História ťažby Bitcoinu

Zatiaľ čo niekedy stačil na ťaženie bitcoinov aj obyčajný stolový počítač či notebook, dnes je potrebná obrovská výpočtová technika, špeciálne stroje či sofistikovaný prístup, aby sa validácia transakcií stala ziskovým biznisom.

Vyťažiť 50 bitcoinov iba prostredníctvom svojho počítača – presne tak vyzeral začiatok ťažby v roku 2009. Výpočtová technika a energia, ktorá bola potrebná na schválenie a usporiadanie blokov v blockchaine Bitcoinu bola taká malá, že tento úkon zvládali aj obyčajné procesory domácich počítačov či notebookov (CPU – central processing unit). To sa však s pribúdajúcou konkurenciou a záujmom o ťažbu zmenilo.

Ťažba sa veľmi rýchlo stala natoľko zaujímavým biznis modelom, že ľudia a spoločnosti po celom svete hľadali možnosti, ako do nej zapojiť čo najväčšie množstvo výpočtovej techniky, aby vyťažili čo najviac bitcoinov pre seba.

Netrvalo dlho a na ťažbu kryptoaktív sa začali používať prvé grafické karty (GPU – graphics processing units). Tie prišli na scénu približne koncom roka 2010. Výhodou takýchto strojov bolo to, že sa zameriavali primárne na ťažbu a boli preto oveľa vhodnejšie ako CPU stroje. Podľa prvotných odhadov boli tieto stroje až šesťnásobne efektívnejšie, pričom náklady na ne boli vyššie iba dvojnásobne v porovnaní s CPU.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa kvôli zlepšeniu efektívnosti Bitcoin bude ťažiť stále rýchlejším tempom. To sa však nedeje kvôli tomu, že približne každé dva týždne nastáva automatické prispôsobenie obtiažnosti ťažby (difficulty adjustment), ktorá sa prispôsobuje aktuálnej výpočtovej sile. V jednoduchosti tak môžeme povedať, že čím je výpočtová sila vyššia, tým je ťažba náročnejšia, čo spôsobuje, že bloky Bitcoinu sú stále ťažené v priemere každých 10 minút.

O tri roky neskôr nastal v ťažbe Bitcoinu skutočný zlom. Vytvorené boli totiž stroje známe ako ASICs (application-specific integrated circuits – špeciálne navrhnutý integrovaný obvod), ktoré boli vhodné na vykonávanie jednej činnosti. Tou bola ťažba Bitcoinu. Za týmto účelom boli dané ASIC stroje aj vytvárané, čím sa ťažba Bitcoinu opäť výrazne posunula dopredu. Tým prišlo k jej výraznému zefektívneniu.

Podobne ako pri ťažbe drahých kovov vznikali už v stredoveku väčšie či menšie ťažiarske spoločnosti, sily spájajú aj ťažiari.

V septembri 2010 vznikol prvý pool na ťažbu kryptoaktív. Mining pool predstavuje skupinu ľudí, ktorí sa rozhodnú ťažiť spolu a tým kombinujú svoje výpočtové zdroje v sieti.

O založenie prvého takéhoto mining poolu sa postaral český programátor Marek „Slush“ Palatinus. Po ňom bol daný pool aj pomenovaný – Slush pool. Tento pool, ktorý od svojho vzniku vyťažil približne 1,2 milióna bitcoinov, je stále aktívny, no momentálne ho spravuje spoločnosť Braiins.

Napriek tomu, že aj dnes môže stále ťažiť ktokoľvek, pre prevažnú väčšinu ľudí by ťažba v domácnosti nebola zisková. Práve preto sa dnes ťažba primárne sústredí vo veľkým centrách po celom svete, ktoré sú známe ako mining pooly alebo farmy. Tie často obsahujú stovky až tisícky strojov, ktoré sú zamerané iba na ťažbu Bitcoinu, pričom sa o ne starajú celé tímy expertov na ťažbu.