• 1. 2. 1994

Tieto opatrenia boli oproti predchádzajúcim opatreniam ŠBČS prísnejšie, zahrňujú aj sledovanie obozretnosti podnikania pobočiek zahraničných bánk a ich zmyslom je smerovanie k ozdraveniu bankového sektora.

Kapitálová primeranosť (celkový kapitál v pomere k rizikovým aktívam) bola v bankách rozdielna a z hľadiska jej dosiahnutia boli v bankovom sektore dve skupiny bánk. Pozitívnym javom bol rast tohto ukazovateľa v bankách prvej skupiny a dosiahnutie stanovenej výšky vo všetkých bankách. Kapitálová primeranosť tejto skupiny sa pohybovala (podľa predbežných údajov) od 6,92 % do 8,70 %. Druhú skupinu tvorili banky, ktoré niekoľkonásobne prekračovali hodnotu kapitálovej primeranosti. Jej hodnota sa pohybovala od 9,16 % do 160,62 %. Členenie do skupín zohľadňovalo veľkosť banky a dĺžku jej činnosti.

Účelom opatrenia o úverovej angažovanosti bolo v čo najväčšej miere obmedziť riziko straty, ktorému bola banka vystavená, keď jej dlžník nebol schopný splácať záväzky. Limit pre čistú úverovú angažovanosť voči jednému dlžníkovi, alebo jednej ekonomicky spätej skupine dlžníkov bol stanovený pre nebankových klientov vo výške 40 % a u bankových klientov 80 % kapitálu banky. Pri hodnotení úverovej angažovanosti voči bankovým klientom päť bánk prekračovalo limit úverovej angažovanosti formou úložiek voľných finančných prostriedkov v iných bankách.

Problematickou oblasťou v obozretnom podnikaní bánk zostávala likvidita. Banky naďalej používali na krytie svojich potrieb, i dlhodobejších, prevažne krátkodobé zdroje. Situáciu v likvidite bánk komplikovala aj plynulosť spätného toku peňazí do bánk (splátky úverov), sťažená nedodržiavaním splátkových plánov klientov,ktorým boli úvery poskytnuté administratívnym rozpisom, bez zohľadnenia ich budúceho finančného postavenia v trhových podmienkach.