Vedúci oddelenia stratégie platobných systémov R. Pataki: Digitálne euro: Zmena, ktorá sa blíži (stvr.sk)

Pán Pataki, čo presne znamená pojem digitálne euro a v čom sa možno líši od tých súčasných bezhotovostných peňazí na účtoch?
Tým hlavným rozdielom alebo to, čím bude digitálne, treba chápať ako ďalšiu formu hotovosti, aj keď to znie možno trošku čudne, bude to digitálna forma hotovosti, tzn. tak ako dnes centrálne banky emitujú bankovky a mince a máme ich vo fyzickej podobe, tak v budúcnosti budeme mať v digitálnej peňaženke digitálne eurá, ktoré takisto bude emitovať eurosystém. Treba si to predstaviť jednoducho ako nejakú mobilnú aplikáciu alebo mobilnú peňaženku, kde si tie peniaze uložíme alebo nejakým spôsobom presunieme z klasického komerčného účtu a budeme ich využívať na platenie.

Dá sa možno zodpovedať, prečo je to dôležité pre Európsku úniu? Prečo s tým prišla s týmto projektom?
Tým hlavným dôvodom je skutočnosť, že podľa posledných štatistických údajov, ktoré sledujeme už viacero rokov, čím ďalej, tým viac obyvateľov eurozóny používa hlavne bezhotovostné platobné prostriedky. Už dávno neplatí, že hotovosť je kráľ, tzn. jednoducho si to treba možno všimnúť aj v nákupných centrách, keď platíme, že čím ďalej, tým viac ľudí platí či už kartou alebo mobilom, a preto aj my ako eurosystém na tieto trendy nejakým spôsobom chceme reagovať, a teda chceme priniesť takisto platobný prostriedok, ktorý bude vydávaný eurosystémom.

Môže to z toho dlhodobého hľadiska priniesť aj nejakú strategickú nezávislosť Európskej únie, autonómiu?
Áno, presne, to je jeden z tých hlavných dôvodov takisto, prečo k tomu pristupujeme, keďže v súčasnosti v oblasti platenia nemáme vlastný platobný prostriedok, ktorý by bol vydávaný európskou autoritou. Tie prostriedky, ktoré používame, sú väčšinou platobné prostriedky vydávané spoločnosťami etablovanými mimo krajín eurozóny, a preto ako eurosystém považujeme za dôležité, aby obyvatelia mali k dispozícii celoeurópsky platobný prostriedok, teda prostriedok, ktorým budeme môcť platiť rovnako kdekoľvek v rámci ktorejkoľvek krajiny Európy.

Jednou z tých hlavných obáv je, že digitálne euro by mohlo konkurovať bankovým vkladom. Je tento scenár podľa vás reálny?
Nemalo by sa to stať, pretože jedným z opatrení, ktoré pripravujeme, je aj ochrana finančnej stability, tzn. že stanovíme maximálne limity držby, koľko budú môcť obyvatelia držať na svojich účtoch digitálneho eura. My ako Národná banka Slovenska sme už robili si analýzy, čo by to znamenalo, aká výška pre ten bankový sektor, ak by ľudia si nejakú časť vkladov presunuli na účty digitálneho eura. Zatiaľ presná výška nie je stanovená, bude to stanovené legislatívou, ale dá sa povedať, že tie limity, o ktorých uvažujeme, by nemali žiadnym spôsobom vplývať na stabilitu bankového sektora.

Čiže Európska centrálna banka asi pripraví nejaké nástroje, aby sa predišlo tomu, že ľudia v čase krízy začnú presúvať peniaze z bánk do digitálneho eura, tým by sa narušila stabilita.
Áno, budú stanovené maximálne limity, ako som uviedol, tzn. koľko maximálne eur bude môcť držať ten konkrétny klient na svojom účte.

Z pohľadu Národnej banky Slovenska sú banky na Slovensku na túto zmenu pripravené?
Treba povedať, že ten samotný vývoj digitálneho eura má svoju genézu, s tým, že ten predpoklad spustenia sa uvažuje až niekedy v roku 2029, tzn. že my priebežne s bankovým sektorom komunikujeme, ale tie intenzívne prípravy možno začnú v neskoršom období, keď už naozaj digitálne euro bude bližšie.

A čo vám v súčasnosti banky komunikujú?
To, čo hlavne komunikujeme s bankami, je naozaj, aby vedeli, že digitálne euro by nemalo byť obavou a mali by ho vnímať ako  príležitosť na to, aby ak to klientom začnú ponúkať, a ak tam začnú ponúkať aj nejaké svoje pridané služby, tak to digitálne euro by malo pomôcť a nie sa stať nejakým postrachom.

Mnohí ľudia, keď počujú digitálne euro, tak si môžu predstaviť napr. kryptomeny, môžu si predstaviť stablecoiny, bitcoiny, skúsme ich vyviesť z omylu, aký je tam rozdiel?
Ten základný rozdiel je, že digitálne euro bude tak ako dnes sú bankovky a mince zákonným platidlom, tzn. bude to oficiálne mena, ktorú budeme emitovať my ako eurosystém. Bude to mena, ktorou bude možné platiť kdekoľvek, bude široko akceptovateľná, tzn. tak ako dnes zaplatím bankovkami a mincami u ktoréhokoľvek obchodníka, aj v budúcnosti podobne zaplatím digitálnym eurom. A čo sa týka rozdielu napr. v porovnaní s kryptoaktívami, nebude to žiadny nejaký špekulatívny platobný prostriedok, bude naozaj využívaný hlavne na platenie, nebude to prostriedok, ktorý by mal slúžiť k tomu, aby niekto, ak doňho investuje, tak bude dúfať, že nejako tú menu zhodnotí. Euro bude vždy eurom a tzn. že jeho hodnota bude stabilná a nemenná.

Prečo z vášho pohľadu odborníka je dôležité, aby digitálne peniaze, digitálne euro vydávala práve centrálna banka a nie súkromné spoločnosti?
Tak ako dnes emitujeme bankovky a mince, my ako centrálne banky, je to platobný prostriedok založený na dôvere, tzn. ľudia, keď platia tými prostriedkami, či už bankovkami, mincami a v budúcnosti digitálnym eurom, je dôležité, aby tomu platobnému prostriedku dôverovali. A preto aj my pristupujeme k tomu, aby – keďže tie trendy sa menia – aj v budúcnosti mali ľudia k dispozícii platobný prostriedok, ktorému budú môcť dôverovať.

Dá sa už teraz odhadnúť, akú pridanú hodnotu prináša digitálne euro pre poskytovateľov platobných služieb?
Pre poskytovateľov platobných služieb by tým hlavným benefitom malo byť, že nákladovo by to malo veľmi efektívne. Napr. v súčasnosti banky platia alebo vo všeobecnosti poskytovatelia platobných služieb a schémy, ktoré sú účastníkmi, keďže digitálne euro bude ekvivalentom hotovosti, banky napr. nebudú platiť vôbec za nejaké služby, ktoré budú spojené so systémom, na ktorom bude digitálne euro prevádzkované a ako som spomínal, možno tým ďalším dôvodom bude, že naozaj získajú k dispozícii veľmi efektívny celoeurópsky platobný prostriedok, ktorý budú môcť svojim klientom ponúkať.

Aké budú benefity pre bežných ľudí?
Tým možno najväčším benefitom, ktorý možno najčastejšie sa počúva je, že tak ako dnes je hotovosť bezplatne, tak aj v budúcnosti digitálne euro a všetky služby s ním spojené budú bezplatne, tzn. ak sa obyvateľ rozhodne a bude to jeho rozhodnutie, nebude to jeho povinnosť, tak ako dnes si ja zvolím, že chcem platiť, či už platobnou kartou alebo chcem platiť hotovosťou, aj v budúcnosti si budem môcť zvoliť, že chcem platiť digitálnym eurom, takže to rozhodnutie bude na koncovom klientovi a služby spojené s jeho používaním budú bezplatné. Tie služby treba chápať ako nejaké otvorenie účtu, stiahnutie mobilnej aplikácie, samotné transakcie, ktoré budem s tým digitálnym eurom vykazovať alebo uskutočňovať, to všetko bude bezplatné.

Viem, že sme ešte ďaleko pred ostrou prevádzkou, ale ako to bude v praxi fungovať? Čo bude musieť bežný človek urobiť?
Z pohľadu bežného klienta to bude veľmi jednoduché, prakticky sa nebude musieť na nič pripravovať. Keď to tak veľmi zjednoduším, tzn. tak ako dnes sa rozhodnem, niekedy poobede alebo večer si stiahnuť mobilnú aplikáciu, v budúcnosti, keď sa rozhodnem, že chcem využívať digitálne euro, stiahnem si aplikáciu digitálneho eura, prepojím si ju so svojím účtom v komerčnej banke alebo teoreticky, keď sa rozhodnem, že chcem mať len tento účet digitálneho eura, budem mať len tento účet digitálneho eura, takže stiahnutie mobilnej aplikácie do svojho mobilu a následne bude môcť toto digitálne euro aj využívať.

A bude digitálna euro prepojené s okamžitými platbami?
Digitálne euro bude fungovať na princípe okamžitých platieb, tzn. tak ako dnes sú platby pripísané na účty v priebehu pár sekúnd, tak aj všetky transakcie s digitálnym eurom budú vykonané v priebehu pár sekúnd.

Bude možné držať digitálne euro ako formu úspor alebo pôjde iba ako o nástroj na platenie, z vášho pohľadu?
Z môjho pohľadu bude to hlavne platobný prostriedok, lebo s ďalším z tých ochranných opatrení voči komerčným bankám bude, že digitálne euro nebude úročené, tzn. ak sa rozhodnem mať na svojom účte digitálneho eura nejakú sumu prostriedkov, budem musieť počítať s tým, že úročenie tam bude 0. Cieľom je naozaj chrániť bankový sektor a podnietiť medzi obyvateľstvom, aby ho naozaj využívali na platenie.

Čo môžu očakávať malé a stredné firmy, je ten najväčší benefit práve úspora nákladov?
Z pohľadu hlavne obchodníkov, tým najväčším benefitom by malo byť úspora nákladov a takým druhým veľmi viditeľným benefitom bude, že tie prostriedky im budú pripisované okamžite ako dnes okamžitými platbami v priebehu pár sekúnd. Dnes, napr. v prípade kariet, to tak nefunguje, tam to zúčtovanie sa deje alebo pripisovanie prostriedkov v priebehu niekoľkých dní. V prípade digitálneho eura naozaj tie prostriedky budú pripísané okamžite, a tým pádom sa im veľmi zjednoduší aj ich cash flow alebo možnosť používania tých prostriedkov okamžite.

Čo s tou otázkou je súkromie, budú mať centrálne banky prehľad o tom, kto a za čo platí?
Nie, našou úlohou ako centrálnych bánk nie je sledovať, kto, čo, kde, ako platí. Ochrana súkromia – a my sa to veľmi transparentne snažíme komunikovať- je jednou z našich hlavných priorít a dúfame, že bude aj výkladnou skriňou a to v tom zmysle, že žiadny platobný prostriedok v súčasnosti nemá takú ochranu súkromia, akú bude mať digitálne euro. Ako príklad možno uviesť, že v rámci transakcií, ktoré budú spracovávané prostredníctvom systému, nebude možné na úrovni centrálnych bánk alebo eurosystému identifikovať konkrétneho platiteľa alebo príjemcu, tzn. v závislosti od vývoju technológií budú tie údaje pseudonymizované, tzn. bude tam nejaká náhrada toho konkrétneho mena, aby sme my nevedeli, že to platí napr. Ján Lukáč, a pod. ak to technológie a vývoj umožnia v oblasti platenia, tak jedny z možných nástrojov bude aj, že tie údaje budú úplne anonymizované na úrovni infraštruktúry. Samozrejme banka, ktorá bude viesť ten účet, musí vedieť, že to je jej klient a musí si ho vedieť overiť, že chce platiť a môže platiť.

Sme v dobe, kedy sa hackeri snažia prelomiť obranu, či už veľkých spoločností, veľkých projektov, ako to bude v prípade digitálneho eura z pohľadu  ochrany bezpečnosti, pretože vieme, že takéto digitálne platidlo, asi to bude celkom  potenciálne veľká korisť pre hackerov.

Áno, treba povedať, že my ako centrálne banky nie sme žiadni zelenáči, čo sa týka realizácie platieb, my už v súčasnosti prevádzkujeme platobné systémy, prostredníctvom ktorých sa denne realizujú milióny platieb. Neviem, či je všeobecne známe, že napr. aj okamžité platby, ktoré dneska sú veľkým fenoménom a veľmi radi ich obyvatelia využívajú, sa spracovávajú prostredníctvom systému, ktorý napr. prevádzkuje aj Národná banka Slovenska. Takže my už v súčasnosti máme zabezpečené platby tak, aby naozaj sa minimalizoval možný útok, lebo nie je vždy možné povedať, že nikdy sa to nestane, ale sú všetky tie opatrenia zavedené a v prípade digitálneho eura treba povedať, že naozaj tie technológie, ktoré budú využívané, by mali zabrániť akémukoľvek možnému zneužitiu takýchto prostriedkov.

Svetu sa nevyhýbajú ani blackouty tzv., ako bude fungovať digitálne euro v prípade, môže fungovať aj v prípade offline režimu?
Áno, ďakujem veľmi pekne. Ináč toto je jedna takisto z hlavných oblastí, ktorej sa venujeme a tzn. že v budúcnosti bude v prípade digitálneho eura možnosť platenia aj tzv. ako ste povedali, offlinom, tým základným znakom offlinu je, že ak sme aj niekde na mieste, kde nie je internet alebo tam nie je wifi alebo tam nie je ani dokonca žiadny signál, tak v prípade digitálneho eura bude možné platiť. Bude to technologicky zabezpečené tak, aby sme dokázali týmto telefónom platiť aj v situáciách bez prístupu internetu a dokonca aj keď príde k výpadku elektrickej energie, bude to možné, pokiaľ samozrejme náš mobilný telefón má dostatok energie alebo máme niekde so sebou power banku alebo nejakú možnosť dobytia toho telefónu bez prístupu k elektrickej sieti.

Prečo je zavádzanie digitálneho eura rozložené až do konca tejto dekády?
Treba povedať, že to je projekt, ktorý možno v oblasti platenia nemá obdobu, je to jeden z najväčších projektov, ktoré realizujeme a ten vývoj samozrejme musí byť postupný, tzn. že my sme ten projekt rozdelí do niekoľkých fáz, najskôr sme mali nejakú investigatívnu fázu, kde sme viac menej definovali, čo by bolo možné ponúknuť digitálnym eurom, potom sme začali skôr tak administratívne spisovať pravidlá, ako by to malo fungovať, vyberali sme potencionálnych dodávateľov tohto systému a momentálne sa posúvame do fázy, kde chceme už aj nejaký konkrétny vývoj toho systému nastaviť v najbližšom období a jedným z tých hlavných výstupov by malo byť aj realizácia pilotu v roku 2027 a čo je pre nás ako Slovenskú republiku veľmi pozitívne, že súčasťou pilotu nebudú všetky krajiny, ale Národná banka Slovenska je vybratá ako jeden z možných účastníkov pilotu, takže my už v roku 2027 si budeme môcť na Slovensku vyskúšať, ako by potencionálne to digitálne euro fungovalo v praxi.

Čo bude kľúčové možno pre rok 2026?
Tu by som si dovolil povedať, že jednou z tých základných podmienok, aby digitálne euro sa stalo skutočnosťou, je prijatie samotnej legislatívy. Keďže digitálne euro ako dnes bankovky a mince sú, bude zákonným platidlom, tak potrebujeme k tomu aj legislatívu, aby sa nastavili aj zákonné pravidlá, ako to digitálne euro bude fungovať. Môžem teda uviesť, že v súčasnosti je predmetom diskusií nielen legislatíva v oblasti digitálneho eura, ale legislatíva na ochranu hotovosti, keďže digitálne euro nenahradí hotovosť, bude doplnkom hotovosti, tak bol predložený legislatívny balík, ktorý na jednej strane chce zabezpečiť ochranu hotovosti a na druhej strane nastaviť základné princípy fungovania digitálneho eura. V budúcom roku by malo v rámci Európskeho parlamentu prebehnúť hlasovanie o tomto legislatívnom balíku a do konca roku 2026 by tá legislatíva mohla byť schválená, samozrejme za predpokladu, že ten vývoj pôjde tak, ako očakávame.

Čo sa stane, ak by Európska únia digitálne euro neschválila, neprijala?
V tom prípade, ak by teoreticky legislatíva nebola prijatá, s najväčšou pravdepodobnosťou by ten vývoj sa pozastavil alebo by nebolo možné pokračovať, keďže tie základné princípy fungovania, na ktoré má byť postavené, bez legislatívy nie je možné zabezpečiť, takže legislatíva je základným predpokladom toho, aby v budúcnosti to digitálne euro sa stalo skutočnosťou.

To je legislatíva, ale možno z pohľadu infraštruktúry, čo treba dobudovať v tých najbližších rokoch?
V najbližších rokoch, musíme ten systém ako taký vyvinúť, tzn. máme vybraté spoločnosti, ktoré nám budú dodávať jednotlivé čiastkové dieliky, keď to tak môže nazvať, toho systému. Ten systém bude pozostávať z 18 čiastkových dielikov a v minulých rokoch sme obstarali potencionálnych dodávateľov, takže od začiatku budúceho roku tieto spoločnosti začnú, začnú pracovať na vývoji toho systému tak, aby najneskôr niekedy v priebehu 2027 bol systém pripravený na ten skúšobný pilot.

Kto bude vlastne zapojený do toho pilotu od roku 2027, vieme to už teraz povedať?
Áno, zatiaľ predbežne by tam malo byť zapojených 12 krajín, plus Európska centrálna banka, ako som spomínal, jednou z tých 12 krajín bude s najväčšou pravdepodobnosťou aj Národná banka Slovenska. Ten pilot bude pozostávať z niekoľkých častí, bude tam taký postupný nábeh, keďže chceme ten systém postupne nejakým spôsobom skúšať a viac a viac ho zaťažovať. Takže úplne v tej prvej fáze v roku 2027 to budú len zamestnanci národných centrálnych bánk, vybrané komerčné banky a obchodníci, ktoré napr. v súčasnosti poskytujú služby centrálnym bankám, ako napr. keď tam máme jedáleň alebo bufet alebo nejaké zariadenie, ktoré poskytuje služby pre centrálnu banku a postupne sa ten okruh bude rozširovať, či už komerčných bánk a tak isto aj obchodníkov alebo aj koncových používateľov.

Spomenuli ste, že pilot by mal byť v roku 2027 a ostrá prevádzka už v roku 2029. Dá sa to za tie 2 roky stihnúť, takto masívny veľký projekt?
Áno, už v tom pilote by ten systém mal byť pripravený maximálne tak, aby teoreticky tá prevádzka v roku 2029 mohla byť spustená naplno, tzn. ten pilot si treba predstaviť, že už tam budeme testovať a skúšať reálne situácie, ktoré budú aj v tom reálnom živote a dokonca jednou z tých testovacích situácií, ktorá bude napr. aj ten offline režim a tak isto tam budú aj platby voči obchodníkom, teda tak ako dnes platíme cez terminály alebo dokonca bude možné vyskúšať aj platby cez e-shop už v rámci toho pilotu, takže to už bude systém reálne pripravený v predbežnej podobe tak, aby ako by už to v roku 2029 mal reálne fungovať.

Ak sa stane digitálne euro v roku 2029 skutočnosťou, je to jeden z tých faktorov, ktorý môže zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie?
Je to jeden z našich cieľov, prispieť k zvýšeniu tej konkurencieschopnosti a prispieť aj k zefektívneniu toho, ako platíme, lebo tak ako dnes platíme, nie vždy to je najlacnejšie a to digitálne by malo prispieť k tomu, že teoreticky hlavne u tých obchodníkov by tie služby aj mali zlacnieť, aj legislatíva ako taká dokonca stanoví nejakú maximálnu výšku poplatkov, čo sa týka obchodníkov a čo je dané je, že tie poplatky by mali byť určite nižšie, ako sú v súčasnosti pri tých existujúcich platobných prostriedkoch.

Už sme spomenuli, že domácnosti a bežní ľudia sa nemusia pripraviť, ten nábeh bude pre nich jednoduchý, banky budú v testovacej prevádzke v tom pilote, ale čo firmy? Majú sa nejak pripraviť na toto zmenu, na tento prechod?
Tam tá komunikácia voči obchodníkom alebo koncovým nejakým biznis prevádzkam bude hlavne z pohľadu komerčných bánk. Už v súčasnosti, ak využívajú platobný prostriedok, u ktorých klienti môžu platiť, teda majú tam nejaký termín alebo tam majú nejaké zariadenie cez, prostredníctvom ktorého je možné platiť, tak tieto zariadenia im dodávajú poskytovatelia platobných služieb, teda hlavne komerčné banky. Takže tam tú prípravu voči tomu firemnému sektoru a obchodníkom bude hlavne úlohou tých komerčných bánk.

Bude digitálne euro nejak programovateľné?
Nie, digitálne euro nebude možné, nebude programovateľným platobným prostriedkom, aby som to takto povedal, keďže veľakrát sa stretávame s tým, že jednou z takých hlavných obáv, s ktorou sa stretávame je, že občania majú pocit alebo obavu, že nebudú môcť zaplatiť digitálnym eurom tak ako dnes hotovosťou kdekoľvek. Čo sa týka digitálneho eura, my to aj veľmi jednoznačne komunikujeme, že digitálne euro bude môcť použiť vo všetkých situáciách, tak, ako je dnes možné použiť bankovky a mince, tzn. my nebudeme limitovať možnosť platenia digitálnym eurom kdekoľvek, tzn. ak sa niekto rozhodne s digitálnym eurom, tak ako dnes, kúpiť si cigarety alebo čokoľvek iné, bude ním možné platiť. Treba to vnímať tak, že tak ako dnes sú bankovky alebo peniaze, ktoré mám na účte, mojimi peniazmi a ja rozhodujem o tom, ako tie moje peniaze použijem a to isté bude aj digitálne euro, sú to moje peniaze a ja sa rozhodnem, ako to digitálne euro použijem a ako ním budem platiť.

Ako Európska centrálna banka zabezpečí, aby platby v digitálnych eurách fungovali v celej eurozóne rovnako, je na to ten legislatívny rámec?
Áno, jedno z tých základných predpokladov bude legislatívny rámec a druhým tým základným predpokladom je, že tam budú pravidlá a týmto digitálne bude fungovať, tzn. tak ako dnes tie pravidlá si teda predstaviť a dnes máme okamžité platby a tie princípy toho fungovania musia všetci účastníci trhu, teda hlavne komerčné banky, centrálne banky dodržiavať, lebo inak by ten systém nefungoval a podobne to bude v prípade digitálneho eura, kde budú jasne stanovené pravidlá, čo v ktorej situácii ako každý účastník trhu má konať a tým pádom v tej každej situácii potom tie pravidlá budú jednotné a to používanie v rámci všetkých krajín eurozóny bude takisto jednotné.

Ak by ste to mali tak možno zosumarizovať, jednou vetou, jedným slovom, čaká nás evolúcia peňazí alebo revolúcia?
Ja by som povedal, že to bude evolúcia, lebo je to postupný vývoj, takže je to skôr evolúcia.

Čo by ste možno odkázali ľuďom, ktorí majú obavy, že digitálna euro ohrozí ich úspory alebo súkromie.
Sú to oblasti, ktorým sa veľmi intenzívne venujeme, veľmi o týchto oblastiach chceme aj komunikovať a kedykoľvek sme k dispozícii, ak by ste oblasti alebo svoje obavy chceli odkomunikovať, sme tu pre nich a kedykoľvek sa môžme o tom stretnúť a sme veľmi radi, že prostredníctvom takýchto relácií môžme šíriť tie, tie informácie širokej verejnosti.​