Konečne meniaci sa pohľad?

Eurozóna je už rok a pol v recesii. Je to najdlhšia recesia od jej vzniku. Popri južanských krajinách sa v neľahkej situácii ocitajú aj krajiny, ako sú Francúzsko, Holandsko alebo Fínsko. USA už vyrábajú viac ako pred krízou, zatiaľ čo prepad ekonomiky v Európe sa od krízy podobá vývoju počas Veľkej depresie. V Grécku padla životná úroveň o 15 percent, Taliansko a Portugalsko sa posunulo 13 rokov dozadu. Na začiatku krízy bola nezamestnanosť v eurozóne a USA na rovnakých deviatich percentách, v Európe je v súčasnosti dvanásť proti americkým ôsmim percentám.

Najmä nezamestnanosť mladých dosahuje v niektorých krajinách katastrofálne čísla. Európa má zatiaľ nižší deficit, ale vývoj deficitu je horší, ako sa čakal, zatiaľ čo v Amerike ekonomický rast tento deficit skresal viac, ako zneli prognózy.

Aké boli rozdiely v politikách? Amerika odzdravila svoje banky razantne a rýchlejšie. Je prirodzenejšou menovou zónou, pretože medzištátne transfery vyrovnávajú rozdielnosť regionálneho vývoja a banky majú federálne dlhopisy. Európa preferovala cestu rýchleho znižovania deficitu, kde sa pozornosť sústredila na formálne znižovanie bez veľkej váhy na samotnú kvalitu opatrení. Napríklad Maďarsko najprv testovalo a napokon aj vykonalo paradoxné „šetrenie“ cez úplné zrušenie privátneho dôchodkového piliera, hoci toto zhorší deficity do budúcnosti. Štatisticky však krajina vykázala zníženie deficitu, a teraz ako jedna z mála krajín opustí „trestnú lavicu“ deficitných hriešnikov. Pritom nastavenie jeho hospodárstva nevzbudzuje veľkú dôveru do budúcnosti a jeho súčasný rastový potenciál ekonomiky sa odhaduje blízko 0 percent.

Popritom sa dalo predpokladať, že šetrenie v zlých časoch situáciu zhorší. Keď sú úrokové miery blízke spodnému limitu, šetrí sa globálne a bankový sektor je v komplikovanej situácii, je zrejmé, že znižovanie deficitu bude oveľa bolestivejšie ako za normálnych podmienok. Áno, nedôvera na finančných trhoch však tlačila krajiny, aby zlepšili svoju platobnú schopnosť voči narastajúcim dlhom. Schopnosť splatiť ich je však daná nielen výškou samotného dlhu, a teda deficitov, ale aj rastovým potenciálom danej ekonomiky v budúcnosti. A preto je zvláštne, prečo sa na veľmi potrebné znovuzískanie dôvery na finančných trhoch nepoužila skôr kombinácia pozvoľnejšieho znižovania deficitu, spojená s oveľa silnejším dôrazom na kvalitu samotného šetrenia a najmä štrukturálne reformy. Aj keď toto uvedomenie si postupne prichádza aj v najnovších odporúčaniach Európskej komisie, je otázne, či ešte ostal politický kapitál na zavedenie reforiem, alebo sa celý vyčerpal na rýchlom, ale často nekvalitnom a formálnom znižovaní deficitov.

Ak nezamestnanosť mladých bude ešte zopár rokov taká vysoká, môže to znamenať stratenú generáciu. Povedané ekonomicky, trvalý výpadok v budúcich rastoch. Štúdie pritom naznačujú, že celkové utrpenie nezamestnaného sa odhaduje na úrovni až päťnásobku straty jeho peňažného príjmu. Rigidný trh práce a nezreformované dôchodky v Európe kričia nespravodlivosťou práve voči týmto mladým. Zareaguje Európa konečne správne?

Ján Tóth, viceguvernér NBS