en en

Ako sme na tom s kompenzáciami v porovnaní s okolitými krajinami?

Slovensko má nízky podiel kompenzácií (druhé najnižšie vo V4, približne rovnako ako Poľsko) na HDP. Nominálne náklady práce na zamestnanca v rámci V4 sú nízke v porovnaní s priemerom krajín EÚ28 a produktivita práce je naopak najvyššia smomedzi V4 → plus pre konkurencieschopnosť. V roku 2009 nominálne kompenzácie na zamestnanca dosiahli 41 % priemeru EÚ28. Od roku 2009 aj napriek medziročnému rastu kompenzácií sa ich konvergencia takmer zastavila. Od roku 2003 do roku 2009 sa ich úroveň na Slovensku (aj keď z veľmi nízkych počiatočných relatívnych úrovní) v pomere k úrovni priemeru krajín EÚ28 takmer zdvojnásobila. V porovnaní s okolitými krajinami kompenzácie v eurách boli v roku 2013 takmer rovnaké ako v Česku a vyššie ako v Maďarsku a Poľsku. Do roku 2013 v Česku bola ich úroveň vyššia. V rozmedzí rokov 2003 až 2012 v niektorých rokoch dokonca vyššia o 30 %. Skonvergovanie kompenzácií v porovnaní s Českom v roku 2013 bolo výsledkom oslabenia výmenného kurzu českej koruny voči euru najmä od roku 2011 a nie dynamickejšieho rastu kompenzácií na Slovensku od roku 2009. Kompenzácie na zamestnanca PKS boli v roku 2013 skonvergované na 65 % priemeru EÚ 28 (nárast o 15 percentuálnych bodov oproti roku 2003). Od roku 2009 sa dá konštatovať že nekonvergujú → mínus pre životnú úroveň.. Kúpna sila kompenzácií za odpracovanú hodinu práce zamestnanca sa priblížila v roku 2010 k Česku a súčasne je vyššia ako v Maďarsku a Poľsku. Úroveň kompenzácii na odpracovanú hodinu PKS v Rakúsku a Nemecku sa nám od roku 2009 vzďaľuje (prostredníctvom postupného znižovania počtu odpracovaných hodín a prostredníctvom vysokej porovnávacej bázy – len mierny rast kompenzácií v Nemecku a Rakúsku stačí, aby prevýšil objemom rast kompenzácií v krajinách V4) → mínus pre životnú úroveň. Kompenzácie na odpracovanú hodinu v PKS sú skonvergované menej (SR 60 % priemeru EÚ28) ako kompenzácie na zamestnanca v PKS. Pracujeme v priemere viac hodín ako vo vyspelých krajinách.