en en

Výsledky druhého kola prieskumu o finančnej situácii a spotrebe domácností Eurosystému

● Podľa prieskumu Eurosystému sa čisté bohatstvo mediánovej domácnosti eurozóny v období rokov 2010 až 2014 znížilo približne o 10 percent najmä v dôsledku nižších cien nehnuteľností na bývanie.

● K poklesu čistého bohatstva v menšej miere prispel aj nárast hodnoty dlhu.

● Podľa niekoľkých ukazovateľov sa mierne zvýšila nerovnomernosť rozdelenia bohatstva v eurozóne.

Čisté bohatstvo domácnosti eurozóny sa podľa výsledkov druhého kola prieskumu o finančnej situácii a spotrebe domácností Eurosystému (HFCS) znížilo v období od roku 2010 do roku 2014 približne o 10 percent najmä v dôsledku nižších cien nehnuteľností na bývanie. Ceny nehnuteľností vo všeobecnosti počas finančnej a hospodárskej krízy klesli. Prieskum súčasne ukázal, že od prvého kola HFCS, ktoré sa uskutočnilo v roku 2010, sa mierne zvýšila nerovnomernosť rozdelenia bohatstva v eurozóne.

Druhé kolo HFCS je založené na odpovediach 84 000 respondentov z 18 krajín eurozóny, Poľska a Maďarska, ktoré sa zbierali v rokoch 2013 a 2014. Získali sa tak informácie o majetku a záväzkoch a o príjme a spotrebe domácností. Tento súbor údajov poskytuje prehľad o správaní a finančnej situácii domácností, ktoré sú veľmi dôležité pre menovú politiku a finančnú stabilitu.

Údaje ukazujú, že rovnako ako v prvom kole prieskumu je rozdelenie bohatstva nerovnomerné, podobne ako v ostatných rozvinutých regiónoch. Mediánová domácnosť, teda taká, ktorá oddeľuje bohatšiu polovicu populácie od chudobnejšej, vlastní čisté bohatstvo v hodnote 104 100 EUR. Naopak čisté bohatstvo na úrovni 90. percentilu, čiže domácnosti oddeľujúcej 90 % najchudobnejšej populácie od najbohatších 10 %, je 496 000 EUR. Pokles čistého bohatstva spôsobilo najmä zníženie hodnoty aktív. Rozsah tohto poklesu je v jednotlivých krajinách rôzny a ovplyvňujú ho rozdiely na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie a miera vlastníctva nehnuteľnosti na bývanie. V menšej miere toto zníženie ovplyvnil aj nárast hodnoty dlhu, na ktorom sa podieľali najmä domácnosti v hornom pásme rozdelenia čistého bohatstva.

Výsledky prieskumu ukazujú, že v období rokov 2010 až 2014 sa mierne zvýšila nerovnomernosť rozdelenia bohatstva. Giniho koeficient, ktorý sa často používa ako ukazovateľ celkovej nerovnomernosti rozdelenia bohatstva, stúpol zo 68,0 na 68,5 percenta, čo je v rámci prípustnej odchýlky merania. Hodnota 0 zodpovedá úplnej rovnomernosti a 100 percent vyjadruje najväčšiu nerovnomernosť, keď jedna domácnosť vlastní všetko bohatstvo.

Kontakt pre médiá: Stefan Ruhkamp, tel.: +49 69 1344 5057.

Poznámka:

Sumarizáciu výsledkov zisťovania a špecifické zistenia za Slovensko približuje analytický komentár.

Zdroj: ECB

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.