Rozhovor s Petrom Holičkom, generálnym riaditeľom platobného styku NBS: SEPA - zmeny v bezhotovostnom platobnom styku

6. 11. 2013; Televízna stanica STV 2, Fokus; 16.45; 20 min.; TOMAJKOVÁ Gabriela

Gabriela TOMAJKOVÁ, moderátorka:

„Ďalšou témou dnešného Fokusu spotrebiteľ sú blížiace sa zmeny v bezhotovostnom platobnom styku. Pozrime si najskôr krátku predkrútku.“
M. LUPTÁK, redaktor:
„Od februára budúceho roku sa zmenia niektoré pravidlá pri bankovom styku. Nebude napríklad potrebný súhlas klienta na inkaso priamo v banke. Na základe predchádzajúcej mandátnej zmluvy požiada o platbu priamo poskytovateľ služieb. Platíte niečo inkasom?“
Anketa:
„Áno. Platíme telefón a do bytu.“
„No pravdaže. Všetko.“
M. LUPTÁK:
„Čo napríklad.“
Anketa:
„Elektrinu, plyn, kúrenie, vodu.“
„To ja neviem. To všetko robí moja pani a mňa to nejako netankuje.“
„Plyn, elektriku a vodu.“
„Platím telefón, platím byt a čo ešte platím, ani sama neviem. Proste všetko platím, pretože ja veľa cestujem, takže len také mimoriadne platby čo idú šekom.“
M. LUPTÁK:
„Inkasantmi budú môcť byť po novom aj fyzické osoby. Napríklad tí, ktorí prenajímajú nehnuteľnosti. Systém ale bude chránený voči zneužitiu a výšku platieb si budú môcť ľudia rovnako ako doteraz limitovať. Firmám by nové pravidlá mali zjednodušiť prácu.“
Ján ŠABO, konateľ BPM Banská Bystrica:
„Ja to vnímam osobne, že je to vlastne určitý vyšší stupeň elektronického bankovníctva a firmy ako my si myslím, že bude jednoduchší výber inkás platieb. Vieme si nastaviť dátumy, ku ktorým budú prebiehať. Budeme mať okamžitý prehľad o tom, kto je v omeškaní s platbami, kto nie.“
M. LUPTÁK:
„Od 1. februára sa tiež budú čísla účtov uvádzať vo forme takzvaného IBAN. Teda 24- miestneho kódu. Pre fyzické osoby budú banky ešte dva roky konvertovať aj staré značenie. Potom sa IBAN stane bežnou súčasťou platobného styku pre všetkých. Program SEPA časovo zjednotí platby v rámci eurozóny a na platobný styk v rôznych krajinách postačí jeden účet v ktorejkoľvek banke a zemi eurozóny.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Sledujete Fokus spotrebiteľ z Banskej Bystrice. Našou ďalšou témou sú zmeny v bezhotovostnom platobnom styku, ktoré nás čakajú od februára. Rozprávať o nich sa budeme s Petrom HOLIČKOM z Národnej banky Slovenska. Vitajte vo Fokuse. Pekný podvečer.“
Peter HOLIČKA, Národná banka Slovenska:
„Dobrý večer.“
G. TOMAJKOVÁ:
„A samozrejme sme pripravení odpovedať aj na vaše telefonáty a maily k tejto téme. Čakáme ich na adrese fokus.spotrebitel@rtvs.sk a na čísle 048/437 52 52. My teraz budeme hovoriť o zmenách v bezhotovostnom platobnom styku, ktoré na nás teda čakajú už o pár mesiacov. Všetky tie zmeny vyplývajú z novej legislatívy SEPA, teda jednotnej oblasti platieb v eurách. Čo to všetko vlastne znamená a obnáša?“
P. HOLIČKA:
„Ja by som vysvetlil, čo to je SEPA.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Áno.“
P. HOLIČKA:
„SEPA je skrátený názov jednotnej oblasti platieb v euro. Je to skryté v písmenách z anglického jazyka Single Euro Payments Area a ako aj nasvedčuje názov, je to oblasť. To znamená je to oblasť, ktorou myslíme 28 krajín Európskej únie a päť krajín, ktoré sa prihlásili k princípom SEPA. Je to Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a Monako. SEPA je projekt. Je projektom štandardizácie postupov, zavádzanie medzinárodných štandardov. Je projektom harmonizácie postupov výkonu platobného styku. Ako bolo uvedené v dokrútke, bude stačiť, cieľom je, aby stačil jeden účet na výkon platieb v rámci celej oblasti, aby sa používal jednotný platobný set, jednotná sada platobných nástrojov. V tomto prípade hovoríme o úhrade, inkase, platobných kartách. Legislatíva, ktorú spomínate, zavádza Sepu od 1. 2. 2014 a samozrejme prináša so sebou aj povinnosti pre banky a spotrebiteľov.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Prečo sa menia tie doterajšie pravidlá? Ide teda o nejakým spôsobom o zjednotenie toho bankového systému v rámci celej Európy alebo čo je takým základným kritériom?“
P. HOLIČKA:
„Cieľom je, začnem od konca. Cieľom je využiť jednotný európsky trh, výhody európskeho trhu, kde dnes v podmienkach, kde každá krajina má svoje vlastné postupy, svoje vlastné podmienky výkonu platobného styku, často ešte lehoty sa vykonávajú podľa daností v danej krajine, ktoré sú poplatné histórii, tradíciám a vývoji v týchto krajinách. Je ťažko hovoriť o nejakom výhode jednotného európskeho trhu spoločného trhu. Takže snahou je zaviesť určitú harmonizáciu postupov výkonu platobného styku. Poviem to na príklade bankoviek a mincí, kde občania diváci poznajú už sadu eurobankoviek a mincí a vedia, že sa dá s ňou veľmi ľahko platiť v krajinách eurozóny. A tak ako ľahko vedia rozoznať a používať túto sadu, je snaha aj o zavedenie sady platobných inštrumentov v rámci oblasti SEPA.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Aké novinky nás teda čakajú konkrétne? V dokrútke sme hovorili o inkase, to je asi tá najdôležitejšia. O čo pôjde a aké ďalšie novinky teda pribudnú?“
P. HOLIČKA:
„Poviem to ešte ak dovolíte, ešte trošku širšie. Najprv sú to teda tie medzinárodné štandardy, ich aplikácia v praxi. Snáď najmarkantnejšou zmenou pre divákov bude zavedenie medzinárodného číslovania účtu IBAN. Ďalej to bude komunikácia a to bude skôr pre podnikateľskú obec formát dát, teda v tvare XML formáte. Budú to zmeny v oblasti inkás, ako ste spomínali. Ďalšou zmenou obrovskou je zavedenie cezhraničných inkás, ktoré dnes neexistujú a ďalej je to zjednotenie rýchlosti prevodu v rámci vykonávania platobného styku. Prestane sa rozlišovať v podstate či pôjde o platbu domácu alebo cezhraničnú. Ale je pravda, že najväčšie zmeny sú v oblasti inkasa.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Áno, to je asi taký najčastejší aj produkt nami využívaní. To znamená, ako sa zmení to platenie inkás v porovnaní s tým, ako je to teraz?“
P. HOLIČKA:
„V princípe ten nový spôsob je trošku odlišný od toho, čo dnes používame. Dnes klient dáva súhlas na inkaso vo svojej banke, teda vo svojej banke platiteľa. Po novom bude dávať súhlas, mandát bude dávať priamo u dodávateľa služby, teda mobilného operátora, dodávateľa energie a tak ďalej, kde keď sa bude dohadovať o tom, že si zabezpečí novú službu, dohodne si aj spôsob platenia a ak sa dohodne na spôsobe platenia formou inkasa, tak mu vlastne odovzdá aj mandát, aby on mohol inkasovať z jeho účtu. Vyššiu formu alebo bezpečnosť, ktorú určite divákov zajíma, sa dáva aj cez zavedenie takzvaného identifikátora príjemcu. Je to novinka. Chcem upozorniť, že to platí aj pre fyzické aj pre právnické osoby a v tejto súvislosti odporúčam divákom, aby pokiaľ chcú byť inkasantmi, aby požiadali čo najskôr svoju financujúcu banku, nakoľko po 1. 2 .2014 pokiaľ nebudú mať tento identifikátor príjemcu, nevykonajú žiadne inkaso.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Zmeny sa budú týkať už aj tých existujúcich inkás?“
P. HOLIČKA:
„Zmeny sa, vy sa pýtate asi na súhlasy na inkaso. Môžem ukľudniť divákov, že je dohoda v bankovom sektore vykonať postupy tak, aby sa tieto zmeny nedotkli. To znamená, tá novinka sa týka len inkás po 1. 2. 2014. Chcem povedať inými slovami, ak dnes nič na účte nezmeníte, tak po 1. 2. 2014 sa budú vykonávať bez vášho nejakého pričinenia všetky tie inkasá, ktoré sa vykonávali dodnes.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Vy ste spomínali tie mandátne zmluvy. Kedy sa teda budú tie mandátne zmluvy spisovať a ako to bude vyzerať v praxi?“
P. HOLIČKA:
„Je to dané formulár, je to všeobecne obsah je dohodnutý. To znamená, je povinnosťou toho inkasanta, ten čo bude peniaze prijímať, aby dal podpísať, vyplnia spolu tento formulár. Je jeho povinnosťou ho z archivovať a bude jeho povinnosťou doniesť do banky príjemcu tieto údaje.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Skúsme povedať nejaký konkrétny príklad. Dajme tomu nám inkaso na platenie telefónu. Tak čo? Spoločnosť, v ktorej teda platím telefón príde priamo do banky alebo bude komunikovať priamo s bankou?“
P. HOLIČKA:
„Nie, nie. Vy tak ako dnes, ak si kupujete mobil alebo ak si rozbiehate novú činnosť, tak prídete vy za operátorom, tam sa dohodnete o paušále a službách, ktoré požadujete a tam na mieste aj vyplníte tlačivo tú mandátnu zmluvu, čím ho vlastne splnomocníte a oprávnite, aby mohol váš účet inkasovať.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Takže toto je asi ten najzásadnejší rozdiel. Komu vlastne pomôže takáto zmena?“
P. HOLIČKA:
„No mala by pomôcť jednak z hľadiska občanov by mala pomôcť pokiaľ poviem príklad, pokiaľ napríklad máte v zahraničí nehnuteľnosť alebo máte povinnosti platiť, tak vlastne môžte platiť formou inkasa, kde môžte platiť miestnemu dodávateľovi, inkasovať si z účtu na Slovensku. Pomôže podnikateľom, pretože najväčším prínosom, ktorý prináša táto forma inkasa je, že si môže príjemca presne stanoviť dátum, k akému sa peniaze zinkasujú a tým pádom si môže riadiť lepším spôsobom likviditu.“
G. TOMAJKOVÁ:
„My sme to už tak trošku naznačili, ale predsa len nehrozí zo strany tých rôznych podvodníkov v rámci tých slovenských podmienok naozaj nejaké zneužívanie?“
P. HOLIČKA:
„No viete, zneužívanie hrozí vždy. Vždy sa nájde niekto, kto môže sfalšovať podpis. Ale v princípe ako som uviedol, dôraz sa kladie na tú vyššiu bezpečnosť, na identifikátor príjemcu a ďalšie postupy, plus chcem uviesť, že tie povolenia, tie obranné mechanizmy, ktoré máte dneska nad účtom, budú vlastne aj naďalej slúžiť. To znamená budete si môcť nastaviť povolenie maximálneho limitu, periodicitu výkonu inkasa. Budete môcť povedať, kto vás smie inkasovať. Budete môcť dokonca zakázať inkaso. Takže tieto vaše možnosti, ako sa obrániť alebo ochrániť voči neoprávnenému inkasu existujú naďalej.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Čiže jednoznačne bude majiteľ účtu chránený?“
P. HOLIČKA:
„Áno. Tá miera chránenosti bude závisieť vlastne od neho.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Začne sa tiež používať IBAN. Už sme spomenuli toto slovo. Medzinárodné číslo bankového účtu. Čo vlastne vyjadruje toto číslo a prečo sa začne používať?“
P. HOLIČKA:
„Začne sa používať, ako som uviedol, z dôvodu že SEPA je o štandardizácii. SEPA je o zavádzaní štandardov do výkonu platobného styku a IBAN je v podstate, netreba sa obávať, IBAN je 24 pozícií, kde sa v podstate k dnešnému číslu účtu, ktoré je maximálne 20 pozícií, pridávajú jednak ISO norma skratka pre krajinu, čiže SK. Pridávajú sa tam dve kontrolné číslice a zvyšok tvorí opäť 20 číslic, ktoré sú ale trošku v inom usporiadaní. Takže funkciou IBANu je vlastne v rámci štandardizácie, aby každá krajina má v tej SEPA oblasti budú mať číslovanie účtu v tvare IBAN. Čiže bude to umožňovať využívať automatizovať operácie pri výkone platobného styku.“
G. TOMAJKOVÁ:
„A neskomplikuje IBAN to elektronické bankovníctvo, teda internetbanking, keďže bude mať toľko veľa znakov?“
P. HOLIČKA:
„Neskomplikuje. Banky tiež pripravili a majú pripravené postupy, ako zabezpečiť, aby aj v tejto oblasti to prebehlo bezproblémovo.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Jednou z výhod SEPA bude rovnaká rýchlosť prevodov v eurozóne, ako medzi slovenskými bankami. Čo to bude znamenať v praxi?“
P. HOLIČKA:
„V praxi to bude znamenať zhruba toľko, že doba alebo rýchlosť platby, ktorú vykonáte medzi Bratislavou a Piešťanmi alebo Bratislavou a Trnavou bude taká istá, ako medzi Bratislavou a Barcelonou alebo Bratislavou a Lisabonom. To znamená je dané, že tá platba nesmie trvať dlhšie ako dva dni. Prvým dňom sa myslí odpísanie z účtu platiteľa a druhým dňom sa myslí pripísanie na účet príjemcu.“
G. TOMAJKOVÁ:
„To znamená, že tá platba bude trvať rovnako dlho, či ju vykonám z Bratislavy do Mníchova alebo z Bratislavy do Trnavy?“
P. HOLIČKA:
„Áno, presne tak.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Čiže tie vzdialenosti budú vlastne prekonané.“
P. HOLIČKA:
„Áno.“
G. TOMAJKOVÁ:
„No ľudia na Slovensku sa dlhodobo sťažujú na vysoké bankové poplatky. Nezačnú Slováci podľa vás svoje účty presúvať pre výhodnejšie podmienky do zahraničia, keďže budeme mať ako keby lepší prístup, ľahší?“
P. HOLIČKA:
„No môže byť, môže sa stať. Ale môže sa stať aj naopak, že vlastne začnú využívať služby našich bánk spoza hraníc klienti. Ja práve by som chcel dať dôraz na to, čo som uviedol už skôr, že výhodu vidím v tom, že budú môcť naši ľudia si aj vykonávať a platiť svoje záväzky a pohľadávky z jedného účtu. Takže samozrejme keď sa ukáže, že ten účet je v zahraničí v banke lacnejší, tak určite to bude vykonávať tam. Ale môže to byť presne aj naopak.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Ale musíme povedať, že slovenské banky so zavádzania systému SEPA neboli veľmi nadšené práve pre vysoké náklady na zmenu tých informačných systémov. Môže priniesť nová legislatíva zdražovanie bankových služieb, keďže si to budú chcieť možno nejakým spôsobom teda nahradiť?“
P. HOLIČKA:
„Ja by som rád uviedol, že Sepu vnímam ako projekt, čo je beh na dlhé trate. Keďže tam je štandardizácia a harmonizácia, samozrejme že banky budú mať v prvopočiatkoch zvýšené náklady, ktoré ale majú viesť k vyššej automatizácii, nižšiemu vstupu ľudského faktora a tým pádom v konečnom dôsledku k znižovaniu alebo zlacňovaniu služieb. Plus toto zlacňovanie automatizácie by mohlo prispieť tlaku na konkurenciu a tým pádom v konečnom dôsledku vytvoriť priestor na možno zníženie cien.“
G. TOMAJKOVÁ:
„Tak ja vám v tejto chvíli veľmi pekne ďakujem za informácie. Dovidenia.“
P. HOLIČKA:
„Ďakujem.“