovú úroveň už v budúcom roku, ale budú kompenzované nejakou formou, čo sa diskutovalo napr. energo šekmi. Tzn. že áno, v inflácii potom vidíme vyšší nárast a z druhej strany ale dostanú ľudia potom do disponibilného príjmu nejaký energo šek, ktorý spotrebujú, preto aj tá spotreba domácností môže byť podporená.

Juraj Jedinák, moderátor
Ale to je možno skôr, teda človek by si povedal, že by to malo znížiť potom asi ten odhad, že ak dostanem energo šek, tak je tá inflácia pre mňa teoreticky nižšie.

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Áno, to je presne to, čo som povedal, že áno, vy vidíte v číslach, v inflácii, to musí reportovať Štatistický úrad, že sa zvýšili tie ceny tepla, ale vy máte ten šek a až tak neublíži tej vašej spotrebe domácností, preto je tá spotreba domácností vyššie.

Juraj Jedinák, moderátor
Ako to pocítime ešte teda na našich peňaženkách v zmysle reálnych miezd? Pán Gavura, povedzte, čo očakávate, čo sa týka tých našich ozajstných platov po očistení od všetkého?

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
My očakávame práve aj kvôli tomu, v akom priestore sa aj firmy, aj domácnosti pohybujú, že rast miezd budúci rok bude pomalší ako tento rok a niekde v tej súkromnej sfére by mohol byť rast niekde okolo štyroch percent. Pri zohľadnení inflácie to znamená, že pre pracujúcich vlastne ten nárast nominálnych miezd alebo príjmov veľa zoberie práve nárast cien, inflácia a reálne na nákupy tovarov a služieb domácnostiam ostane približne rovnaký objem, by mohol ostať rovnaký objem, ako v tomto roku. Čiže mohli by si dovoliť spotrebovávať podobne. Tu je ale teraz ešte dôležitá vec, že rozprávame o náraste v podstate miezd, ktoré nám ponúka zamestnávateľ, ale v rámci konsolidačného balíčka sú opatrenia, ktoré zvyšujú jednak aj daňové, ale aj odvodové zaťaženie pracujúcich. Takže toto, keď ešte k tomu musíme prirátať, že teda do tej peňaženky nám táto časť nepríde, tak na konci pravdepodobne domácnostiam ostane menej peňazí na nákupy.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, opäť, pán Žúdel, ak chcete, môžete na to zareagovať, ale ja sa chcem dotknúť aj toho trhu práce, ktorý sme už načrtli vlastne trochu na začiatku. Tam NBS hovorí, že by mohlo prísť až k strate 30 000 pracovných miest. A ako to vidíte vy?

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Tých 30 000 pracovných miest, prognóza NBS hodnotí medzi rokmi 2024 až 2027, čiže ja by som to rozdelil, lebo zmiešavajú sa tam viaceré efekty. Jednak je to efekt colnej vojny. Jednak je to efekt potom demografickej krízy, ktorú som spomenul a potom je to efekt samozrejme aj konsolidácie. Ja môžem tiež povedať, že aj prognóza Ministerstva financií počíta s poklesom zamestnanosti na celom horizonte prognózy, avšak nie až v takej miere, ale bude to tak. Aj my počítame, že tých pracovných miest bude v tisíckach menej. Tento rok sa zatiaľ vyvíja relatívne stabilne. Nevidíme nejaké prudké výkyvy. Štatistický úrad revidoval skôr zamestnanosť smerom nahor, takže tam skôr by som hovoril o stabilite, zatiaľ tento rok miera nezamestnanosti nám nejako výrazne nerastie. V budúcom roku to už môže byť trošku iné, môže trošku vzrásť tá miera nezamestnanosti, ale nebude to nejaký taký výrazný nárast.

Juraj Jedinák, moderátor
Môžeme povedať aj ktoré odvetvia povedzme by mohli byť takto zasiahnuté?

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Až tak do takého detailu úplne makroekonomická prognóza nejde, ale keď si zoberiete aj tú štruktúru opatrení na zdanenie práce, tak tam asi by som povedal, že sa to bude dotýkať najmä odvetví, ktoré sú náročné na prácu a menej náročné na kapitál a skôr náročnejšie na prácu, čiže možno nejaké služby v tomto sektore. Dlhodobo však aj priemysel prichádza o zamestnanosť, ale to je veľmi dlhodobý trend, kde treba počítať aj s tým, že ten priemysel zvyšuje produktivitu. On implementuje ten nový kapitál, tie nové technológie a tam potom už nie je taká zaujímavá práca pre ľudí a skôr tí ľudia sa potom zamestnávajú inde. Takže v priemysle je tu aj dlhodobý trend, ale toto by boli tie sektory. Naopak stavebníctvo, tam počítame, že aj verejné investície z plánu obnovy by mali podporiť tento sektor, takže tam to až také horúce podľa mňa nebude.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, posledná otázka na záver. Čo všetko tieto čísla znamenajú, pán Gavura, smerom k nejakej ďalšej konsolidácii? Možno aké opatrenia by mali prísť, aké prípadne chýbajú?

Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS
V prvom rade je to nevyhnutné a veľmi dobré, že je tu ambícia, dochádza k ozdraveniu, ale samozrejme sme niekde ešte len na polke cesty. Tam na to, aby sme naozaj dostali verejné financie z dlhodobého hľadiska na udržateľnú trajektóriu, tak budeme pokračovať aj ďalšie roky. V akej miere, tak to bude záležať aj ako dopadne budúci rok samozrejme, nie len verejné financie, ale samozrejme aj o ekonomike, o ktorej sme sa bavili. No a to vydýchnutie, musíme si zvyknúť na to, že ešte asi pravdepodobne slovíčko konsolidácia budeme nejaký ten rok, dva, tri budúce skloňovať a budeme s ním prichádzať do styku.

Juraj Jedinák, moderátor
Pán Žúdel, vy ešte v skratke teda k tejto téme odporučíte prípadne aj nejaké iné opatrenia oproti tým súčasným?

Branislav Žúdel, riaditeľ odboru makroekonom. analýz IFP MF SR
Tie opatrenia sú na stole už dlhšie. Môžete si ich prečítať. Inštitút finančnej politiky vlastne sa podieľal na takom tom liste skôr tých opatrení, z ktorých si politici vyberajú a my toto už ťažko my ovplyvníme. Takže to, čo si vyberú politici, to je to, čo na stôl dostanú ľudia. Bohužiaľ, na toto nemáme až taký vplyv, ale tiež by som zdôraznil, naozaj je nutné konsolidovať, lebo nemôžme žiť s ekonomikou, kde je 5 percentný deficit teraz donekonečna. Rozumiem, boli tu covid krízy, bola tu ruská invázia, rast cien potravín, energií a trebalo dočasne kompenzovať, ale teraz už je čas tie financie ozdraviť, aby sme na to nedoplatili potom oveľa vyššími nákladmi.

Juraj Jedinák, moderátor
Ďakujem pekne. To bol ​Branislav Žúdel z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstva financií a Miroslav Gavura z Národnej banky Slovenska. Páni, ďakujem za zaujímavú diskusiu. Dovidenia, dopočutia.