Sprievodca právnymi predpismi

Právne predpisy EÚ

Členenie podľa druhu právneho aktu

• Nariadenie: Nariadenie je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ. Tento právny akt je prijímaný Európskym parlamentom a Radou na základe riadneho, resp. mimoriadneho legislatívneho postupu.
• Delegované a vykonávacie nariadenia: Ide o všeobecne záväzné právne akty, ktoré sú priamo uplatniteľné vo svojej celistvosti v celej EÚ. Delegované a vykonávacie nariadenia sú prijímané Európskou komisiou ako nelegislatívne akty na základe splnomocnenia z legislatívneho aktu (t.j. nariadení a smerníc). Kým delegované nariadenie dopĺňa legislatívne akty a vo svojej podstate je podobné samotnému nariadeniu či smernici, vykonávacie nariadenie sa zaoberá skôr procedurálnymi náležitosťami, t.j. definuje spôsob implementácie pravidiel, ktoré už existujú v základných legislatívnych aktoch. Do tejto druhej skupiny sa radia aj regulačné a vykonávacie technické predpisy, ktoré sú navrhované Európskymi orgánmi dohľadu (EBA, EIOPA, ESMA, ESRB) a sú prijímané Európskou komisiou vo forme vykonávacích nariadení.
• Smernica: Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená. Smernicou sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva na ich vnútroštátne orgány. Členské štáty EÚ majú povinnosť transpozície smerníc do národnej legislatívy.
• Rozhodnutie: Rozhodnutie je právny akt záväzný v celom rozsahu, ale iba pre toho, komu je adresovaný (napr. členskému štátu alebo spoločnosti).
• Odporúčanie: Odporúčanie nie je právne záväzné. Odporúčanie umožňuje inštitúciám vyjadriť svoj postoj k určitej otázke a navrhnúť opatrenia bez toho, aby uložili právne povinnosti tým, ktorým je určené.
• Stanovisko: Stanovisko nie je právne záväzné. Predstavuje pre inštitúcie EÚ nástroj na vyjadrovanie nezáväzných postojov – t. j. bez právnych následkov pre jeho adresátov. Stanoviská môžu vydávať všetky inštitúcie EÚ, pričom stanoviská Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pripravovaným právnym predpisom odrážajú osobitné regionálne, ekonomické alebo sociálne postoje.

Členenie podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEU“)

• Právne akty podľa čl. 288 ZFEU (v teórii práva nazývané aj ako sekundárne právo EÚ): Patria sem normatívne právne akty vymenované v čl. 288 ZFEU, konkrétne nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Pri legislatívnych aktoch (t.j. nariadeniach a smerniciach) je zabezpečená participácia Európskeho parlamentu a Rady na legislatívnom procese, kde pri riadnom legislatívnom procese sú dané právne akty navrhované Európskou komisiou a prijímané spoločne Európskym parlamentom a Radou.
• Právne akty podľa č. 290 a čl. 291 ZFEU (v teórii práva nazývané aj ako terciálne právo EÚ): ZFEU ich definuje aj ako nelegislatívne akty. Kým čl. 290 ZFEU definuje spôsob prijímania delegovaných právnych aktov, čl. 291 ZFEU rozoberá implementačné nariadenia. V oboch prípadoch, legislatívny akt (t.j. nariadenie či smernica) prenesie na Európsku komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

Poznámka: Teória práva rozoznáva aj primárne právo EÚ, kam radíme zakladajúce zmluvy vrátane príloh a protokolov ako aj zmluvy o pristúpení jednotlivých členských štátov EÚ. Týmito zmluvami členské štáty EÚ preniesli určitú časť svojej suverenity na EÚ a umožnili tým používanie európskeho právneho poriadku popri vnútroštátnom právnom poriadku. Krajiny zároveň uznali prednosť európskeho práva pred vnútroštátnym právom.