Viceguvernér NBS Ľ. Ódor: Otáča sa inflácia?

Všetko nasvedčuje tomu, že to najhoršie má svet z hľadiska veľkého inflačného šoku za sebou.

Nepriateľom číslo jeden v mnohých domácnostiach je v súčasnosti dvojciferná inflácia. Viacerí sa obávali hyperinflácie, argumentujúc, že centrálne banky „vytlačili“ príliš veľa peňazí. Napriek tomu, že sa mýlia presne rovnako ako po finančnej kríze v roku 2008, prudký nárast cien nemôžeme brať na ľahkú váhu.

Najskôr dobré správy. Mnohé krajiny už idú z kopca. Energie totiž nemôžu silne rásť dlhší čas, keďže ruinujú kúpnu silu, a tak majú v sebe zakódovanú vlastnú sebadeštrukciu. Síce ruská agresia stále vnáša veľkú neistotu na trhy, pomerne teplé počasie a celkom dobre naplnené zásobníky plynu pomohli vrátiť ceny viacerých komodít na predvojnové úrovne. V dôsledku toho klesá inflácia už niekoľko mesiacov v Spojených štátoch a aj v eurozóne, kde sme sa už tiež dostali na jednociferné hodnoty. Energie v spotrebnom koši rástli v januári už „len“ polovičným tempom oproti 40 percentám na jeseň minulého roka. Na Slovensku už taktiež badať stabilizáciu, keď sa s cenovým rastom pohybujeme v blízkosti 15 percent už tretí mesiac za sebou. Nasledujúce mesiace by mohli priniesť jednoznačnejšie signály o zmene trendu a tento rok by sme mohli ukončiť opäť na jednociferných hodnotách.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že to najhoršie má svet z hľadiska veľkého inflačného šoku už za sebou. Finančné trhy čakajú relatívne svižný návrat na dve percentá vo vyspelom svete. Cesta však podľa mňa nebude bez komplikácií. Väčšie či menšie hrbolce môžu ešte cestujúcimi trochu natriasať, a to aj bez ďalšej eskalácie vojny. Spomeniem z nich tri.​

Rýchlejšiemu návratu inflácie na cielené hodnoty centrálnych bánk môžu zabrániť služby. Jadrová inflácia (bez vplyvu zdražovania energií a potravín) je stále veľmi vysoká na oboch stranách Atlantiku. Ak sa vyššie inflačné čísla trvalo usadia v mzdových vyjednávaniach a ak tie budú predovšetkým hľadiace dozadu, spomalenie rastu cien bude trvať dlhšie. Do príbehu musíme zakomponovať aj fiškálnu politiku, keďže práve tá v USA spustila lavínu dopytu pri covidom obmedzenej ponuke a prispela tak k rastu cien. V súčasnosti ešte nie je celkom jasné, dokedy budú trvať kompenzačné opatrenia a do akej miery budú vlády ochotné a schopné skonsolidovať svoje vysoké dlhy. Čím pomalšie, tým lepšie pre infláciu. Po dlhšom období nulovej tolerancie voči covidu sa otvára aj čínska ekonomika. Na jednej strane je to dobrá správa, keďže si môžu vydýchnuť mnohé globálne dodávateľsko-odberateľské reťazce. Lepšia dostupnosť komponentov môže pomáhať znižovať infláciu. Na druhej strane však otváranie znamená aj väčší dopyt z Číny, čo môže zamiešať karty na komoditných trhoch.

Svetielko na konci inflačného tunela už vidíme, ale súper ešte nie je porazený. Kľúčovou otázkou je najmä mzdový vývoj, ktorý môže jadrovú infláciu držať dlhší čas na vyšších hodnotách, než si dnes trhy myslia. Preto je zrejmé, že centrálne banky ešte nie sú na konci so zvyšovaním úrokových sadzieb.