• Analytický komentár

• Čársky Rastislav
  

• Tóth Ján
  

V januári 2015 rozhodla Rada guvernérov ECB o rozšírení programu nákupu aktív o dlhopisy vydané ústrednou štátnou správou krajín eurozóny, agentúrami a európskymi inštitúciami. Celková hodnota mesačných nákupov v rámci rozšíreného programu nákupu aktív má predstavovať 60 mld. Eur (kumulatívne cca 11% HDP v rokoch 2015-2016), pričom program by sa mal realizovať minimálne do septembra 2016 (spolu 1,1 bilióna eur). Inými slovami, ECB tak od marca 2015 začala realizovať tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE) podobne, ako tomu v nedávnej minulosti bolo v prípade Federálneho rezervného systému (FED) či Bank of England (BoE). Je potrebné sa takéhoto kroku obávať? Práve skúsenosti FED-u a BoE, naznačujú, že na obavy nie je veľký dôvod. V bankovom systéme v čase krízy narastá neochota poskytovať nové úvery a vystavovať sa tak riziku, banky takisto potrebujú konsolidovať svoje bilancie a rovnako aj plniť bazilejské kritériá. Kvantitatívne uvoľňovanie, niekedy voľne označované aj ako „tlačenie“ peňazí, má teda za cieľ dodať veľké objemy hotovosti do ekonomiky, aby centrálna banka eliminovala prípadné nedostatky likvidity a jej segmentáciu na medzibankovom trhu. Čo je v súčasnosti ešte dôležitejšie, prostredníctvom zníženia výnosov „bezpečných“ štátnych dlhopisov má nákup aktív podporiť záujem o rizikovejšie formy investovania, a teda aj o poskytovanie úverov. V konečnom dôsledku by tak malo podporiť ekonomickú aktivitu a zabrániť rizikám deflácie (t.j. mierne zvýšiť infláciu).

---