en en

Odhad zero-kupónovej výnosovej krivky pre Slovensko

Väčšina dlhopisov s maturitou väčšou ako jeden rok poskytuje investorovi výplatu rôznych súm v rôznych obdobiach (kupóny a istina). Tradične sa však tieto hotovostné toky diskontujú rovnakou úrokovou sadzbou, aj keď sú vyplatené v rôznom čase a vieme, že úroky sa v rôznych horizontoch menia. Zero-kupónová výnosová krivka odhaduje takéto v čase sa meniace úroky, ktorými by mali byť diskontované bezrizikové cash-flow v rôznych časoch. Pokiaľ by existovali vládne dlhopisy bez kupónov, mohli by sme priamo vypočítať trhom určené úrokové sadzby z cien dlhopisov s rôznou maturitou. Inak je potrebné zero-kupónovú krivku odhadovať matematickými metódami. NBS sa preto podujala pravidelne poskytovať odbornej verejnosti lepšiu aproximáciu výnosovej krivky Slovenska pre analytické a  oceňovacie použitia. Odhad zero-kupónovej krivky je pomerne zložitým technickým výpočtom a odlišuje sa od bežne používanej jednoduchej krivky výnosov v podmienkach Slovenska aj o niekoľko desiatok bázických bodov. Popri Bundesbanke a niekoľkých ďalších centrálnych bankách vo svete sa tak NBS pridáva k skupine centrálnych bánk, ktoré takéto informácie odbornej verejnosti poskytujú. Presnosť odhadnutých výnosov však závisí od vstupných údajov a teda od kvality trhu. Keďže slovenský dlhopisový trh je charakteristický nižšou početnosťou emisií a slabšou intenzitou obchodovania uskutočnila NBS niekoľko testov, ktorých cieľom bolo identifikovať eventuálne slabé stránky robustnosti odhadu. Zistenia z týchto testov majú napomôcť lepšej interpretácií publikovaných výsledkov a sú uvedené v prílohe. Vzhľadom na nízku likviditu a malý počet dlhopisov na slovenskom trhu je presnosť odhadnutej zero-kupónovej krivky o približne 8-15 bázických bodov horšia v porovnaní s Nemeckom. Ďalšia chyba do 15 bodov môže pochádzať z využitia kótovaných cien, keďže skutočné transakcie nie sú dostatočne časté. Tieto nepresnosti považujeme za akceptovateľné, je ich však potrebné brať v úvahu.