Výskum NBS, A. Cupak: Domácnosti bohatnú, no chýba im hotovosť (stvr.sk)

Pán Cupak, čo sú podľa vás najdôležitejšie zistenia aktuálnej vlny zisťovania o financiách a spotrebe v našich domácnostiach?
Na úvod by som rád pripomenul, že ide o dáta, ktoré Národná banka Slovenska v rámci veľkého projektu Európskej centrálnej banky zbiera každé 3 roky v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Toto už bola piata vlna zisťovania, ktorá sa uskutočnila na prelome rokov 2023-24 a za nás najzaujímavejším výsledkom, to, čo vlastne bolo aj spomenuté v úvode, je ten kontrast, že na jednej strane nám zdanlivo rastie bohatstvo veľkej časti domácností, ale zároveň existuje pomerne značná časť domácností, ktoré sú nejak rozpočtovo obmedzené a nie nevyhnutne sa im zvýšil životný štandard, takže tento kontrast je pre nás veľmi zaujímavý.

Prečo teda je ten rozdiel medzi nominálnym a reálnym bohatstvom domácností tak výrazný?
Ja by som na úvod rád zdôraznil, aký je rozdiel medzi tým nominálnym a reálnym, medzi reálnou zmenou. Vlastne nominálna zmena nám nezohľadňuje tie rozdielne cenové hladiny v dvoch obdobiach, takže, takže tie zmeny môžu, aj tie zmeny toho, teda toho nárastu môžu vytvárať nejaký pocit ilúzie, preto je oveľa viac férové zohľadniť práve tú infláciu, aby sme videli, či sme si reálne polepšili alebo pohoršili, ako som už naznačil, nejakej časti domácností, prišlo k poklesu životného štandardu a tým vysvetlením tých rozdielov je práve tá prítomná inflácia v tom období, kedy sme zbierali dáta.

S predchádzajúcim hosťom, sme hovorili o raste cien nehnuteľností. Kto najviac profitoval z rastu cien domov a bytov na Slovensku?
Naše dáta sú dostatočne detailné na to, aby sme sa vedeli pozrieť na rôzne typy domácností a práve vyčíslili, komu sa darilo viacej a komu sa darilo menej v tomto období a dáta jednoznačne ukazujú, že najviac sa darilo vlastníkom nehnuteľností, či už tým, ktorí vlastnia nehnuteľnosť cez nejaké vlastné zdroje, ale práve aj domácnostiam, ktoré si zobrali správny čas hypotekárny úver, kedy pri správnej fixácii a nastavení úrokových sadzieb im tá cena rástla, zatiaľ čo inflácia pomaly vymazávala dlh. Takisto sa dobre darilo domácnostiam v strednom veku, ktoré častokrát nadobudli už aj druhú a tretinu nehnuteľnosť, častokrát tie už spomínané investičné byty. Naše dáta ukazujú, že sa pomerne dobre darilo aj seniorským domácnostiam, ktorým tiež rástla hodnota nehnuteľností a zároveň im tiež porástla hodnota ich finančných aktív, hlavne úspor na bankových účtoch. Na druhej strane pomerne zle sa darilo domácnostiam, ktorí nie sú vlastníci, ktoré si svoje bývanie musia prenajímať a tým, že teda nič nevlastnia a nemohli sa zviesť tou pomyselnou lanovkou a na druhej strane inflácia im ešte ukrojila z ich úspor, z ich finančných rezerv, takže tuto dokonca sledujeme reálny pokles, pokles majetku.

Analýza hovorí aj o tom, že mladé domácnosti reálne schudobneli, čo sú tie hlavné dôvody tohto poklesu?
Áno, tuto sledujeme ten spomínaný reálny pokles. My sme sa pozreli na dáta a je to hlavne z troch dôvodov, ktoré by sme vedeli špecifikovať. U týchto mladých domácností nehnuteľnosti netvoria až takú veľkú časť majetku ako u ostatných, hej, zároveň sme sledovali, že tá hodnota tých, tých nehnuteľností nerástla takým tempom ako u iných typoch domácností. To môže naznačovať, že aj typ bývania, v ktorom bývajú, možno neni toho najvyššieho štandardu, to už bolo spomínané, že staršie byty rastú pomalším tempom ako nejaké čerstvo nadobudnuté novostavby a zároveň sme sledovali u nich tiež pokles ich úspor, teda v prostriedkoch na bankových účtoch a vlastne na základe tohto môžme nejak predpokladať, že v prípade, že by chceli napr. zmeniť bývanie, ísť do niečoho lepšieho, tak môžu mať teoreticky v budúcnosti menšie problémy, nakoľko tie ich rozpočty sú oveľa viacej napäté a predsa vieme, že ako keby vylepšiť podmienky bývania neni úplne, úplne najjednoduchšie v súčasnej dobe, čo súvisí aj s tou spomínanou dostupnosťou bývania.

Takmer štvrtina domácností žije od výplaty k výplate. Kto sú tie najzraniteľnejšie skupiny a čo konkrétne ich najviac ohrozuje?
Áno, tu sa práve dostáva k tomu už spomínanému paradoxu, hej, že na jednej strane na Slovensku 90 % domácností vlastnia tú nehnuteľnosť, čo im teda pomyselne dvíha, dvíha to bohatstvo.

Robí ich bohatými.
Práve tou infláciou, tým narastajúcim tempom rastu cien nehnuteľností, ale zároveň platí, že tento typ aktíva je veľmi nelikvidný, hej, že keď sa stane nejaká nepredvídateľná situácia, nejaký šok, hej, s ktorým sa rodina musí vysporiadať, takýto typ aktíva sa len veľmi ťažko speňažuje. Na druhej strane slovenské domácnosti si nejak nevytvorili návyk v posledných rokoch budovať tie finančné rezervy, samozrejme, že existuje časť domácností, ktorým to proste nevychádza, lebo na to nemajú dostatok, dostatočne vysoké príjmy.

A mali sme tu aj pandémiu.
Áno, presne tak, ktorá ukrojila časť úspor, takže my vieme na základe našich dát práve identifikovať takéto typy domácností a ako už bolo spomenuté, asi štvrtina domácností je taká, ktorá síce má nejakú formu majetku, práve takú túto nelikvidnú, ktorú nevie rýchlo speňažiť, ale častokrát tie ich likvidné finančné aktíva nepostačujú ani na pokrytie vypadnutia jednomesačného príjmu, čo je v zásade až alarmujúce, ale zároveň treba povedať, že najrizikovejšie skupiny sú také, ktoré nemajú žiadny majetok, hej, a to je zhruba asi 3 %, takže toto by boli tie rizikové skupiny domácností. Vidíme rôzne rozdiely v type domácností, ktoré teda majú vytvorené väčšie rezervy, niektoré majú vytvorené menšie rezervy, takže čo sa týka tých zraniteľných alebo tých náchylných domácností, tak už sú to tie spomínané mladé domácnosti, ktoré častokrát majú rôzne finančné záväzky, musia platiť asi úver, častokrát.

Pripravujú sa na rodinu možno a vypadne im jeden príjem.
Predsa len nie je to úplne lacné a samozrejme majú rôzne typy iných výdavkov, ktoré možno už iné domácnosti nemajú, takže toto ich stavia do tej pozície zraniteľnosti a zároveň ukazujeme, že aj nezamestnané domácnosti sú viacej náchylné mať problém s tvorbou finančných rezerv a nové dáta ukazujú, že aj finančná gramotnosť zohráva dôležitú úlohu, kedy ukazujeme, že tie domácnosti, ktoré majú vyššie finančné povedomie, vedia sa lepšie orientovať vo svete financií, majú taktiež väčšiu pravdepodobnosť, že si práve budú vytvárať tie finančné rezervy a my to spájame s tým, že vedia nejak si lepšie manažovať riziká, nejak predvídať riziká a majú nejaké lepšie finančné plánovanie, takže aj finančná gramotnosť zohráva dôležitú úlohu.