Vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS Miroslav Gavura v rozhovore pre STVR:24
Zdroj: rtvs.sk
Ekonomika porastie pomalšie
Slovenská ekonomika by mala v tomto aj budúcom roku vzrásť o 2,5 %, predpokladá to Národná banka Slovenska, mierne tak zhoršila svoj odhad z letnej prognózy. Inflácia by sa mala v budúcom roku dočasne zrýchliť na 5 % z tohtoročných troch a vzápätí klesnúť. Naším hosťom je Miroslav Gavura z Národnej banky Slovenska, vitajte u nás.
Na úvod by ma zaujímalo, ako sa vlastne táto prognóza rodí, aké vstupné dáta do nej vstupujú?
Tvorba prognóz je naozaj veľmi živý, zaujímavý, intenzívny proces. My sa snažíme využiť samozrejme všetky dostupné nové informácie za domácu ekonomiku, za medzinárodné prostredie, očakávania finančných trhov, očakávania vývoja na komoditných trhoch. Čo sa týka zahraničných ekonomík, tak tam intenzívne pracujeme a komunikujeme s partnermi z ostatných zahraničných inštitúcií, ako je Medzinárodný fond, Európska komisia, ale najintenzívnejšie s kolegami z ostatných európskych centrálnych bánk a s Európskou centrálnou bankou tak, aby sme naozaj ten pohľad na globálny vývoj v okolitých partnerských krajinách mali čo najlepšie vystihnutý.
Povedzme si teda, aké sú hlavné závery aktuálnej prognózy Národnej banky Slovenska.
K aktuálnej prognóze, ktorú sme dnes zverejnili, musíme povedať, že výhľad sme mierne zhoršili, takže dá sa povedať, že ekonomická situácia, v celej ekonomike, firiem aj domácností sa bude zlepšovať nie v takej miere, ako sme čakali v júnovej predikcii. Tam sú 2 dôležité faktory – stále pretrváva veľmi zlá situácia u našich obchodných partnerov, kde sa tie ekonomiky relatívne trápia a oživenie neprichádza, takže dopyt po našich tovaroch a službách je z toho zahraničia nízky, no a ten druhý faktor je domáceho charakteru a je to zakomponovanie konsolidačných opatrení – a ten má z pohľadu rastu ekonomiky tlmiaci efekt. Takže ak by som to mal v číslach povedať, tak rast ekonomiky na budúci rok očakávame 2,5 %, čo je relatívne solídny rast, ale v prípade inflácie očakávame zrýchlenie až k 5 %.
Vy už ste spomínali, že oproti tej júnovej prognóze sa odhad zhoršil. Ako to vlastne vyzeralo na začiatku roka, boli tie možno predstavy optimistickejšie?
Toto je už v tomto roku naša tretia prognóza. Ak by som sa vrátil niekde k tej jarnej, marcovej prognóze, tak samozrejme, tu je kľúčový faktor teraz, že je zakomponovaný aj konsolidačný balíček a opatrenia, ktoré sa avizoval a nikoho neprekvapí, že krátkodobo má negatívny efekt na ekonomický rast, ale odhliadnuc od tohto jedného faktora, tak môžem povedať, že my by sme aj mimo zakomponovania ozdravných fiškálnych opatrení na tento rok výhľad troška znížili a tam je hlavne ten faktor, slabý zahraničný dopyt trápiacej sa ekonomiky našich obchodných partnerov. Naopak, čo sa týka domáceho dopytu a hlavne spotreby domácností, tam je evidentné, že sa zlepšila ich príjmová situácia a domácnosti sa vrátili k nakupovaniu, do obchodov a k spotrebovaniu služieb, takže tá domáca časť ekonomiky ide relatívne dobre. Čo sa týka budúceho roka, tam keby naozaj neprišli tie ozdravné opatrenia, pravdepodobne by sme videli vývoj podobne, ako na jar a rovnako sa to týka inflácie, tam to je v súlade s našimi očakávaniami.
Čiže konsolidačný balíček Národná banka Slovenska hodnotí pozitívne.
Vzhľadom na to, do akej miery sme sa zadlžovali predchádzajúce roky a kde bol ten trend nastavený, tak samozrejme tá snaha a naozaj odhodlanie vlády pristúpiť k ozdraveniu verejných financií – to jednoznačne hodnotíme ako pozitívny krok, bez toho by sme sa dostali na neudržateľnú trajektóriu. Ako som spomínal, samozrejme má to z krátkodobého hľadiska aj nejaké tlmiace vplyvy na ekonomiku a na domácnosti, na firmy, na všetky subjekty, ale z dlhodobého hľadiska, samozrejme je to pozitívne. Zároveň treba povedať, že tá domáca úloha aj napriek tomu, že ten balík je naozaj vo veľkom objeme a aj z historického pohľadu sa jedná o najvyššie ozdravenie verejných financií, tak nebude dostatočné. Treba si rovno povedať, že aj v najbližších rokoch ešte je potrebné uvažovať a počítať s dostatočnými ozdravnými opatreniami. Do akej miery, to ešte budeme vidieť.
Čiže ľudovo povedané, čaká nás akoby éra uťahovania opaskov.
Určite áno, ale aj tento konsolidačný balíček, tak ako sme ho započítali a ako odhadujeme, tak určite má tlmiaci efekt, ale neznamená zníženie životnej úrovne domácností a obyvateľstva, akurát zníženie možno toho rastu, takže to zlepšovanie ekonomickej situácie bude pomaličky a toto môžme očakávať aj s tými dodatočnými ďalšími balíkmi.
Všimnú si našu konsolidáciu napr. ratingové agentúry? Bude to mať nejaký pozitívny efekt na rating Slovenska?
Tu by som povedal, že to odhodlanie a verejný prísľub pristúpiť naozaj s plnou vážnosťou k ozdraveniu verejných financií bol deklarovaný a oznámený vopred a treba povedať, že väčšina ratingových agentúr až na jednu výnimku to považovala za veľmi kredibilný záväzok a k nejakému prehodnoteniu i napriek tomu, že ten stav aj v roku 2023 a výhľad na najbližšie roky nebol veľmi optimistický, tak neprehodnotili hodnotenie Slovenska v podobe zníženého ratingu. Takže neočakávam, že by toto teraz, tento oznámený balíček a realizácia týchto opatrení, malo znamenať nejakú zmenu trendu hodnotenia. Práve naopak, je to iba, je to iba vlastne odzrkadlenie tých očakávaní, ktoré na základe toho prísľubu sme už pred nejakým časom dali.
Pri predstavovaní jesennej prognózy guvernér Národnej banky Slovenska, pán Kažimír hovoril o tom, že konsolidácia je témou aj v európskych krajinách, je tam nejaký spoločný menovateľ, prečo krajiny konsolidujú?
Jeden spoločný menovateľ, ktorý je určite daný tým turbulentným obdobím a obdobím kríz, ktoré všetky krajiny prechádzali za predchádzajúce roky, od roku 2020, mali sme tu pandémiu, potom energetickú krízu, takže bolo to obdobie, kedy plošne veľa krajín pristúpilo k opatreniam, záchranným opatrenia a podporným opatreniam, ktoré samozrejme, mali vplyv na zhoršenie verejných financií, vyššiu zadlženosť, takže toto je taká charakteristická črta. Keď sa pozrieme, tak naozaj v roku 2023 gro krajín, väčšina európskych krajín hospodárila omnoho horšie ako v roku 2019, čiže to je tá spoločná črta. Takže do určitej miery to ozdravenie čaká každú krajinu, je treba ale povedať, že tá východzia situácia, či už v roku 2023 alebo aj očakávania v tomto roku naprieč krajinami nie je rovnaká. Máme výnimku, máme pár krajín, je dokonca aj minulý rok, aj tento rok sa očakáva, že budú hospodáriť s kladným prebytkom, čiže v tých pozitívnych číslach. Je veľa krajín, ktoré sú v tých horších číslach, ale treba povedať, že Slovensko posledné 2 roky patrilo medzi najhoršie krajiny.
Inflácia, to vyplýva z vašej prognózy, by mala na budúci rok zrýchliť na 5 % z tohtoročných vyše 3 %. Ako sa vlastne potom bude vyvíjať ďalej – aký je ten trend, aké sú prognózy?
Keď sa pozeráme na tie dôvody, ktoré sú za tým očakávaným zrýchlením na budúci rok na 5 %, tak my ich považujeme za dočasné faktory a tam sú 2 hlavné dôvody. My naozaj zvyšujeme odhad miery rastu cien na budúci rok dosť výrazne, zhruba o 1,5 percentuálneho boda na tých 5. Ten jeden je, že uvažujeme s predpokladom, že dôjde k zreálneniu cien zemného plynu pre domácnosti na trhové ceny a toto bude mať dosť výrazný vplyv na nárast celkovej inflácie. A ten druhý je práve časť konsolidačných opatrení, ktoré sú smerované daňového charakteru na zvýšenie priamych daní, ktoré sú orientované, smerované priamo na spotrebiteľa, na obyvateľstvo a to je ten druhý dôvod. Toto sú ale jednorazové faktory a práve z tohto dôvodu by malo dôjsť v roku 2026 k výraznému zníženiu. Čo je ale dôležité a na čo kladieme veľký dôraz – veľmi detailne sledovať tendencie v očakávaniach, či firiem alebo domácností, aby sa pri mzdových vyjednávaniach alebo pri nastavovaní cien vo výrobnej sfére, aby sa vyššia inflácia nezakorenila a nedostala sa napr. na nejaké dlhodobejšie obdobie, takže toto je veľmi dôležité, na čo sa budeme určite sa sústrediť, sledovať. Ak toto ustriehneme, tak naozaj v 2026 roku už by inflácia mala klesnúť na prijateľné úrovne.
Inflácia je u bežných ľudí takým strašiakom. Znamená inflácia, aj keď teda krátkodobo stúpne na 5 %, potom sa zníži, nejaké priame zníženie životnej úrovne a drahšie tovary, služby?
Tak už, čo som spomínal, či už cez ceny energií alebo aj v podobe zvýšenej priamej dane pre veľkú časť tovarov a služieb, ktoré bežne nakupujeme, tak samozrejme, to znamená zvýšenie cien, priamy prenos. My očakávame, že nemuselo by to znamenať zníženie životnej úrovne, pretože situácia na trhu práce je taká, že bude naďalej pretrvávať relatívne dynamický rast miezd, takže v konečnom dôsledku, keď sa pozrieme naozaj priemerne na ekonomiku, na všetky oblasti, tak v reálnych príjmoch by si domácnosti mali prilepšiť. Takže nedôjde k zníženiu životnej úrovne, akurát k spomaleniu, čiže tie vyhliadky, ako sme mali ešte v júni, tak nie sú až také optimistické a v každom prípade tá životná úroveň by nemala byť ohrozená.
Má Národná banka Slovenska nejaký recept na zlepšenie výkonu slovenskej ekonomiky? Lebo napr. pán guvernér spomínal počas tlačovej konferencie, že Slovensko zaostáva v inováciách, je toto faktor, ktorý sa prejavuje na výkone slovenskej ekonomiky?
My už niekoľko rokov v podobe dokumentu Štrukturálne výzvy poukazujeme práve na tie najväčšie, najvýraznejšie úskalia slovenskej ekonomiky, je ich veľa – máme strašne veľa vecí, ktoré potrebujeme z toho štrukturálneho pohľadu zlepšiť, aby sme prešli na nový rastový model ekonomiky a inovácie sú jedna z tých oblastí. Treba ale povedať, že Slovensko v tomto nie je osamotené. Keď sa pozrieme na vývoj v ostatných krajinách eurozóny, vo veľkých krajinách eurozóny a eurozóny ako celok, my vidíme, že za posledné 2 roky tam dochádza nielen k poklesu produktivity práce, teda k zníženiu rastu, ale aj poklesu rastu produktivity práce. Takže toto je problém, ktorému čelí vlastne celá Európa, čo sa týka konkurencieschopnosti a jeden z faktorov je, že naozaj musíme zvýšiť, výrazne zvýšiť inovačný potenciál ekonomiky, aby naozaj nám naozaj neuniká už iba Amerika, Spojené štáty alebo Čína, ale aj veľká časť Ázie a práve Európa by mala sústrediť svoje sily na to, aby zvýšila produktivitu práce a výkonnosť svojej ekonomiky z dlhodobého hľadiska.
My sa rozprávame o aktuálnej jesennej prognóze, čo tá zimná? Myslíte si, že bude optimistickejšia alebo od čoho to závisí, od akých faktorov?
No v prvom rade by, my by sme boli radi, keby sa aspoň naplnila tá prognóza ako naša, lebo naozaj sú veľké riziká aj zo zahraničia hlavne, geopolitické pnutia, pnutia s efektom na vývoj cien energií atď., takže tie riziká, čo sa týka ekonomického rastu, asi prevládajú smerom nadol, takže my by sme boli radi, keby tieto riziká sa nenaplnili a naopak, by sa naplnilo očakávanie, že oživenie našich obchodných partnerov naberie na obrátkach a tá prognóza sa naplní. Veríme, že neprinesieme negatívne informácie, veľmi radi by sme priniesli pozitívne.
Ďakujem za rozhovor.