Vedúci oddelenia stratégie platobných systémov R. Pataki: Digitálne euro si vyskúšame už v 2027

Digitálne euro, to je téma, ktorá vzbudzuje veľké očakávania, ale aj obavy. Sľubuje rýchlejšie a bezpečnejšie platby, ktoré môžu prebiehať aj offline. Viac o tejto téme povie môj hosť, ktorým je Rudolf Pataki, vedúci oddelenia stratégie platobných systémov Národnej banky Slovenska a expert na digitálne euro. Dobrý deň.

Dobrý deň.

Moje meno je Eva Mihočková a vy sledujete Index. Ak by sme mali veľmi jednoducho povedať, že čo to vlastne to digitálne euro je, tak mohla by som to zjednodušiť do toho, že, budem mať okrem svojich bežných peňazí na bežnom účte v komerčnej banke aj možnosť, aby som si časť z tých peňazí previedla do nejakej apky. Bude sa volať Štátna digitálna peňaženka a vlastne tam budem mať, teda paralelne digitálne eurá, s ktorými môžem platiť ako s hotovosťou. Takto si to môžem predstaviť?

V zásade správne, s jediným rozdielom, že to nebude štátna apka, ale za tou aplikáciou budú centrálne banky. To znamená, treba si to predstaviť, aj keď to možno znie trošku čudne, ako tretiu formu hotovosti. V minulosti sme používali len mince. Postupne sme prešli aj na bankovky, používali sme bankovky a mince a v budúcnosti okrem bankoviek a mini-mincí budeme používať aj digitálne euro. Naozaj to digitálne euro bude účet, ktorý bude vedený v komerčnej banke a prostredníctvom tohto účtu budem môcť vykonávať akékoľvek platobné operácie, teda transakcie. A tie peniaze tam naozaj si budem vedieť nadotovať aj prostredníctvom bežného účtu, ktorý budem mať vedené, vedený v niektorej komerčnej banke.

Tak sa pristáme pri tom, čo ste povedali, že to nebude štátna apka, ale že to bude aplikácia, ktorá bude vedená komerčnou bankou. Aká tam bude úloha štátu a komerčnej banky?

Projekt digitálneho eura, to technické riešenie je celé zabezpečované centrálnymi bankami. S tým, že potom už tá samotná komunikácia s tými koncovými klientami bude na komerčných bankách. Z toho vznikajú aj rôzne chybné informácie, že všetci ľudia budú mať otvorené účty buď v ECB alebo v centrálnej banke. Nie, ten vzťah ostane zachovaný. To znamená, klient navští-navštívi svoju komerčnú banku a ona mu na jo-na základe jeho žiadosti zabezpečí prostredníctvom Eurosystemu otvorenie tohto digitálneho účtu a sprístupnenie tej aplikácie. Tú samotnú aplikáciu vyvinie Eurosystém, bude daná k dispozícii komerčným bankám, takže malo by to byť veľmi pohodlné a jednoduché riešenie.

Vy tak striktne oddeľujete štát od ko-od, národných bánk v eurozóne. Určite na to máte dôvod a možno nie každému je to jasné.

Tým hlavným dôvodom je, že naozaj tú funkciu toho emitenta tých peňazí zohrávajú centrálne banky.

A to nie je štát?

Centrálna banka je nezávislá inštitúcia, ktorá má svoje postavenie. Samozrejme, je, má svoje nejaké zákonné dôvody, na základe ktorých pôsobí. Ale naozaj centrálna banka je nezávislá inštitúcia. Nie je to štátna inštitúcia a je naozaj nezávislou inštitúciou, ktorá v tomto segmente pôsobí.

To znamená, že politici tam nemajú prsty v tom a nebudú mať ani prsty v tom digitálnom eure?

Politici ako takí budú zohrávať úlohu, čo sa týka nastavenia tej legislatívy, lebo samozrejme, ako každý projekt, aj digitálne euro bude ma-musieť mať, podpornú legislatívu, ktorá v súčasnosti je predmetom diskusie v Európskom parlamente. Takže celkovo tie rámce toho pôsobenia a fungovania digitálneho eura budú nastavené aj legislatívou. Tu by som možno hneď spomenul jeden dôležitý fakt, lebo často sa, ako keby dáva do verejnosti, že digitálne euro nahradí hotovosť. To vôbec tak nebude. Digitálne euro bude existovať popri hotovosti. A čo je ešte dôležité, že legislatíva vzniká a vznikne nielen k digitálnemu eurú, ale vznikne aj na ochranu hotovosti. Takže aj na úrovni EÚ bude zabezpečená ochrana hotovosti legislatívou.

No dobre, tak, čo si mám pod tým predstaviť, že bude fungovať ako hotovosť? Ako je to možné? Lebo hotovosť fyzicky držím v ruke, tú bankovku, mám ju v peňaženke, môžem ju vytiahnuť kdekoľvek, bez ohľadu na to, či mám smartfón alebo či je tam pripojenie na internet. Ako môžeme povedať, že nejaká digitálna mena sa bude rovnať hotovosť?

Áno, bude to naozaj, je to čudné, ale bude to digitálna forma hotovosti a treba si to naozaj predstaviť tak, že tak ako dnes, si požiadam svoju komerčnú banku, že idem napríklad navštíviť bankomat a vytiahnem si nejakú bankovku alebo mincu. Teda mám v-v k dispozícii bankovku, ktorú emitovala centrálna banka. Takže keďže sa tie trendy menia a my ich sledujeme, že čím ďalej, tým viacej ľudí prechádza na tie bezhotovostné platby, tam im chceme poskytnúť aj tú digitálnu hotovosť. A to znamená, že nebudú mať uloženú v kožennej peňaženke, ale budú mať uloženú v digitálnej peňaženke. A, do tej digitálnej peňaženky si dajú sumu peňazí, ktorá bude možná a ktorú samozrejme, ak budú mať k dispozícii a budú môcť používať.

No a ako to bude fungovať, v offline režime? Lebo to sa zdá byť tá najväčšia výhoda toho digitálneho eura. Dá sa na to tak pozerať, že nemusím byť ani pripojená na internet?

Áno, ten offline režim bude taká úplná novinka a považujeme to možno za takú výkladnú skriňu celého toho digitálneho eura, lebo to bude taká tá najhmatateľnejšia, by som povedal, výhoda. Ten offline bude v sebe mať viacero takých skutočností, ktoré tým klientom chce priniesť. Poviem jednoduchý príklad, keď ste niekde na horskej chate alebo ste v podzemnej garáži, nemáte internet, nemáte mobilný signál, tak v súčasnosti veľmi s veľkými problémami môžete zaplatiť. V budúcnosti v prípade digitálneho eura, v prípade offlinu nebudete potrebovať ani mobilný signál, ani prístup k internetu. A naozaj bude možné tú transakciu vykonať.

A ako to bude v praxi vyzerať? Tak predstavme si, že sme na tej horskej chate. Mám teda iba ten svoj smartfón, ktorý však nemá žiadny signál a takisto ten predajca, ku ktorého si chcem kúpiť ten čaj, tak on má tiež iba teda ten smartfón musí mať, predpokladám. Akým spôsobom tam budeme platiť?

Využijeme už v súčasnosti to, čo mobilné telefóny ponúkajú a každý mobilný telefón má v sebe zabezpečené prostredie a do tohto zabezpečeného prostredia bude v budúcnosti ako keby využitá alebo bude možné používať aj offline funkciu. Takže je to už v súčasnosti prostredie, ktoré v mobilných telefónoch existuje a prostredníctvom tohto zabezpečeného prostredia bude sprístupnená aj platobná funkcia digitálneho eura. A teraz to predstaví naozaj tak, že ako keby som povedal, že digitálna obálka s hotovosťou, hej, že do tohto, do tohto zabezpečeného prostredia si nadiktujete určitú sumu digitálnych eur, sa stretneme, budeme si chcieť nejakým spôsobom zaplatiť a naozaj len priložením mobilných telefónov tie mobilné telefóny aktivujú túto digitálnu peňaženku. Tie peniaze sa presunú. Samozrejme, znie to veľmi jednoduché, jednoducho, samozrejme tam bude kryptovanie a šifrovanie a všetko to zabezpečenie, aby neprišlo k zneužitiu tých peňazí. Ale naozaj na tú samotnú transakciu budeme využívať ten mobil, ktorý budeme mať k dispozícii.

Lebo ja som si hneď predstavila, že nedá sa to potom zneužiť tak, že, že prídem do takého nejakého prostredia, kde si budem chcieť kúpiť nejaký tovar v hodnote, ja neviem sto eur, ale ja tých sto eur už nebudem mať v tej mojej apke. Ale tým, že nie som na internete pripojená, tak môžem vykonať tú transakciu bez toho, aby som tie prostriedky mala na účte? Lebo akým spôsobom bude ten telefón komunikovať s tým, koľko ja mám na účte, ak nie sme online?

Áno, buď, buď ten, tá offline hotovosť, ktorú tam budete mať k dispozícii, bude naozaj hotovosť, ktorú tam musíte mať. Nebude možné si ju v nejakom reálnom čase odniekadiaľ dočerpať. To znamená tak ako dnes, ja to stále približujem k tej hotovosti. Máte v peňaženke sumu peňazí a pozriete sa, koľko máte. A keď idete nakupovať, tak viete, že z toho, čo mám v peňaženke, dokážem toľkoto zaplatiť. A takisto v budúcnosti sa pozriete na svoj zostatok v digitálnej peňaženke a ak tam máte dostatok peňazí, zaplatíte. Ak tam dostatok peňazí nebudete mať, tá transakcia bude neúspešná, lebo tie peniaze tam nemáte. To sa bavíme o offline režime. Samozrejme, ten online režim bude trošku fungovať inak.

Áno, bavíme sa o ňom, lebo asi práve ten offline režim je niečo, čo bude nové a čo si možno ľudia nie celkom vedia v praxi predstaviť, ale myslím, že sme to teraz celkom plasticky popísali. Bude tam nejaký limit na platbu?

Bude limit na platbu v prípade digitálnych eur, a to z jednoduchého dôvodu, že samozrejme veľmi dôležitou súčasťou projektu je aj ochrana finančnej stability bankového sektora. Digitálne euro bude naozaj treba chápať ako platobný prostriedok, teda má uľahčiť obyvateľom platenie. Nebude to prostriedok úschovy. Jedným z tých dôvodov aj tých ochranných opatrení, ktoré tam budú nastavené, že napríklad nebude úročené. To znamená, že úrok bude nula. Takže niekto, kto si prenesie nejakú sumu, ktorá bude povolená na ten účet, tak tá suma nebude úročená a bude stanovený limit k tomu, aby naozaj sa to nestalo prostriedkom, že si tam bude niekto presúvať veľké sumy peňazí a bude to využívať vyslovene len ako na odloženie peňazí v digitálnej podobe.

Aký môže byť ten limit? Ja som zachytila sumu tri tisíc eur.

To je suma, ktorá bola nejakým spôsobom verejne komunikovaná, ale ten samotný mechanizmus alebo ten mechanizmus ako taký je už stanovený. Bude to viac menej politické rozhodnutie, ale ešte tá presná suma nie je daná. Bude to stanovené až v neskorších fázach projektu, ale nebude to určite nejaká horibilná suma. Takže keď sa bavíme niekde okolo tej sumy tri tisíc, tak tam to môžeme niekde očakávať.

Budem môcť takýmto spôsobom platiť komukoľvek, to znamená predajcovi, ale aj kamarátovi, ktorý mi zobral obed, chcem mu vrátiť peniaze alebo štátu, keď platím dane alebo odvody?

Áno, presne to digitálne euro by malo byť práve tým nástrojom na platenie a to znamená, malo by nám ten život zjednodušiť a priniesť to riešenie v akejkoľvek situácii, s ktorou sa stretávame. To znamená, že keď si chcem kamarátovi zaplatiť z účtu na účet, ak navštívim obchodníka a nakupujem uňho na pokladni, alebo naozaj keby som platil nejaké dane alebo niečo štátu, tak naozaj to digitálne euro alebo v e-shopoch, všetky situácie, čo ma napadnú, malo by byť použiteľné vo všetkých situáciách.

Aké tam budú ďalšie také výrazné výhody pre tých bežných koncových užívateľov? Okrem toho reži-režimu offline, ktorý sme už popísali.

Je tam viacero výhod. Možno to, čo najviac by mohlo zaujať je, že to bude bez poplatkov z pohľadu koncových používateľov, teda fyzických osôb. Keďže aj dnes, keď, máte bankovky a mince a platíte u obchodníka, tak ten obchodník od vás nepýta žiadny poplatok za tú bankovku a mince, tak aj v budúcnosti platenie digitálnym eurom, keďže to bude ďalšia forma hotovosti, bude bez poplatkov a toto dokonca bude garantované aj legislatívou. Samozrejme, myslíme aj na to, stále sa bavíme o mobilnej aplikácii a mobilných riešeniach, ale vieme, že môže byť časť obyvateľstva, ktorá nemá k dispozícii taký mobilný telefón alebo také zariadenie, ktoré by to spĺňalo. Takže myslíme aj na finančnú inklúziu a možnosť napríklad naďalej využívania nejakej karty, kde by to digitálne euro bolo uložené. V neposlednom rade je to aj zvýšenie konkurencie, keďže v súčasnosti aj na Slovensku nemáme nejaké vlastné riešenie, ktoré by v oblasti platenia konkurovalo, nie európskym platobným riešeniam a aj nejaké zachovanie tej svojej autonómie pri platení v rámci Európy.

To sa asi odrazí hlavne v tom, že sa Eurozóna viacej odstrihne od závislosti na amerických kartových spoločnostiach Visa a MasterCard. Je to tak?

Jedným z tých dôvodov aj toho projektu je, ja to poviem tak, že my sa tu možno už pätnásť, dvadsať rokov bavíme, že bolo by fajn mať niečo vlastné, niečo európske. Bolo tu viacero iniciatív. Problémom tých iniciatív bolo, že nikdy nedokázali naplniť to, aby sme naozaj ako dnes, keď mám bankovku a idem do Portugalska a idem do Talianska, tak tou bankovkou zaplatím rovnako, lebo je to spoločná mena. Nikdy to nebolo tak, že keď tie iniciatívy vznikali, že by to naozaj nieč-niečo vzniklo celoeurópske a čo by bolo konkurencieschopné, týmto americkým spoločnostiam. Takže tá myšlienka vznikla aj z toho, že naozaj asi nastal čas prísť s takýmto riešením. A čo je dôležité, že napríklad dneska máme trinásť krajín v rámci eurozóny z dvadsať jedna, ktoré nemajú takúto alternatívu a z pohľadu aj tej bezpečnosti a naozaj z pohľadu toho celkovej tej autonómie by bolo asi má– dobré mať aj niečo vlastné riešenie.

Určite áno, najmä keď sa pozeráme na aktuálne geopolitické dianie. Ale z toho, čo ste povedali, mi vychádza, že to bude veľká výhoda pre samotných obchodníkov, lebo my sme doteraz hovorili primárne o spotrebiteľoch. Ale ten obchodník dnes, keď prijíma platby kartou, tak on musí odvádzať nejaké percento tej kartovej spoločnosti, ale v prípade, že bude prijímať platby digitálnym eurom, tak tam mu odpadajú tieto náklady.

Odpadajú náklady. My ako berieme ako obchodníkov a my to aj tak komunikujeme, že to je skupina, ktorá by mala byť takými najväčšími beneficientmi toho projektu digitálneho eura, lebo naozaj značná časť poplatkov, ktorú dnes platia, by mala odpadnúť. Nebude to úplne zadarmo v prípade obchodníkov, lebo treba si uvedomiť, že samozrejme aj tie banky, ktoré im budú poskytovať tie koncové riešenia, musia si zachovať nejakú časť a pokryť tú časť svojich nákladov. Ale čo napríklad bude veľkým, veľkým benefitom, že to, čo v súčasnosti sa platí voči nejakým kartovým schémam, ktoré žiadajú nejaké poplatky, tak v prípade digitálneho eura my budeme prevádzkovať celý systém aj infraštruktúru, ktorá bude za tým systémom úplne bez poplatkov. To znamená, my svoje náklady nebudeme prenášať ani na banky, ani na obchodníkov.

Ale povedali ste, že nejaké náklady predsa len budú zachované pre tých obchodníkov. Bude to viac alebo menej, ako dnes platia tým kartovým spoločnostiam?

Malo by to byť významne menej. Dokonca to bude garantované legislatívou, ktorá bude striktne stanovovať, že tie poplatky musia byť nižšie, ako je tomu v súčasnosti. A počítame, že k tam naozaj príde k výraznej úspore nákladov.

A bude povinný ten obchodník prijímať takéto platby? Bude na to potrebovať zároveň aj nejaké špeciálne zariadenia, alebo mu bude stačiť ten platobný terminál, ktorý má dnes?

Naším cieľom je v maximálnej možnej miere využiť infraštruktúru, ktorá je v súčasnosti. To znamená, ak on má nejaké riešenie, ktoré v súčasnosti má, nebude musieť kom-meniť kompletne zariadenie, keď to tak nazvem, ale pribudne mu tam nový softvér, nová, nová technológia, prostredníctvom ktorej bude môcť prijímať aj digitálne euro. V zásade je potrebné povedať, že čo sa týka nás ako fyzických osôb, tak používanie digitálneho eura bude dobrovoľné. Budeme si môcť vybrať, či digitálnym eurom budem platiť alebo nebudem platiť. Tak ako dnes si vyberiem, či chcem používať hotovosť alebo nechcem používať hotovosť. V prípade obchodníkov, keďže to bude zákonné platidlo, tak tak ako dnes, možno s nejakými výnimkami, sú špecifikované určité kategórie obchodníkov, ktoré tú hotovosť nemusia, ale aj v prípade digitálneho eura tam to použitie a tá akceptácia obchodníkov má byť maximálna.

To, to znie logicky, že tak je to aj dnes, že tá fyzická osoba, ten spotrebiteľ si môže vybrať. Tam to bude dobrovoľné, ale obchodník samozrejme musí prijať, keďže je to, je to legálne platidlo. No a aká je tam perspektíva ďalšieho vývoja? Pretože mnohí sa obávajú, a tu už sa dostávame k tým obavám, ktoré budeme tiež riešiť, že postupom času sa môže stať to digitálne euro povinné, minimálne v niektorých sektoroch, napríklad pri platbách inštitúciám štátu, predovšetkým dane, odvody. Je to možné?

Nie. To je jedna z tých hlavných myšlienok, ktoré chceme a stále sa snažíme komunikovať, že naozaj z pohľadu tých koncových používateľov je to ich rozhodnutie. Keď to tak veľmi jednoducho poviem, ja to často používam, že sú to moje peniaze, sú to peniaze toho konkrétneho človeka, ktorý tie peniaze má a on sa rozhodne, ako tie peniaze použije a akým spôsobom s tými peniazmi bude platiť. Takže on, ak sa rozhodne v budúcnosti čisto teoreticky, že bude chcieť naďalej platiť tými kartami, ktoré má v súčasnosti, je to jeho rozhodnutie. Ak sa rozhodne, že chce platiť digitálnym eurom, my budeme len radi. Vidíme tam veľa benefitov, bude platiť. Ak sa rozhodne, že bude platiť hotovosťou, naďalej tú hotovosť bude používať tak ako v súčasnosti. Treba povedať ešte jednu dôležitú vec, že aj bankovky aj mince sú naše dieťa. My ich dávame do obehu, my ich dávame do života a my aj to digitálne euro dávame do života. A nikto asi nie je taký kanibal, že by to vlastné dieťa nejako zatracoval alebo by to vlastné dieťa nejakým spôsobom dával do stratena. Takže my sa k tým bankovkám a minciam budeme chovať tak, ako sa chováme k nim v súčasnosti. Naďalej ich budeme dávať do obehu a ak ich ľudia budú používať, je to úplne v poriadku. Je to ich rozhodnutie.

No ono to pramení z toho, že ľudia sa veľmi obávajú, niektorí ľudia sa obávajú celého tohto projektu digitálneho eura s tým, že zrazu štát bude vidieť do každej platby, bude mať presný prehľad o tom, kto kedy komu za čo zaplatil. Toto tak bude vyzerať, že vy v NBS-ke niekde alebo niekto iný v rámci vládneho štátneho aparátu bude mať prehľad presne o transakciách každého človeka, ktorý použil digitálne euro?

Veľmi jednoducho poviem nie, ale to vysvetlím. Naozaj ochrana súkromia, my to aj sa snažíme komunikovať, aj to máme na svojich sociálnych sieťach alebo webových strán-stránkach je naozaj jedny z tých hlavných cieľov projektu. Samozrejme, tú ochranu súkromia treba chápať vo viacerých rovinách. Čo je však dôležité povedať, že ochrana súkromia v prípade do-digitálneho eura bude dokonca vyššia, ako je v súčasnosti, ak, ak platíme. To znamená, ako som spomínal, my na úrovni eurosystému budeme prevádzkovať nejakú infraštruktúru, systém, prostredníctvom ktorého tieto transakcie budú tiecť a my napríklad nebudeme vedieť z tých transakcií identifikovať, kto je ten koncový používateľ, kto platí a kto do-dokonca kto je ten koncový používateľ, ktorý tú transakciu prijíma. Keď si vezmeme súčasnú situáciu, ako vypĺňame platobné príkazy, aké všetky údaje cez, cez to idú, takže ten rozdiel bude naozaj markantný. A dokonca, keď sme sa bavili v tom offline, je tam ešte jedna dôležitá vec, keď som stále zdôrazňoval, že to akoby taká digitálna hotovosť v obálke. To, ako ja budem nakladať s tou digitálnou hotovosťou v obálke nebude vidieť ani moja banka. Presne ako v hotovosti, vybral som si päťsto euro v hotovosti. Banka nevie, na čo som tých päťsto euro minul. Tak isto to bude mať tú offline funkcionalitu v mobile a banka nebude vedieť, ako som ja tým mobilom tých päťsto euro minul.

Niekedy mám pocit, že toto sú presne ilustrácie toho, že dostávame sa už tak do komplexnej doby. V tejto chvíli sa bavíme o digitálnej komplexnosti, že pre toho bežného človeka môže byť ťažké to uchopiť, a tým pádom ľahšie podľahne nejakým obavám, nejakému strašeniu, pretože tie vášne negatívne voči digitálnemu eurú naozaj niekedy nadobúdajú až, až také, až taký emocionálny rozmer. Ľudia odmietajú tento projekt podobne, ako kedysi odmietali očkovanie. Kde sa podľa vás berie tá, ten, ten silný negatívny náboj voči tomu?

Myslím, že to samozrejme nejakým, nejakým spôsobom analyzu-analyzovali a vnímame tie, tie reakcie a túto komunikáciu. A myslím, že tam je viacero takých, takých faktorov. A samozrejme, tým prvým faktorom je, že niekto dá, dá nepravdivé tvrdenie napríklad na sociálne siete. Hej, takým nepravdivým tvrdením je, že digitálne euro znamená koniec hotovosti. Hej, je to veľmi, veľmi fakt, ktorý sa použije, a pritom je to čistá nepravda. Alebo sa povie fakt, ktorý nie je skutočnosťou a nebude skutočnosťou, že centrálna banka alebo niekto vás bude sledovať a bude všetko sledovať, ako, ako platíte. Potom samozrejme ďalším faktorom môže byť, a to je naša úloha do budúcnosti, že ten nedostatok informácií, ktoré má ten koncový používateľ, a preto my sme veľmi radi aj za takéto rozhovory a tipy relácií, že tie informácie môžeme šíriť. Jednoducho tie informácie nemám a nie som aj ja expert na všetko. A keď tie informácie nemám a neviem, ako ten systém funguje, tak si domýšľam alebo možno sa dočítam niekde tie informácie, ktoré sú nepravdivé. Potom samozrejme to môže byť z časti aj vplyv, treba otvorene povedať nejakých lobistických skupín, ktoré nemajú veľký záujem na tom, aby digitálne euro sa stalo úspešné, lebo sa môže stať veľkým konkurentom a možno im to až tak nevyhovuje. Samozrejme, môže to byť aj celkovo tá nálada, ktorú tu máme z čias pandémie, že nejaké také riešenia, ktoré prichádzajú od nejakých centrálnych inštitúcií, akoby v no-vo veľkej časti verejnosti vyvolávajú automaticky negatívne reakcie. Takže určite tých faktorov je viacero a musíme sa tomu venovať.

Pravda je, že najviac vybičované sú tie negatívne emócie v krajinách, kde ľudia majú najnižšiu mieru dôvery v štát a v štátne inštitúcie. Že ono to s tým evidentne súvisí. Ale vy ste povedali, že to môže byť problém aj pre niektoré lobistické skupiny, ktorých záujmom je, aby neuspelo to digitálne euro, lebo im pokazí nejakým spôsobom biznis. A to je kto? To sú trebárs tie kartové, spoločnosti?

Môžu to trebárs, trebárs byť napríklad aj rôzne krypto firmy, ktoré takisto sa snažia na tom existujúcom trhu si získať nejaký svoj podiel. Vieme, že tu boli rôzne iniciatívy v oblasti stablecoinov a podobne, takže je to samozrejme aj silná konkurencia a alternatíva voči existujúcim kartovým schémam, takže, ten ich postup chápeme ako logický a treba sa tým určite tomu venovať a počítať s tým.

No my sme sa tu nedávno rozprávali presne o stablecoinoch a o tom, že to môže byť priama konkurencia presne tomu digitálnemu euru a že, á, prirodzene sa európske inštitúcie budú snažiť zavádzať legislatívu, ktorá bude potláčať rozmach tých stablecoinov práve v prospech digitálneho eura. Je to tak?

Tak ten základný rozdiel, čo treba uvedomiť, čo to naozaj digitálne euro je, že to je naozaj platobný prostriedok, ktorý je nejaká oficiálna mena. Hej? Máme tu menu euro, takže to digitálne euro ako má dneska hotovosť, to bude naozaj oficiálna mena. Potom samozrejme aj tá, tie, tie spôsoby použitia. Naozaj možnosť zaplatiť kdekoľvek. Asi stablecoinom nezaplatím, že teraz pôjdem do nákupného centra a z päťdesiatich prevádzok to možno nájdem v dvoch, troch. Takže naozaj to digitálne euro, bude tam veľký rozdiel medzi tým, ako čo ponúkajú tieto alternatívne riešenia.

Určite áno. No a akým spôsobom bude fungovať ochrana pred nejakými kybernetickými útokmi?

Ja by som možno začal tak, že my ako centrálne banky nie sme nejakí úplní zelenáči, hej, v oblasti platenia.

To dúfame.

Takže neviem, či si veľa, možno aj obyvateľov uvedomuje, že aj v súčasnosti, napríklad keď realizujeme okamžité platby, tak aj za projektom okamžitých platieb boli centrálne banky. A my naprík-napríklad prevádzkuje platobný systém, prostredníctvom ktorého sú tieto okamžité platby spracovávané. Takže tie zabezpečenia a tie bezpečnostné prvky sú na veľmi vysokej úrovni a máme s nimi skúsenosti. V prípade okamžitých platieb sa naozaj bavíme o transakciách v sekundách, kde musia prebehnúť všetky kontroly a všetky bezpečnostné opatrenia tak, aby to fungovalo. Je úplne vynikajúce a fantastické, že tie okamžité platby sa stali fenoménom. Ľudia si na to úplne zvykli. Naozaj to funguje fantasticky a naozaj, aby tá transakcia mohla z jednej banky do druhej prejsť, to vypadá veľmi jednoducho a veľmi laicky, ale niekde v strede musí byť nejaký systém, prostredníctvom ktorého tieto transakcie bežia a sa spracovávajú. A už v súčasnosti napríklad takýto systém prevádzkujeme my ako národné banky.

No môžem potvrdiť, že je to fantastický systém pre tých, ktorí zabúdajú na termíny a posielajú platby, á, päť minút po dvanástej, že vtedy to naozaj, á, ľudia oceňujú. No dobre, a aká je vlastne motivácia ECB a národných bánk zavádzať tento projekt? Je za tým, sú za tým nejaké ciele a ambície, ktoré môžu zvýšiť prosperitu eurozóny, ekonomický rast alebo vôbec pomôcť lepšiemu prepojeniu jednotného trhu.

Áno, tých, tie motivácie, tých motí-motivácií je viacero. Ja by som možno spomenul dve, tri, ktoré ma v tejto chvíli napadnú. Hlavnou tou motiváciou je, že naozaj sledujeme trendy a zmeny správania spotrebiteľov. To znamená, my ďalej chceme poskytovať obyvateľstvu menu, ktorá je emitovaná centrálnou bankou. Ja veľmi často používam takú skúšku, keď niekedy človek čaká v nákupnom centre s, s košíkom a nemá čo robiť, tak len sleduje, ako ľudia platia. Tak ja si dovolím povedať, že už v súčasnosti, keď to tak človek odsleduje, to je profesionálna deformácia, tak možno sedem až osem z desiatich už platí kartou, hej?

V Bratislave možno. Myslíte, že aj mimo Bratislavy?

Ja mám mamu mimo Bratislavy, navštevujem ju pomerne často a už keď som si všimol, aj tá, aj tá, to obyvateľstvo na vidieku veľmi rado prechádza k mobilným riešeniam. Inak my to sledujeme, aj tie štatistiky a my Slováci nie sme nejakí zápecníci, hej, čo sa týka moderných technológií. My moderné technológie máme veľmi radi. My automaticky, neviem, či sa vie, že napríklad keď prišli bezkontaktné platby, tak my sme boli úplní priekopníci. Hej, akože, é, ja keď som aj cestoval niekde do zahraničia, tak tam ešte ako keby aj v obchodoch stále sledovať, či to akceptujú, neakceptujú. U nás to už dávno bolo. Prakticky, tie mobilné riešenia sa veľmi rýchlo ujali. Ľudia si to veľmi obľúbili, a preto ja veľmi rád používam, my Slováci naozaj máme radi technologické novinky a veľmi radi ich používame. Takže naozaj tie trendy sa menia a sledujeme, že naozaj tá doba sa digitalizuje a poskytnúť moderné digitálne riešenie. Samozrejme, je tam aj tá otázka, o ktorej sme sa bavili, tej autonómie a tej, tej suverenity tej Európy. Hlavne ako ste poznamenali v súčasnej geopolitickej situácii, niekedy nie vždy sa dá spoliehať na kamarátov, ktorí si myslím, že sú kamaráti, a treba sa spoľahnúť sami na seba. Takže naozaj toto bude autonómne riešenie, ktoré budeme môcť používať a veríme, že nás nenechá nikdy, ako keby tak hrubo to poviem, v štichu.

Kto bude takým hlavným pánom toho digitálneho eura? Pretože my už, vy ste dnes hovorili, že je to projekt ECB a národných bánk, ale zároveň spravovať v tom, v tom, v tom konečnom kroku to budú komerčné banky, tú samotnú appku. Dá sa povedať, že kto tam bude taký, taký hlavný pán? Alebo ako majú rozdelené tie úlohy? Tak, tak nejako stručne.

Áno, veľmi stručne. Tým nositeľom projektu digitálneho eura je Eurosystém, teda Európska centrálna banka a národné centrálne banky. S tým, že ten, tá komunikácia, kontakt s tými koncovými klientmi, či už s bežnými obyvateľmi alebo s obchodníkmi zostane naďalej na komerčných bankách. Ale my ako Eurosystém a centrálne banky pripravíme aj tie riešenia, ktoré sú v pozadí, teda tú infraštruktúru, ten systém, aby fungoval a všetky tie pravidlá a postupy, aby každý účastník trhu vedel, čo v ktorej situácii robiť. Takže by som povedal, my to zastrešujeme z pohľadu Eurosystému, ale samozrejme potom veľmi dôležitú úlohu budú zohrávať komerčné banky, čo sa týka obsluhy alebo tých riešení, ktoré ponúknu tým koncovým klientom.

Jasné. No a už len na záver, v akej fáze tento projekt digitálneho eura sa dnes nachádza? Prebehli už nejaké úspešné testy? S akým výsledkom a kedy by mohlo byť v praxi?

Testy prebehli. Je to skôr zatiaľ v takej po-začiatočnej fáze, čo sa týka ako testovania, ale to ani nebolo cieľom v predchádzajúcom období. My sme v októbri 2025 ukončili prvú pri-pripravnú fázu. Cieľ, cieľom tej prvej fázy bolo hlavne nastaviť tie pravidlá a fungovanie toho systému. Samozrejme, nie všetko budeme vyvíjať vlastnými kapacitami. Teda robili sme obstarávanie a hľadali sme dodávateľov toho systému. Viac menej tieto veci už máme na konci a v súčasnosti sa chceme ponuk– posunúť už do nejakých takých praktických riešení. A vyvrcholením toho, tých praktických riešení by malo byť pilotné testovanie, ktorého súčasťou som veľmi rád, že bude aj Slovenská republika. Nebudú tam zapojené všetky krajiny a to pilotné testovanie by malo byť spustené v septembri 2027. Samozrejme tomu budú prebiehať predtým rôzne prípravy, čo sa týka aj komunikácie s bankami a vyvrcholiť by to malo naozaj pilotom, ktorý by mal začať v septembri dvadsaťsedem. Samotná prevádzka a dostupnosť pre všetkých obyvateľov, lebo v tom pilote bude to, to portfólio tých klientov, ktorí sa zúčastnia pilotu, bude limitované.

To som sa chcela spýtať, že, že kto sa môže prihlásiť?

V tej prvej fáze pilotu bohužiaľ len zamestnanci národných centrálnych bánk.

Takže pôjdete do toho?

My určite veľmi radi a my sa tam k tomu silno hlásime, takže, ale postupne ten okruh sa bude rozširovať. Tie motory chceme vyskúšať naozaj, či fungujú dobre a správne, keď to tak môžem povedať. A taká úplná, úplné spustenie, ak legislatíva sa prijme a ak všetky tie kroky pôjdu tak, ako ich očakávame, niekedy v roku 2029 by to už malo byť realitou.

No tak som zvedavá na tie prvé skúsenosti v roku 2027 a potom, či sa teda dočkáme tejto reality, že budeme platiť offline digitálnym eurom. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

Ja ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Ďakujem aj vám, dovidenia opäť nabudúce.