• Rýchly komentár
• Flash odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti

• Doliak Michal
  expert analytik makroekonómie

• Mráziková Viera
  expert analytik makroekonómie

Ekonomika napriek protivetrom pokračovala v podobnom raste ako začiatkom roka (graf 1). Hrubý domáci produkt sa v 2. štvrťroku podľa rýchleho odhadu zvýšil o 0,2 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Na ekonomiku zrejme stále doliehajú dôsledky konsolidácie verejných financií a strata konkurencieschopnosti firiem v niektorých odvetviach. Aj preto zostáva situácia v slovenskom priemysle pomerne nepriaznivá, hoci svetová ekonomika zatiaľ následky krízy na Blízkom východe výraznejšie nepociťuje.

Pokračujúcu stagnáciu v priemysle naznačovali už mesačné ukazovatele (graf 2). Po obnovení prepravy ropy cez ropovod Družba sa opäť rozbehla produkcia v rafinérskom priemysle a spolu s ním aj chemický a gumárenský priemysel. No naše najväčšie odvetvie – výroba automobilov – skôr stagnovalo a postupne sa utlmovala aj výroba elektroniky. Exporty sa síce udržali na úrovniach z úvodu roka, no doplnenie zásob zvýšilo dovozy, čo mohlo zhoršiť bilanciu zahraničného obchodu.

K rastu ekonomiky zrejme prispeli aj domácnosti,  čo by bolo v súlade s miernym zlepšením nálady obchodníkov aj spotrebiteľov v mesačných prieskumoch. Ich výdavky mohol podporiť aj priaznivý vývoj na trhu práce, aj keď je oživenie spotreby zatiaľ veľmi krehké.

V letnej predikcii sme očakávali, že ekonomika v 2. štvrťroku nové pracovné miesta nevytvorí, preto nás predbežné údaje o trhu práce pozitívne prekvapili. Negatívny vývoj v 1. štvrťroku a pokračujúci pokles počtu živnostníkov podľa mesačných dát Sociálnej poisťovne nenaznačovali zlepšovanie situácie na trhu práce. Celkovo sa zamestnanosť zvýšila o 0,12 %, resp. viac ako 3-tisíc osôb (graf 3), čo predstavuje najvyšší medzištvrťročný rast za posledné štyri roky. Na základe mesačných dát možno predpokladať, že k rastu zamestnanosti najviac prispeli služby a stavebníctvo, zatiaľ čo najväčší úbytok pracovníkov zaznamenal priemysel. Pravdepodobne tak pokračuje trend presunu pracujúcich z priemyslu do služieb (graf 4). Firmy pritom najímali nielen nezamestnaných, ale pomohol im aj ďalší prílev zahraničných pracovníkov.

Hoci slovenská ekonomika rastie naďalej len veľmi pomaly, konsolidácia verejných financií a konflikt na Blízkom východe zatiaľ nemali také nepriaznivé dôsledky, ako sa očakávalo. Priemysel prechádza náročným obdobím pre pretrvávajúce problémy s konkurencieschopnosťou. Rast zrejme naďalej podporujú najmä služby a zlepšujúci sa trh práce.